O tom, že sa jedlo nemá vyhadzovať vieme už odmalička. Učili nás to naši rodičia aj starí rodičia a s argumentom, že deti v Afrike nemajú čo jesť nám trpezlivo dohovárali, aby sme si na tanier naložili len toľko, čo zjeme. Aj keď oni vtedy nad globálnym otepľovaním ešte nepremýšľali, dnes by sme za každým zbytkom na tanieri mali vidieť viac. Vyhadzovanie jedla sa totiž stáva veľkým nebezpečenstvom.
Odpad z jedla ako krajina
Vedeli ste, že keby bol odpad z jedla krajinou, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov hneď po Spojených štátoch a Číne? Ide naozaj o šokujúce informácie, ktoré tiež udávajú, že za rok sa vyhodí približne 1,8 miliardy ton jedla. Za tento odpad však nemôžu len domácnosti, ale najmä supermarkety, ktoré štatisticky odmietnu až tretinu ovocia a zeleniny nevhodnej veľkosti či tvaru. Väčšina z týchto odmietnutých potravín tak končí na skládke.
Pravdou však zostáva, že až tretina všetkých skleníkových plynov má pôvod v poľnohospodárstve a až 30 percent všetkého vyprodukovaného jedla sa v konečnom dôsledku vyhodí. Ak by sme však s vyhadzovaním jedla nadobro prestali, škodlivé emisie by sa znížili až o 8 percent.
Inšpiruj sa: Textúrované steny: Nezvyčajný trend v interiérovom dizajne
Bude ťa zaujímať
Tradícia či možnosti
Koľko jedla končí v koši a tiež prečo, sa líši od krajiny či mravu. V rozvojových krajinách sa napríklad znehodnotí až 40 percent jedla po tom ako sa zozberá, no predtým než sa stihne dostať do domácností, kde by sa zjedlo. V ekonomicky zdatnejších krajinách je tomu však inak. V Európe totiž až 53 percent všetkého odpadu z jedla vyprodukujú samotné domácnosti.
V závislosti od krajiny sa líši aj dôvod, prečo sa jedlo vyhadzuje. V niektorých krajinách je napríklad zvykom nechať niečo na tanieri, a to ako signál toho, že hostiteľ poskytol dostatočne veľkú porciu. Častým dôvodom vyhadzovania pokazeného jedla býva aj nedostatok možností chladenia potravín. Reč je v tomto prípade najmä o rozvojových krajinách.
Dôsledky nepoznáme
Niektorí odborníci sú presvedčení o tom, že ľudia o dôsledkoch vlastného plytvania jedlom ani len netušia a výskumy zistili aj to, že mnohí z nás vlastné plytvanie jedlom za plytvanie ani nepovažujú. Jediné, čo môže prispieť k zlepšeniu situácie ako takej, je informovanosť ľudí o tom, ako jedlo, ktoré vyhadzujeme končí na skládkach a v pôde, čo v konečnom dôsledku znamená len ďalšie skleníkové plyny. A tých sa vyprodukovalo dosť už len pri produkcii, balení a transporte potravín.
Začnite od seba
Mnohí sa po prečítaní tohto článku opýtajú, ako a kde začať. Odpoveď je jednoduchá – začnite od seba a svojej domácnosti. Úplne najdôležitejšie je nakupovať svedomito a len potraviny, ktoré sme schopní skonzumovať. Krotiť by sme sa mali najmä pri čerstvej zelenine a ovocí, čo sú potraviny ktoré tvoria podstatnú časť odpadu z jedla. Aby ste plytvanie jedlom zredukovali či úplne eliminovali, varte podľa plánu či kuchárok a snažte sa spotrebovať všetky zvyšky.
Ďalšou vhodnou praktikou je aj kompostovanie a tiež prechod na vegetariánsku či vegánsku stravu aspoň z väčšej časti. Ukázalo sa totiž, že mäso a mliečne produkty produkujú oveľa viac skleníkových plynov ako iné druhy jedla. A na záver si pamätajte, že každé 3 kilogramy jedla, ktoré skončí v odpadkovom koši, no stále by sa dalo zjesť, stoja za produkciou 23 kilogramov skleníkových plynov.
Odporúčame: Koronavírus a poruchy príjmu potravy: Ako spolu súvisia?
