Poznáte chorobu z bozkávania? Týmto pojmom je často označovaná infekčná mononukleóza, a to preto, lebo sa bežne prenáša hlavne slinami, a teda napríklad pri bozkávaní sa.
Čo všetko by sme však o tomto ochorení mali vedieť? Čo je príčinou choroby a aké sú jej charakteristické prejavy? Kto je ňou najviac ohrozený? A ako prebieha liečba? Odhaľte odpovede na dôležité otázky!
Čo je mononukleóza?
Mononukleóza predstavuje infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré postihuje najmä oblasť lymfatických uzlín. Jeho primárnym pôvodcom je Epstein-Barrovej vírus (EBV). Tento vírus radíme medzi ľudské herpetické vírusy, ktoré sú v populácii značne rozšírené. Konkrétne ide o herpes vírus typu 4 (HHV4). Zriedkavo vedú k mononukleóze iné druhy vírusov (napr. cytomegalovírus).
Mononukleóza u detí aj dospelých?
Toto vírusové ochorenie sa bežne vyskytuje hlavne u dospievajúcich jedincov a mladých dospelých, prípadne starších detí (najčastejšie u osôb vo veku od 10 do 19 rokov). U osôb nad 40 sa mononukleóza vyskytuje len zriedkavo. Postupne sa však s vírusom spôsobujúcim mononukleózu stretáva cez 90 až 95 % dospelých jedincov, ktorí sú jeho nositeľmi.
K aktivácii vírusu a prepuknutiu choroby môže v značnej miere prispievať zníženie imunity, nadmerný stres či rôzne záťažové skúšky pre organizmus. Vírus aj po prekonaní ochorenia zotrváva v organizme v neaktívnej forme, v krvi väčšiny dospelých nachádzame protilátky.
Odporúčame: Kliešťová encefalitída: Prenáša ochorenie len infikovaný kliešť?
Ako dochádza k prenosu mononukleózy?
EBV, čiže vírus spôsobujúci mononukleózu, sa bežne prenáša hlavne slinami, ale aj krvou. Zdrojom infekcie je buď priamo chorý jedinec alebo nositeľ, respektíve prenášač vírusu. K prenosu infekcie môže dôjsť pri:
- priamom kontakte s nositeľom vírusu, napríklad pri bozkávaní sa,
- používaní spoločného riadu,
- pití z rovnakého pohára a jedení z jedného taniera,
- prostredníctvom infikovaných predmetov (napríklad u detí prostredníctvom hračiek),
- taktiež prostredníctvom kvapôčok pri kýchnutí a kašľaní.
Keď sa vírus dostane do organizmu, infikuje v prvom rade bunky sliznice hrdla, neskôr preniká do lymfatického systému a napáda biele krvinky. Ide o pomerne slabo infekčný vírus, môže sa však rozšíriť v kolektívoch, napríklad v škôlke či škole, prípadne v rodine. Lokálne epidémie sa častejšie vyskytujú počas jari a jesene.
Infekčnú mononukleózu spravidla prekoná jedinec len raz, pričom následne získava doživotnú imunitu. Ako sme spomenuli vyššie, vírus v tele neustále prebýva, pričom za istých okolností (zhoršená imunita, fyzická alebo psychická záťaž) môže dôjsť k jeho opätovnej aktivácii. V tomto prípade však spravidla už nedochádza k prepuknutiu choroby a rozvoju symptómov, ale jedinec môže vírus vylučovať v slinách a následne prenášať.
Odporúčame: Aké sú príčiny rakoviny štítnej žľazy? Toto sú rizikové faktory!
Mononukleóza a jej príznaky
Infekčná mononukleóza má pomerne dlhý inkubačný čas. Ochorenie môže prepuknúť pokojne 1 až 2 mesiace po tom, čo vírus prenikol do organizmu. Inkubačný čas sa predlžuje najmä s rastúcim vekom, u detí sa môže ochorenie prejaviť už po dvoch týždňoch. I keď pre mononukleózu sú charakteristické niektoré typické symptómy, nemusia sa vyskytovať u každého pacienta, prípadne môžu mať u každého pacienta inú intenzitu.
Mononukleóza – inkubačná doba:
- približne 4 až 7 týždňov od kontaktu s nakazenou osobu, to platí predovšetkým u mladistvých a dospelých
- približne 7 až 30 dní od kontaktu s nakazenou osobou, a to u detí
Priebeh mononukleózy môže byť u každého pacienta iný. V niektorých prípadoch len mierny alebo stredne ťažký. Vážnejší priebeh mononukleózy býva zriedkavý.
Pre mononukleózu sú charakteristické nasledujúce príznaky:
- zvýšená teplota až horúčky na 40 °C,
- zimnica,
- nadmerná únava,
- výrazná bolesť hrdla,
- bolesti pri prehĺtaní,
- zväčšenie krčných lymfatických uzlín,
- povlak na mandliach,
- začervenanie sliznice hrdla,
- potenie,
- nechutenstvo,
- bolesti svalov a hlavy,
- zriedkavo kožná vyrážka.
Menej často môžu infekčnú mononukleózu sprevádzať i určité komplikácie, napríklad ďalšie pridružené infekcie, ako zápal mandlí či zápal prínosných dutín. Medzi zriedkavejšie závažnejšie komplikácie radíme zväčšenie sleziny (riziko prasknutia), zápal pečene, pankreasu alebo osrdcovníka, žltačku, neurologické komplikácie (napr. zápal mozgových blán).
Odporúčame: Vážna a život ohrozujúca choroba – ako sa prejavuje zápal pľúc?
Monoukleóza – liečba a následky
Pri diagnostike infekčnej mononukleózy sú dôležité viaceré vyšetrenia. Lekár sleduje prítomné symptómy, pohmatom môže vyšetriť lymfatické uzliny, slezinu i pečeň. Môže odobrať ster z povlaku na sliznici hrdla na mikrobiologické posúdenie. Potrebné môžu byť pečeňové testy, krvné testy zisťujú prítomnosť protilátok proti danému vírusu v krvi.
Proti tomuto vírusovému ochoreniu pritom neexistuje žiadna špecifická liečba (nie je dostupné ani vakcína). Antibiotika nezaberajú, nasadzujú sa len v prípade pridruženia bakteriálnej infekcie. Liečba je teda hlavne symptomatická, jej základom je tlmenie sprievodných symptómov. Uplatňujú sa:
- lieky na tlmenie horúčky,
- liečivá proti bolesti,
- prípravky na bolesť v krku (napr. pastilky, kloktadlá)
- dostatočný pitný režim,
- pokoj na lôžku,
- ľahšia pestrá strava (nezaťažujúca pečeň),
- izolácia z kolektívu.
Liečba mononukleózy môže u každého pacienta trvať rozlične dlhú dobu, niekedy 2 až 3 týždne. V prípade vážnejšieho priebehu býva potrebná hospitalizácia na infekčnom oddelení. I rekonvalescencia po prekonaní choroby môže byť zdĺhavejšia, napríklad výraznejšia únava môže pretrvávať i niekoľko mesiacov. Najmä v prípade vážnejších príznakov či pri výskyte komplikácií je vhodné sa šetriť sa dlhší čas. Pri zväčšení pečene alebo sleziny sa odporúča zdržiavať sa istý čas zvýšenej fyzickej aktivity.
Aktualizovaný článok: 29.4.2023
