HIV infekcia a ochorenie AIDS – 9 najčastejších mýtov, ktoré sa s nimi spájajú

Deň boja proti AIDS si celý svet každoročne od 80. rokov 20. storočia pripomína začiatkom decembra, a to v prvý decembrový deň. Je príležitosťou k ucteniu pamiatky obetí tohto ochorenia, ako aj k povzbudeniu v boji proti AIDS a HIV, pripomenutiu dôležitosti prevencie a demonštrácii podpory ľuďom, ktorých sa HIV a AIDS týka. 

Skratka HIV pochádza z anglického human immunodeficiency virus, čo u nás môžeme preložiť ako vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Pod skratkou AIDS sa zase skrýva názov acquired immune deficiency syndrome, čo v preklade znamená syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Ide o ochorenie, ktoré vzniká z dôvodu HIV infekcie. 

V súčasnej dobe sa s HIV a AIDS stále spájajú mnohé tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé. Na ktoré mýty si dať pozor?

Keď sa človek nakazí vírusom HIV, neznamená to, že má AIDS. Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti predstavuje posledné štádium HIV infekcie. Bez liečby obvykle HIV infekcia progreduje do AIDS približne po desiatich rokoch od nákazy, u niektorých pacientov skôr, u iných neskôr.

Po rozvinutí AIDS je doba dožívania v prípade neliečenia pomerne krátka, môžu to byť len 2 až 3 roky. Pri včasne nastavenej a dodržiavanej liečbe nemusí u jedinca HIV infekcia nikdy prejsť do AIDS. 

Odporúčame: ​Diabetická nefropatia – vážna komplikácia cukrovky. Ako sa prejavuje?

K najčastejším mýtom, ktorým aj v súčasnosti mnohí veria, patrí tvrdenie, že HIV sa týka len homosexuálov. Je to pravdepodobne z toho dôvodu, že pri objavení vírusu sa jeho výskyt sledoval vo vyššej miere práve v skupinách homosexuálnych mužov. Avšak, vírusom HIV sa môže nakaziť každý bez ohľadu na pohlavie, orientáciu, rasu, vek a podobne. Prípady HIV sa vyskytujú aj u heterosexuálov.

Asi 10 až 20 % HIV pozitívnych mužov sa nakazí pri heterosexuálnom styku, u žien je príčinou HIV infekcie heterosexuálny styk s infikovanou osobou vo vyše 75 % prípadov. 

Vírus HIV sa prenáša viacerými cestami, rozhodne nie len počas nechráneného análneho alebo vaginálneho sexu. Rizikový, i keď omnoho menej, je aj orálny sex. Pri orálnom sexe sa vírus môže preniesť prostredníctvom semena, vírus je totižto prítomný aj v ejakuláte a predejakulačnej tekutine. Orálny sex je rizikový aj v prípade, ak je v ústnej dutine prítomná krv (krvácajúce ďasná, porušená sliznica).

HIV vírus je totiž prítomný v krvi a krvných derivátoch. K prenosu môže dôjsť pri zdieľaní injekčných striekačiek, z infikovanej matky na plod počas tehotenstva alebo pri pôrode, krvnou transfúziou alebo transplantáciou orgánu a tkaniva. U žien je prítomný v sekréte z pošvy a čípku, taktiež v materskom mlieku (k nákaze môže dôjsť pri dojčení). 

Často sa môžeme stretnúť s tvrdeniami, že HIV vírus sa prenáša aj mnohými inými rôznorodými cestami mimo hore popísaných. Tento vírus je v zanedbanom množstve prítomný (a to nie u každého) v slinách, slzách či tekutine pľuzgierov. V prípade kontaktu slín, teda napríklad pri bozkávaní, existuje riziko len v prípade, ak je v slinách prítomná krv. Prenos výhradne slinami zaznamenaný nebol. HIV vírus nie je prítomný v moči, stolici, pote ani zvratkoch.

