Detská obrna – ako sa prenáša a aké následky zanechá na zdraví?

Výskyt mnohých ochorení, proti ktorým sa na Slovensku dlhoročne očkuje, oproti minulosti významne klesol, a to v mnohých prípadoch takmer na nulu. Takéto ochorenia sa dnes vyskytujú na našom území len ojedinele. Spomenúť môžeme napríklad rubeolu, ktorú spôsobuje vírus rubeoly. Podobne je na tom aj mumps, ktorý bol v minulosti hojne rozšírený. Spôsobuje ho RNA vírus z čeľade paramyxoviridae.

Na Slovensku sa očkuje aj proti detskej obrne. Čo spôsobuje toto ochorenie a ako sa prejavuje? Môže ohroziť život človeka? A ako prebieha liečba? Zistite všetko dôležité!

Detská obrna predstavuje vysoko infekčné ochorenie vírusového pôvodu. Je tiež známa pod pomenovaniami detská prenosná obrna či poliomyelitída (v zahraničí skrátene polio), odborne ide o Poliomyelitis anterior acuta. Pôvodcom ochorenia sú niektoré sérotypy poliovírusu, neobaleného RNA vírusu, ktorý postihuje nervový systém človeka. Konkrétne napáda predné rohy miechy, čo môže viesť v závažných prípadoch až k doživotným paralýzam, dokonca k smrti. 

Najčastejšie sa stretávame so sérotypmi I, II a III, pričom najmä poliovírus typu I je pôvodcom ochrnutí a paralytickej formy detskej obrny. Zaujímavosťou pritom je, že medzi týmito tromi blízko príbuznými vírusmi neexistuje získaná imunita, čo znamená, že prekonanie infekcie jedným sérotypom poliovírusu nechráni pred infekciou ostatnými dvomi sérotypmi. 

Detskú prenosnú obrnu si pritom nemožno zamieňať s detskou mozgovou obrnou, hoci názvy ochorení sú si značne podobné. Detská obrna je infekčné ochorenie spôsobené vírusom, detská mozgová obrna zase predstavuje neinfekčnú poruchu nervovej a svalovej sústavy. Ide o vývojové ochorenie, ktoré vzniklo v dôsledku poškodenia mozgu v období jeho vývoja, nie z dôvodu nákazy určitým patogénom. 

Odporúčame: Malígny melanóm sa netvorí len na znamienkach. Aké príznaky sledovať?

Detská obrna sa dnes v krajinách s vysokou zaočkovanosťou objavuje len zriedka, hlavne jej závažné paralytické formy nie sú vôbec bežné. V našej populácii sa paralytické formy ochorenia neobjavujú od 60. rokov minulého storočia. Veľmi zriedkavý výskyt je príznačný prakticky pre celú Európu či Ameriku, vyšší výskyt detskej obrny je naopak typický pre rozvojové krajiny s nízkou zaočkovanosťou, napríklad Indiu, juhovýchodnú Áziu aj niektoré časti Afriky. 

Detská obrna pritom najčastejšie postihuje, ako už názov napovedá, detskú populáciu, a to predovšetkým vo veku 3 až 8 rokov. K prepuknutiu detskej obrny u dospelého jedinca dochádza len ojedinele. Poliovírus sa medzi ľuďmi prenáša obvykle fekálno-orálnou cestou. Zdrojom nákazy je chorý jedinec alebo bezpríznakový prenášač ochorenia.

Vírusy sú teda prítomné v stolici infekčnej osoby, a to dokonca ešte niekoľko mesiacov po prekonaní choroby. Vstupnou bránou vírusu do tela sú spravidla ústa. Jedinec sa môže nakaziť konzumáciou kontaminovaných potravín, pitím kontaminovanej vody či prostredníctvom znečistených predmetov. Vírus však môže byť prítomný aj na sliznici úst a nosa, k prenosu tak menej často dochádza napríklad slinami infikovaného. 

