Ak ste sa u nás dozvedeli nejaké dôležité informácie ľudských črevách či zaujímavosti o pečeni, dnes si môžete svoje vedomosti obohatiť aj o mnohé fakty o svojich pľúcach a vo všeobecnosti o dýchacej sústave. Vedeli ste napríklad, že pľúca sú jediným orgánom, ktorý by sa po ponorení do vody nepotopil, ale naopak vznášal?
Ďalšie zaujímavosti o ľudských pľúcach, o ktorých ste možno ani netušili, vám prezradíme v nasledujúcom článku. Dozviete sa, koľko vzduchu vlastne vieme naraz vdýchnuť či prečo sú pre nás a pľúca tak dôležité kýchanie s kašľom.
Vedeli ste napríklad, že pľúca sú jediným orgánom, ktorý by sa po ponorení do vody nepotopil, ale naopak vznášal? Ďalšie zaujímavosti o ľudských pľúcach, o ktorých ste možno ani netušili, vám prezradíme v nasledujúcom článku.
TOP zaujímavosti o ľudských pľúcach:
Naše pľúca nie sú rovnaké
Naše pľúca predstavujú párový orgán dýchacej sústavy, ktorý má špongiovitú štruktúru a kuželovitý tvar. Sú uložené v hrudnej dutine a chránené hrudným košom. Ich povrch pokrýva takzvaná popľúcnica. Dochádza v nich k výmene dýchacích plynov.
Hoci sa to tak môže zdať, naše pľúca nie sú symetrické. Pravá časť pľúc je totiž zložená z troch pľúcnych lalokov, pričom ľavá strana orgánu je menšia a zložená iba z dvoch lalokov. Vďaka tomu vzniká priestor pre naše srdce. Na laloky sú pľúca rozdelené hlbokými zárezmi.
Pľúcne mechúriky zaberajú naozaj veľkú plochu
Naše pľúca sa skladajú z takzvaných alveol, inak nazývaných aj pľúcnych mechúrikov. Majú guľovitý tvar a predstavujú základnú funkčnú aj štruktúrnu jednotku slúžiacu na výmenu plynov medzi prostredím a organizmom. A koľko takýchto mechúrikov sa ukrýva v pľúcach dospelého človeka?
Je ich až neuveriteľných 300 miliónov, pričom spolu môžu zaberať plochu až okolo 140 m2. Takto veľký povrch pľúc je nevyhnutný k tomu, aby sme dokázali neustále vdychovať a vydychovať to obrovské vzduchu a by bolo vďaka tomu naše telo dostatočne zásobené kyslíkom.
Shutterstock®
Pľúca vedia „plávať“ vo vode
Jednou z najfascinujúcejších vlastností pľúc je to, že na rozdiel od iných orgánov by sa vo vode nepotopili, ale zostali by plávať na hladine. Je to preto, že ich štruktúra je tvorená tisíckami drobných pľúcnych mechúrikov (alveol), ktoré sú naplnené vzduchom. Tento vzduch im dodáva prirodzenú vztlakovú schopnosť.
Práve táto „plávajúca“ vlastnosť sa v minulosti využívala aj pri lekárskych a forenzných vyšetreniach, kedy sa testovalo, či novorodenec po narodení dýchal. Dnes to berieme skôr ako fascinujúcu ukážku toho, aké jedinečné sú naše pľúca a ako je ich štruktúra dokonale prispôsobená svojmu účelu – neustálemu zásobovaniu tela kyslíkom.
Vdýchnuť dokážu nemalé množstvo vzduchu
A koľko sa toho vlastne do tých našich pľúc zmestí? Môžeme sa pozrieť na pár zaujímavých čísiel. V pokoji sa na jeden nádych a výdych v našich pľúcach vymení asi 0,5 l vzduchu, pri námahe to môže byť objem 1 až 2 litre. Náš minútový dychový objem v pokoji je v priemere 7 ž 9 litrov.
Pri maximálnom možnom výdychu po predchádzajúcom maximálnom nádychu môžeme na jedenkrát dostať zo sebe až približne 4 litre vzduchu, pričom v pľúcach stále zostáva zvyškový objem pľúc, čo je asi po litra vzduchu. Tieto hodnoty však závisia od mnohých faktorov, napríklad i telesnej konštrukcie či kondičky.
