Pod pojmom endokrinný systém človeka rozumieme súbor endokrinných žliaz, ktoré produkujú a do krvi vylučujú biologicky aktívne látky zvané hormóny. Hormóny v ľudskom tele majú množstvo zásadných funkcií, pričom priamo vplývajú na činnosť viacerých orgánov a podieľajú sa na zabezpečení homeostázy, čiže stálosti vnútorného prostredia.
Zúčastňujú sa mnohých procesov v tele. Vplývajú na biochemickú činnosť tela, trávenie i metabolizmus, náladu, rast či pohlavný vývin. V tele sú pritom dôležité hormóny produkované celým radom žliaz s vnútorným vylučovaním.
Spomenúť môžeme pankreas aj štítnu žľazu, ktoré okrem iného plnia i funkciu endokrinnej žľazy. Normálne hladiny hormónov v krvi sú pritom nevyhnutné pre hormonálnu rovnováhu v organizme. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ktoré orgány sa podieľajú na produkcii hormónov v našom tele. A aký je účinok hormónov, ktoré naše telo produkuje? Zistite viac!
Ako sa hormóny navzájom ovplyvňujú
Endokrinný systém nefunguje po jednotlivých častiach, ale ako prepojená sieť. Hormóny jednej žľazy často spúšťajú alebo tlmia činnosť inej, čo znamená, že zmena v jednom mieste sa môže prejaviť inde v tele. Typickým príkladom je vzťah medzi mozgom, štítnou žľazou a pohlavnými orgánmi – ak je narušená regulácia v hypotalame alebo hypofýze, môže to ovplyvniť metabolizmus, menštruačný cyklus aj energetickú hladinu.
Práve preto sa hormonálna nerovnováha nemusí prejaviť tam, kde vzniká. Problém so štítnou žľazou sa môže odraziť na nálade, hmotnosti alebo plodnosti, zvýšená hladina stresových hormónov zas ovplyvní spánok či trávenie. Hormóny medzi sebou komunikujú nepretržite a ich rovnováha závisí od toho, ako dobre funguje celý systém, nie len jedna konkrétna žľaza.
Shutterstock®
1. Hormóny produkované v rôznych častiach mozgu – somatotropín, prolaktín, tyreotropín, antidiuretický hormń, oxytocín, melatonín
Funkciu endokrinnej žľazy v prvom rade napĺňajú viaceré časti nervovej sústavy. Podmozgová žľaza hypofýza sa delí na laloky, v ktorých sa vytvára celý rad významných hormónov. Predný lalok, takzvaná adenohypofýza, produkuje napríklad somatotropín, ktorý je známy aj ako rastový hormón.
Taktiež sa tu vytvára prolaktín, ktorý má význam pre rast prsníkovej žľazy. Tyreotropín zase vplýva na tvorbu hormónov štítnej žľazy. V zadnom laloku, takzvanej neurohypofýze, sa hormóny netvoria, ale len uskladňujú.
Zhromažďuje sa tu antidiuretický hormón, ktorý podporuje spätné vstrebávanie vody zo zberných kanálikov nefrónov a oxytocín, ktorý spôsobuje sťahy hladkého svalstva maternice pri pôrode a ktorý je často radený medzi hormóny šťastia. Oba sa tvoria v inej časti mozgu, a to hypotalame.
Rolu žľazy s vnútorným vylučovaním zastáva aj epifýza, ktorej sa tiež hovorí šuškovité teliesko. Tu je produkovaný melatonín, ktorý okrem iného pracuje ako regulátor spánkového rytmu a podporuje zdravý spánok. Vplýva aj na funkciu spomínanej hypofýzy či pohlavných žliaz.
Shutterstock®
2. Hormóny štítnej žľazy – tyroxín a trijódtyronín
Ďalšie hormóny pre nás produkuje štítna žľaza. Činnosť štítnej žľazy je pre ľudský organizmus dôležitá. Okrem iného produkuje hormóny, reč je o hormónoch tyroxín a trijódtyronín, ktoré vplývajú na aktivitu mnohých iných systémov v tele. Sú to hormóny riadiace metabolizmus a sú dôležité pre rast organizmu. Zabudnúť však nemôžeme ani na kalcitonín, ktorý vplýva na hladinu vápnika v krvi.
3. Hormóny prištítnych teliesok – parathormón
Na zadnej strane štítnej žľazy sa nachádzajú takzvané prištítne telieska, ktoré rovnako radíme medzi žľazy s vnútorným vylučovaním. Vytvárajú parathormón, ktorý pôsobí presne opačne, ako kalcitonín. Kým kalcitonín množstvo vápnika v krvi znižuje, parathormón jeho hladinu zvyšuje. Uvoľňuje ho z kostí a podporuje jeho vstrebávanie v tenkom čreve.
