Rakovina pažeráka v mnohých prípadoch začne na seba upozorňovať pomerne neskoro. Rozvíjajúce sa ochorenie sprvu prebieha bez príznakov. Prvotné prejavy sa začínajú zvyčajne objavovať až vtedy, keď je nádor väčší a prerastá 2/3 vnútorného priemeru pažeráka, čím spôsobuje jeho zúženie a rozvoj zdravotných ťažkostí.
Charakteristickými príznakmi rakoviny pažeráka sú problémy s prehĺtaním, bolesti v hrudnej oblasti, nevoľnosť, neskôr sa objavuje zachrípnutie i sťažené dýchanie. A čo je príčinou tohto ochorenia? Stanoviť presnú príčinu rakoviny vo všeobecnosti je problematické. Spravidla sú však dobre známe rizikové faktory, ktoré môžu prispievať k rozvoju daného druhu rakoviny. Aké faktory zohrávajú rolu v prípade rakoviny pažeráka?
Dá sa rakovine pažeráka predchádzať?
Úplne zabrániť vzniku rakoviny pažeráka síce nie je možné, no riziko jej rozvoja sa dá výrazne znížiť. Kľúčovú úlohu zohráva životný štýl – najmä nefajčenie, obmedzenie alkoholu, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti a dlhodobá kontrola refluxu. Dôležité je aj vyhýbať sa pravidelnej konzumácii veľmi horúcich nápojov, ktoré môžu opakovane poškodzovať sliznicu pažeráka.
Prevencia spočíva aj v pozornosti k vlastnému telu. Ľudia s chronickým refluxom, Barrettovým pažerákom alebo inými ochoreniami pažeráka by mali byť pravidelne sledovaní lekárom. Včasné vyšetrenia dokážu zachytiť zmeny sliznice ešte predtým, než sa rozvinie vážnejšie ochorenie, čo má zásadný vplyv na prognózu.
Neovplyvniteľné faktory rakovina pažeráka
Pri mnohých druhoch rakoviny zohrávajú v prvom rade rolu i takzvané neovplyvniteľné faktory, čo je napríklad genetika, vek, pohlavie a ďalšie. V prípade rakoviny pažeráka možno ako prvú spomenúť genetickú predispozíciu. Rolu však môže zohrávať aj vek.
Zvyšujúcim sa vekom rastie i riziko rozvoja ochorenia. Rakovina pažeráka sa najčastejšie rozvíja po 45. roku života a u starších osôb. Výnimkou však nie sú ani mladší pacienti. V súvislosti s pohlavím možno spomenúť, že toto ochorenie vo vyššej miere postihuje mužov.
Shutterstock®Iné rizikové faktory rakoviny pažeráka:
Horúce nápoje
Zvyšovať riziko rozvoja rakoviny pažeráka však môžu v značnej miere aj rozličné vonkajšie faktory, ktoré sa týkajú napríklad životného štýlu človeka. Vplyv na rozvoj daného ochorenia môže mať napríklad pravidelné a časté pitie veľmi horúcich nápojov.
Reč je najmä o nápojoch (káve či čajoch) s teplotou vyššou ako 65 °C až 70 °C, respektíve nápojoch, ktoré sú konzumované krátko po zaliatí. Pitie takýchto nápojov môže spôsobovať opakované popáleniny a poranenia sliznice pažeráka, čo môže súvisieť s vyšším rizikom rozvoja rakovinového ochorenia. Negatívny vplyv na pažerák môžu mať prípadne i veľmi kyslé nápoje.
Alkohol a fajčenie
I ďalšie druhy nápojov môžu zvyšovať riziko rozvoja rakoviny pažeráka, a to hlavne alkoholické nápoje. Nadmerné a časté pitie alkoholu, hlavne tvrdého, je pritom rizikovým faktorom mnohých ďalších druhov rakoviny, a to vrátane rakoviny pankreasu či rakoviny pečene.