Pľúca fungujú aj ako filter proti škodlivinám
Pľúca nie sú len „nástrojom“ na dýchanie, ale aj výkonným filtrom. Pri každom nádychu zachytávajú drobné prachové častice, peľ, baktérie či vírusy. Na vnútorných stenách dýchacích ciest sa nachádzajú jemné chĺpky – riasinky, ktoré spolu s vrstvou hlienu tieto nečistoty posúvajú smerom von.
Tento samočistiaci mechanizmus funguje nepretržite a je jedným z dôvodov, prečo sú naše pľúca schopné odolávať bežným nečistotám z prostredia.
Pľúca sú spojené s hlasom
Bez pľúc by sme neboli schopní hovoriť. Vzduch, ktorý pri výdychu prechádza cez hlasivky, spôsobuje ich vibrácie a tým vzniká zvuk. Sila hlasu či jeho farba závisia od množstva vzduchu v pľúcach aj od toho, ako rýchlo ho vypúšťame. Preto speváci, herci či rečníci často trénujú svoje pľúca pomocou špeciálnych dychových cvičení, aby dokázali kontrolovať hlas a jeho intenzitu.
Shutterstock®
Každý nádych je iný
Hoci si to neuvedomujeme, naše dýchanie sa neustále prispôsobuje situácii. Inak dýchame pri odpočinku, inak pri behu, smiechu či spánku. Dokonca aj emócie – ako strach, radosť alebo hnev – menia hĺbku a rytmus nášho dychu. Táto flexibilita je kľúčová pre to, aby telo vždy dostalo optimálne množstvo kyslíka a zároveň efektívne odvádzalo oxid uhličitý.
Pľúca a dýchací trakt sa chránia kýchaním aj kašľom
Možno ste ani netušili o tom, aký veľký význam majú pre naše zdravie kýchanie a kašeľ. Hovoríme totiž o dýchacích obranných reflexoch, ktoré napomáhajú chrániť dýchaciu sústavu pred nejakým poškodením, a to zo strany rozličných pevných čiastočiek, dráždivých či dokonca toxických látok, ktoré sa nádychom dostávajú do organizmu.
Tieto reflexy zabezpečujú v prvom rade voľnosť dýchacích ciest. Podráždenie sliznice nosa vedie ku kýchaniu a podráždenie sliznice hrtana zase spôsobuje kašeľ. Oba procesy sú sprevádzané hlučným prudkých výdychom, počas ktorého sa konkrétne dráždivé látky uvoľnia z dýchacích ciest.
Problém im robia infekčné kvapôčky
V súvislosti so spomínanými orgánmi dýchacej sústavy sa najčastejšie hovorí o škodlivosti fajčenia v spojitosti s nárastom rizika vzniku rakoviny pľúc. Naše pľúca však môže potrápiť množstvo ďalších zdravotných problémov.
Väčšina infekčných ochorení našich dýchacích ciest je prenášaná kvapôčkami, čiže prostredníctvom drobných kvapôčok slín a hlienu, ktoré obsahujú choroboplodné zárodky. Tie sa ľahko šíria pri spomínanom kašli či kýchaní, no rovnako aj počas obyčajného rozprávania. Takouto kvapôčkovou infekciou sa šíri tuberkulóza, zápaly mandlí aj nádcha či chrípka.
Starostlivosť o pľúca sa vypláca celý život
Ľudské pľúca sú fascinujúcim orgánom, ktorý pre nás pracuje bez prestávky od prvého nádychu až po posledný výdych. Nejde len o „vzduchové vaky“ – sú to zložité a precízne fungujúce štruktúry, ktoré nás zásobujú kyslíkom, čistia od nečistôt a chránia pred nebezpečnými látkami.
Čím viac o nich vieme, tým lepšie ich môžeme chrániť. Starostlivosť o pľúca sa začína každodennými návykmi – nefajčením, vyhýbaním sa znečistenému prostrediu, dostatkom pohybu a zdravou životosprávou. Aj malé zmeny v životnom štýle dokážu predĺžiť ich vitalitu a tým aj náš život plný energie.
Aktualizovaný článok: 11.08.2025