Shutterstock®
4. Hormóny podžalúdkovej žľazy – glukagón a inzulín
Pankreas, tiež známy ako podžalúdková žľaza, je významnou súčasťou tráviaceho traktu človeka a má nenahraditeľnú funkciu pri procese trávenia. Ide o žľazu s vnútorným aj vonkajším vylučovaním. Tvorí pankreatickú šťavu a vylučuje ju do tenkého čreva.
Avšak takzvané Langerhansove ostrovčeky pankreasu napĺňajú zase funkciu žľazy s vnútorným vylučovaním. Tieto bunky tvoria glukagón a inzulín, ktoré pôsobia protichodne, pričom majú vplyv na hladinu cukru v krvi. Inzulín jej množstvo znižuje, glukagón úroveň glukózy v krvi zase zvyšuje.
5. Hormóny drene nadobličiek – adrenalín s noradrenalínom
Nadobličky predstavujú párové žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré nájdeme, ako ich názov už napovedá, nad obličkami. Sú zložené z drene a kôry, pričom každá časť produkuje iné hormóny. V dreni sa tvoria adrenalín s noradrenalínom. Najmä adrenalín je známy stresový hormón, ktorý povzbudzuje a zvyšuje činnosť srdca. Je vylučovaný v stavoch zvýšenej záťaže organizmu.
6. Hormóny kôry nadobličiek – aldosterón a kortizol
V kôre nadobličiek je produkovaný aldosterón, ktorý prispieva k regulácii hladiny sodíka v tele. Kortizol je steroidný hormón, ktorý zase zvyšuje odolnosť voči stresu a taktiež má význam z hľadiska metabolizmu.
Shutterstock®
7. Hormóny pohlavných orgánov – estrogén, progesterón, testosterón
Nakoniec sú súčasťou endokrinného systému človeka aj mužské a ženské pohlavné žľazy. V tele ženy produkujú hormóny vaječníky, ktoré vytvárajú predovšetkým estrogén a progesterón, čo sú typické hormóny ženského tela. Tie majú vplyv na mnohé procesy v ženskom tele.
Zohrávajú úlohu pri menštruačnom cykle a ovulácii, tehotenstve, podporujú rast prsníkovej žľazy i zmeny na maternici. V tele muža semenníky zase produkujú testosterón. Testosterón mužov je dôležitý pre vývin pohlavných orgánov aj sekundárnych pohlavných znakov. Tiež vplýva na tvorbu spermií.
Zaujímavosť: Dočasná endokrinná žľaza v tele ženy
Vedeli ste o tom, že v určitých fázach života ženy môže byť v jej tele prítomná, takpovediac, dočasná endokrinná žľaza, teda žľaza s vnútorným vylučovaním? Reč je o placente a áno, tou určitou životnou fázou je tehotenstvo.
Placenta v priebehu vnútromaternicového vývoja plodu produkuje hormón, ktorý zvyšuje produkciu estrogénov a progesterónu v ženských vaječníkoch. Produkcia sa začína v treťom mesiaci a vrchol tejto produkcie je okolo 16. týždňa tehotenstva.
Čo hormóny najčastejšie rozhádže?
Jedným z najvýraznejších faktorov je dlhodobý stres. Pri jeho pretrvávaní telo produkuje zvýšené množstvo kortizolu, čo môže narušiť tvorbu ďalších hormónov vrátane pohlavných hormónov či hormónov štítnej žľazy. Organizmus sa dostáva do režimu „prežitia“ a menej dôležité procesy, ako je reprodukcia alebo regenerácia, idú do úzadia.
Významnú úlohu zohráva aj životný štýl. Nedostatok spánku, nepravidelné stravovanie, extrémne diéty alebo dlhodobé vyčerpanie môžu narušiť prirodzený rytmus hormonálnej regulácie. Hormóny reagujú citlivo na signály z prostredia a ak telo dlhodobo nedostáva základné podmienky na rovnováhu, prejaví sa to skôr či neskôr na jeho fungovaní.
Hormóny ako tichý regulátor tela
Hormóny ovplyvňujú takmer každý proces v tele, hoci si ich pôsobenie často uvedomíme až vtedy, keď niečo prestane fungovať. Riadenie rastu, metabolizmu, spánku, nálady či reprodukcie prebieha neustále a bez vedomej kontroly. Práve preto je dôležité vnímať signály tela v širšom kontexte, nie izolovane.
Pochopenie základných princípov fungovania endokrinného systému pomáha lepšie porozumieť vlastnému telu aj zmenám, ktoré v ňom prebiehajú. Hormóny nie sú len témou lekárskych učebníc – sú každodennou súčasťou zdravia, energie a celkovej rovnováhy organizmu.
Aktualizovaný článok: 09.01.2026
0 komentárov