Inkubačný čas detskej obrny, čiže čas od vstupu patogénu po rozvoj príznakov, je obvykle 7 až 12 dní, menej často až tri týždne. Avšak, až okolo 90 % všetkých nákaz prebieha bezpríznakovo. Osoba je teda infekčná, môže vírus prenášať ďalej, no ochorenie nesprevádzajú žiadne zdravotné ťažkosti. V ostatnom percente prípadov má detská obrna zväčša len mierny priebeh s príznakmi podobnými chrípke. 

Mierne formy detskej obrny môžu sprevádzať nasledujúce príznaky:

• zvýšená telesná teplota až horúčka,

• bolesti hlavy, svalov a chrbta,
• svalová stuhnutosť,
• nevoľnosť, nechutenstvo,
• tráviace ťažkosti (hnačky),
• nadmerná únava.

V malom percente prípadov sa rozvíjajú závažné paralytické formy detskej obrny, ktoré spravidla prebiehajú v dvoch fázach.

• 1. fáza detskej obrny – objavujú sa spomínané príznaky podobné chrípkovému stavu. Zakrátko odznievajú, nastáva krátke obdobie bez príznakov, no to strieda ďalšie zvýšenie teploty a nastupuje 2. fáza.
• 2. fáza detskej obrny – vírus napáda nervový systém a spôsobuje citlivosť na vonkajšie podnety, svalové slabosti a problémy s ovládaním svalstva. Následne dochádza k rozvoju paralýz a ochrnutia, najčastejšie sú pritom zasiahnuté dolné končatiny. Niektoré paralýzy sa v období rekonvalescencie zlepšia, ak však pretrvávajú niekoľko mesiacov, sú s veľkou pravdepodobnosťou už trvalé. 

Odporúčame: Baktéria Gardnerella vaginalis – aké zdravotné problémy spôsobuje ženám?

Kauzálna liečba poliomyelitídy nie je dostupná, uplatňuje sa len symptomatická liečba, čiže liečba zameraná na tlmenie príznakov ochorenia. To znamená, že v prípade bezpríznakových foriem detskej obrny nie je potrebná žiadna liečba. Telo zvládne infekciu samo, často bez toho, aby o tom jedinec vedel.

V prípade detskej obrny sprevádzanej miernymi ťažkosťami sa uplatňujú liečivá na zníženie horúčky, lieky proti bolesti, v prípade pridružených bakteriálnych infekcií aj antibiotiká. Dôležitý je pokoj na lôžku, pitný režim, vitamíny. Preliečenie trvá obvykle pár dní. 

Pri liečbe závažných foriem detskej obrny sa uplatňujú obdobné zásady. Avšak, v prípade postihnutia dýchacích svalov je nevyhnutná podpora dýchania pomocou prístrojov. Ide totiž o stav, ktorý ohrozuje život pacienta. Liečba závažných foriem trvá dlho, celková rekonvalescencia môže trvať aj viac než pol roka. V prípade pretrvávajúcich paralýz sa uplatňujú rôzne rehabilitácie a fyzioterapie s cieľom zlepšiť stav pacienta i kvalitu jeho života. 

Detská obrna spôsobuje závažné ťažkosti alebo ohrozuje život pacienta len vo veľmi malom počte prípadov. Avšak, v minulosti išlo o bežnú chorobu, ktorou si prešlo takmer každé dieťa. Vysoký výskyt sa teda spájal aj s vysokým počtom úmrtí na detskú obrnu, ako aj vysokým počtom trvalých následkov po prekonaní choroby. Dôležitá je preto účinná prevencia vo forme vakcíny. 

Spočiatku sa proti detskej obrne očkovalo pomocou tekutej vakcíny v kvapkách, ktorá sa na lyžičke podávala dieťaťu do úst. Takáto orálna polio vakcína obsahovala oslabené vírusy. Na Slovensku sa už nepoužíva, očkuje sa injekčne s použitím neživej inaktivovanej polio vakcíny. Základné očkovanie zahŕňa tri dávky, a to obvykle v 3., 5. a 11. mesiaci života, kedy sa očkuje aj proti záškrtu, čiernemu kašľu a ďalším chorobám. Preočkovanie prebieha v neskoršom veku, a to v 6. a 13. roku života. 

Odporúčame: Edwardsov syndróm – genetická porucha so zlou prognózou. Aké sú prejavy?