Vedeli ste o tom, že nemôžeme poštekliť samých seba práve kvôli nášmu mozgu, ktorý v takomto prípade rozoznáva vlastné a cudzie dotyky a dokáže na ne odlišne reagovať? A že náš mozog nemá potrebné receptory na to, aby cítil bolesť, respektíve, aby sme my cítili bolesť mozgu? Alebo aj to, že má tento orgán konzistenciu podobnú syru tofu? Náš mozog je jedným z najzáhadnejších a zároveň najmenej preskúmaných orgánov v ľudskom tele. Vieme o ňom množstvo dôležitých informácií, ale ani zďaleka nie toľko, koľko by sme chceli. Poďme sa však spolu pozrieť na niektoré zaujímavosti o ľudskom mozgu, ktoré vás možno prekvapia či ohúria!
Čo je v ňom ukryté?
Mozog človeka, ktorý je ústredným orgánom našej nervovej sústavy, váži v prípade dospelého jedinca okolo 1400 až 1500 gramov. Zaujímavosťou je, že asi zo 60 percent je pritom tvorený tukom. Mozog človeka v sebe ukrýva približne 100 miliárd nervových buniek a pol milióna kilometrov nervových vlákien. Z anatomického hľadiska rozoznávame hneď niekoľko častí mozgu. Zjednodušene ide najmä o predný mozog, ktorý predstavuje najväčšiu časť a potom medzimozog, stredný aj zadný mozog a predĺženú miechu. Okrem toho môžeme vo všeobecnosti deliť mozog aj na pravú a ľavú hemisféru, pričom obe spolu dokonale spolupracujú.
Pozri aj: Prečo jesť mandle pravidelne? Týchto 5 ich vlastností vás prekvapí!
Ako svoj mozog využívame?
Neurón, ktorý predstavuje najvýznamnejší funkčný aj stavebný prvok nervového tkaniva, je nastavený tak, že zabezpečuje získavanie, spracovávanie aj ukladanie informácií a ich prenos vo forme elektrického signálu. Nervový systém pritom pracuje veľmi rýchlo. Signály sa môžu šíriť do mozgu rýchlosťou až cez 280 km/h. Pri učení a vytváraní spomienok neustále vznikajú nové spojenia, a to bez ohľadu na náš vek. Každý deň nám môže mozog priniesť až cez 25 000 myšlienok a stovky nápadov, ktoré, žiaľ, väčšinou zabudneme. Neplatí pritom fakt, že využívame len určité percento nášho mozgu. Používame všetky jeho časti, len sa ukázalo, že niektoré oblasti môžu byť u niektorých jedincov menej aktívne.
Potrebuje veľmi veľa kyslíka
Hoci mozog predstavuje len malé percento hmotnosti človeka, dokáže čisto pre svoju potrebu zhltnúť až 20 percent kyslíka prijatého zo vzduchu. Kyslík je pre správnu funkciu tohto orgánu skutočne veľmi dôležitý. Nedostatkom kyslíka ako prvé trpí práve nervový systém. Už pri jeho miernom deficite môže postihnutý pociťovať slabosť či nepozornosť. Taktiež dochádza k state vedomia, poruchám krátkodobej pamäte či logického myslenia. V prípade, že je prísun kyslíka obmedzený počas štyroch až desiatich minút, nastáva odumieranie tkaniva a trvalé poškodenie mozgu.
Bude ťa zaujímať
Vyžaduje odpočinok
Pre správnu funkciu mozgu je dôležitý nielen kyslík, ale aj dostatočný odpočinok, i keď pravdou je, že mozog v podstate nikdy neodpočíva. Aj počas nášho spánku totiž pracuje. Napríklad počas učenia sa vytvárajú nové spojenia, ktoré zosilňujú až po učení, a to najlepšie práve počas spánku. Mozog počas spánku spracováva informácie, upevňuje spomienky a údajne sa aj zbavuje škodlivých látok. Hoci by sa dalo povedať, že mozog si jednoducho nikdy neoddýchne, náš oddych, respektíve spánok je preň dôležitý. Nedostatok spánku má negatívny vplyv na celý organizmus, vrátane mozgu. Zhoršuje to schopnosť učiť sa aj znižuje koncentráciu.
Je potrebné ho trénovať
Hoci by sa mohlo zdať, že náš mozog toho má dosť čo na práci, je nevyhnutné ho neustále zaneprázdňovať. Jeho úložná kapacita je prakticky neobmedzená, a preto nie je dôvod obávať sa, že nám takpovediac dôjde pamäť. Za jediný deň sa údajne dokážeme vďaka predstavivosti naučiť až 200 nových cudzích slov. Náš mozog pritom pracuje podobne ako sval. Musíme ho používať a rovnako potrebuje dobrú stravu, spomínaný spánok aj pohyb. Napríklad aj pri cvičení je náš mozog pozitívne stimulovaný. Učenie aj vo vyššom veku zase zabezpečuje znižovanie rizika vzniku ochorení mozgu, akým je aj Alzheimerova choroba.
Odporúčame: Čaje a ich účinky: Poznáš neuveriteľne zdravý oolong čaj?