K prenosu HIV vírusu nedochádza pri bežnom spoločenskom styku – napríklad pri podaní rúk, objatí a podobne. Nákaza sa nešíri pri kýchaní a kašľaní, kontaktom kože s kožou, spoločným používaním kuchynského riadu alebo toalety, sprchy či bazéna. Človek sa nemôže nakaziť uštipnutím komárom či kliešťom. Mimo tela vírus prežíva len krátko.  

Po tom, čo HIV vírus vstúpi do tela a prenikne do buniek, dochádza k primárnej infekcii, ktorá sa obvykle prejaví nenápadne ako chrípkové ochorenie (horúčka, únava, zdurené uzliny), prípadne sa neprejaví vôbec. Potom spravidla nastáva dlhé bezpríznakové obdobie, počas ktorého je vírus aktívny a môže byť prenášaný na ďalšie osoby. Zjavnejšie príznaky, ktoré majú podobu často sa opakujúcich infekcií, sa spravidla dostavujú až po dlhých rokoch neliečenia. 

Jediná možnosť, ako dokáže človek reálne odhaliť prítomnosť HIV vírusu v tele včas, je pomocou laboratórneho testu. Ak je známe riziko nákazy, človek by sa mal dať vždy otestovať, aby predišiel šíreniu nákazy. 

Odporúčame: ​Kardiovaskulárne ochorenia zabíjajú najviac ľudí. Tu je 9 krokov k zníženiu ich rizika

Môžeme sa stretnúť i s tvrdením, že v súčasnej dobe sa už HIV a AIDS zvlášť obávať nemusíme, pretože ide o ľahko zvládnuteľný zdravotný problém. Pravdou je, že dnes je HIV infekcia veľmi dobre liečiteľná, no nie úplne vyliečiteľná.

Antiretrovirálne lieky zlepšujú a predlžujú život HIV pozitívnych osôb a od ich objavenia pomohli významne znížiť počet úmrtí na AIDS. Vďaka nim môžu v mnohých prípadoch viesť HIV pozitívni jedinci takmer normálny život s bežnou dĺžkou, avšak telo úplne vírusu nezbavia. 

Správne nastavená a dodržiavaná liečba dokáže človeka dostať do takého bodu, že v jeho krvi je tak nízka vírusová záťaž, že sa prítomnosť vírusu v krvných testoch neobjaví. Ani nezistiteľná vírusová záťaž však neznamená, že HIV vírus z krvi zmizol. Stále v nej môže byť prítomný v minimálnych množstvách. 

Platí, že čím je vírusová záťaž nižšia, tým je spravidla nižšie riziko prenosu. Okrem toho sa však môže vírus skrývať aj v ďalších častiach tela. Stále je potrebné dodržiavať prevenciu – najmä zásady bezpečného sexu. 

Ako sme spomenuli vyššie, jednou z ciest prenosu je aj z matky na dieťa počas tehotenstva alebo pri pôrode. Neznamená to však, že HIV pozitívna žena nemôže porodiť zdravé dieťa a že vždy dôjde k nákaze dieťaťa. Tehotenstvu by však mala vždy predchádzať dostatočná liečba a zníženie vírusovej záťaže. Placentou sa k telu dostávajú najmä protilátky, vírus len približne v 20 až 30 % prípadov.

Správnymi opatreniami je možné riziko prenosu významne znížiť. Bezprostredne po pôrode sú však všetky deti HIV pozitívnych žien tiež HIV pozitívne. V priebehu ďalších mesiacov sa stávajú HIV negatívnymi, pretože pôvodné stopy protilátok získaných od matky z ich krvi vymiznú. 

Mohlo by sa zdať, že používanie ochrany pri pohlavnom styku dvoch HIV pozitívnych osôb je v podstate zbytočné. Avšak, ani v takomto prípade nie je nechránený sex žiaduci. Kmeň HIV či podtyp sa totižto môže u každého z partnerov líšiť, takže môže dôjsť ku krížovej infekcii. Hroziť môže reinfekcia, zvýšenie vírusovej HIV vírusovej záťaže či infikovanie sa podtypom vírusu rezistentnejším voči liekom. Dôsledkom môže byť až zlyhanie liečby.

Odporúčame: ​Herpetické vírusy nie sú len pôvodcom oparu. Aké ochorenia spôsobujú?