Zistite, čo je ileus a ako sa prejavuje. Kedy vyhľadať lekársku pomoc?

Už ste sa niekedy stretli s pojmom ileus? Ide o odborný názov pre nepriechodnosť čriev, tomuto stavu sa tiež neraz hovorí zauzlenie čriev či mizerére. Ileus predstavuje jednu z foriem náhlej brušnej príhody a zároveň často život ohrozujúci stav. Nastáva v prípade, ak sa črevný obsah v tenkom alebo hrubom čreve nemôže ďalej posúvať z určitých príčin, napríklad z dôvodu nejakej prekážky. Dochádza teda k poruche peristaltiky. Črevá za normálnych okolností majú schopnosť posúvať potravu, a to pomocou rytmického zmršťovania svalstva, teda takzvaných peristaltických vĺn.

Ak je tento proces narušený, obsah čreva (zvyšky potravy, tekutiny, plyny) stagnuje a začne sa hromadiť, čo spôsobuje rozvoj vážnych zdravotných komplikácií. Pri rozvoji črevnej nepriechodnosti sa pritom spravidla vyžaduje zásah lekára. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, z akých príčin ileus vzniká, ako sa prejavuje u dospelých aj u detí a ako prebieha liečba tohto závažného stavu.  

Odporúčame: Zápal sedacieho nervu: Ako uvoľniť bolesť pri ischiase?

Podľa príčiny vzniku, teda podľa prekážky, ktorá spôsobila nepriechodnosť čriev, rozdeľujeme ileus na tri základné typy. I pri diagnostike je nevyhnutné určiť správny typ ilea, a to pre následné stanovenie správnej liečby. Na základe príčiny rozlišujeme mechanický, neurogénny a cievny ileus.

• Mechanický ileus – vzniká v dôsledku mechanického upchatia čreva nejakou prekážkou, napríklad cudzím telesom, parazitom, žlčovými kameňmi, nádorom, väčšími nestráviteľnými zvyškami potravy. K rozvoju tohto typu ilea tiež môže dôjsť v dôsledku pooperačných zrastov v brušnej dutine alebo niektorých ochorení (divertikulitída či Crohnova choroba). 
• Neurogénny ileus – vzniká v dôsledku porúch nervového vzruchu, ktorý má vplyv na peristaltiku čriev. V dôsledku poruchy dochádza k zastaveniu prirodzených črevných peristaltických pohybov. Neurogénny ileus často nastáva po operáciách brušnej dutiny a postupne sa môže upraviť. Do tohto typu spadá takzvaný paralytický ileus, ktorý je charakteristický ochrnutím čreva. Patrí sem tiež spastický ileus, pri ktorom je svalovina naopak v kŕči, čím je znemožnený posun tráveniny. 
• Cievny ileus – je najmenej častý. Vzniká v dôsledku upchatia ciev zásobujúcich črevo, a to najčastejšie krvnou zrazeninou. 

Spomenúť tiež môžeme takzvaný strangulačný ileus, ktorý radíme k mechanickému ileu, no ktorý zároveň súvisí aj s ostatnými typmi, keďže pri ňom spravidla dochádza aj k poškodeniu cievneho a nervového zásobenia. Strangulačný ileus vzniká, takpovediac, zaškrtením až zauzlením čreva a následným uzáverom jeho priesvitu, k čomu typicky dochádza v dôsledku vyskytujúcej sa hernie, respektíve pruhu.

Odporúčame: Medovka lekárska: Pri ktorých ťažkostiach ju odporúčajú bylinkári?

Ako sme spomenuli vyššie, ileus radíme medzi náhle brušné príhody, pričom jeho príznaky spravidla nastupujú rýchlo a z plného zdravia. Bežne sa objavujú rozličné tráviace ťažkosti, ktoré môžu byť spočiatku zameniteľné s bežnou zápchou, keďže aj pre črevnú nepriechodnosť je charakteristický problém s vyprázdňovaním. Pri klasickej zápche sa však vyprázdňovanie objavuje aspoň v minimálnej miere, pre ileus je charakteristická úplná zástava vyprázdňovania stolice a plynov. Navyše sa k tomu pridávajú i nasledovné príznaky:

• náhle a intenzívne kolikové bolesti brucha,
• nevoľnosť a vracanie (ku ktorým bežne pri klasickej zápche nedochádza),
• nechutenstvo,
• pocity nafúknutého a naplneného brucha,
• zdvihnutie až vydutie brucha.

K menovaným ťažkostiam sa môžu pridať aj symptómy šoku, a teda zrýchlené dýchanie, studený pot, búšenie srdca, nervozita, bledosť či ospalosť. 

Ileus sa môže objaviť aj u malých detí, a to takzvaný mekóniový ileus. Ide o nepriechodnosť tenkého čreva, ktorá sa vyskytuje u novorodencov. Je spôsobená veľmi hustou a lepkavou smolkou, respektíve mekóniom. Mekónium predstavuje obsah čriev plodu, ktorý je bežne tvorený najmä odlúpenými bunkami, žlčovými farbami či hlienom. Pevne prilieha k črevnej stene, spravidla v koncovej časti tenkého čreva, kde následne uzatvára jeho priesvit a teda vytvára prekážku. Mekóniový ileus sa pritom vo väčšine prípadov (až cez 90 %) vyskytuje u detí s cystickou fibrózou. Ide o genetické ochorenie, ktoré je okrem iného charakteristické výrazným zahustením a tvorbou hlienu vo viacerých častiach tela. Práve preto je pri výskyte tohto typu ilea u novorodenca vhodné vyšetrenie aj na cystickú fibrózu.

Mekóniový ileus sa prejavuje:

• zástavou odchodu stolice a smolky (odchádza do 24 až 48 hodín po narodení),
• zvracaním obsahu žalúdka, 
• výrazným roztiahnutím brucha.

Liečba ilea u novorodenca môže byť konzervatívna – vykonávajú sa črevné výplachy, ak je neúspešná, pristupuje sa spravidla k chirurgickej liečbe. 

Odporúčame: Čo je tetánia? Zistite, či sa tetanický syndróm týka aj vás!

Pri podozrení na ileus je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Vzniknutú nepriechodnosť čriev je totiž potrebné čo najskôr riešiť, v opačnom prípade môže byť v dôsledku závažnosti stavu ohrozený život pacienta. Vážnou komplikáciou je totiž napríklad poškodenie črevnej steny, uvoľnenie obsahu čreva a následný rozvoj zápalu pobrušnice. Počas vyšetrenia je nevyhnutné zistiť, či nastala nepriechodnosť v tenkom alebo hrubom čreve a taktiež to, či ide o mechanický, neurogénny alebo cievny ileus. Vykonáva sa fyzikálne vyšetrenie aj rôzne zobrazovacie metódy, ako napríklad röntgenové vyšetrenie brucha, ultrazvukové vyšetrenie alebo tomografia. Nevyhnutné je vylúčiť iné ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať podobne. 

Liečba závisí od typu ilea. Napríklad spastickú formu je niekedy možné liečiť aj konzervatívnym prístupom a najmä podávaním spazmolytík pre uvoľnenie kŕču svalstva, čím by sa mala obnoviť peristaltika. Používajú sa tiež infúzie s výživou a preháňadlá. V prípade vážnejšieho priebehu alebo iných typov nepriechodnosti čriev (napríklad pri mechanickom či cievnom ileu) býva spravidla nevyhnutný chirurgický zákrok. Počas operácie sa odstráni mechanická prekážka či krvná zrazenina, v prípade neurogénneho ilea je zase nevyhnutné obnoviť prenos nervových signálov.