Ďalším rizikovým faktorom je aj fajčenie, ktoré môžeme zaradiť medzi najčastejšie príčiny rakoviny pľúc. Zvyšovať riziko rozvoja rakoviny pažeráka môže aj žuvanie tabaku. Nemožno nespomenúť, že značné zvyšovanie rizika tohto druhu rakoviny spôsobuje najmä kombinácia alkoholu a cigariet, prípadne i ďalších rizikových faktorov.
Nevhodná strava
Aj to, ako sa stravujeme, môže mať vplyv na zvyšovanie rizika rakoviny pažeráka. V tomto smere radíme medzi rizikové faktory častú a nadmernú konzumáciu veľmi pálivých a korenistých pokrmov, nadmerný príjem tukov aj soli a zvýšenú konzumáciu mäsa a hlavne údenín, nedostatok mnohých základných živín, minerálov a vitamínov v strave a podobne.
Veľký problém v tomto smere predstavuje aj nadmerná konzumácia priemyselne spracovaných potravín, konzervačné látky v jedle, ako aj rozličné toxické látky a chemické aditíva v potrave. Medzi rizikové faktory tiež môžeme zaradiť obezitu.
Shutterstock®Barrettov pažerák, reflux, iné poškodenia a ochorenia pažeráka
Medzi hlavné rizikové faktory rakoviny pažeráka môžeme radiť aj prítomnosť niektorých ochorení súvisiacich s pažerákom. Zvýšené riziko rozvoja tohto druhu rakoviny je prítomné u jedincov, ktorých dlhodobo trápi takzvaný Barrettov pažerák.
Ide o poruchu, respektíve stav, pri ktorom dochádza k premene tkaniva pažeráka. Bunky vystielajúce vnútornú vrstvu pažeráka sú nahrádzané bunkami, ktoré sú podobné bunkám prítomným v čreve. Barrettov pažerák predstavuje prekancerózu, čo je stav, ktorý môže vyústiť k rozvoju rakovinového ochorenia.
Príčinou Barrettovho pažeráka je v mnohých prípadoch hlavne reflux, ktorý rovnako môžeme pripísať k rizikovým faktorom rakoviny pažeráka. Zvyšovať riziko toho rakovinového ochorenia môže aj takzvaná achalázia, čo je motorická porucha pažeráka. Rizikovým faktorom sú tiež rôzne poškodenia sliznice pažeráka, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku nádoru, napríklad také poleptanie pažeráka.
Skoré varovné signály, ktoré ľudia často ignorujú
Rakovina pažeráka je zákerná najmä tým, že v počiatočných štádiách nemusí spôsobovať výrazné bolesti. Medzi prvé nenápadné signály patrí pocit, že jedlo „viazne“ v hrudi, potreba zapíjať každé sústo alebo mierne zadrhávanie pri prehĺtaní tuhšej stravy. Tieto prejavy bývajú často pripisované stresu, rýchlemu jedeniu alebo bežnému refluxu.
Ďalšími varovnými príznakmi môžu byť dlhodobé pálenie záhy, tlak alebo neurčitá bolesť za hrudnou kosťou, nechcený úbytok hmotnosti, zachrípnutie či dráždivý kašeľ bez zjavnej príčiny. Práve ignorovanie týchto signálov vedie k tomu, že ochorenie býva diagnostikované neskoro, keď už je nádor väčší a spôsobuje výrazné zúženie pažeráka.
Pozornosť k signálom tela má zmysel
Rakovina pažeráka patrí medzi nádorové ochorenia, ktoré sa často ozvú až v pokročilejšom štádiu, no telo zvyčajne vysiela varovania už skôr. Dlhodobé ťažkosti s prehĺtaním, pretrvávajúci reflux či nevysvetliteľné zmeny v zdravotnom stave by nemali zostať bez povšimnutia. Včasná konzultácia s lekárom môže odhaliť problém ešte v štádiu, keď sú možnosti liečby výrazne priaznivejšie.
Informovanosť, prevencia a schopnosť počúvať vlastné telo zohrávajú pri tomto ochorení zásadnú úlohu. Čím skôr sa prípadné zmeny zachytia, tým väčšia je šanca na účinnú liečbu a lepšiu kvalitu života.
Aktualizovaný článok: 28.12.2025
0 komentárov