Hepatitída B – aké škody môže napáchať na pečeni?

Vírusové hepatitídy predstavujú skupinu zápalových ochorení pečene, ktorých pôvodcom sú viaceré typy vírusov. Najčastejšie sa pritom stretávame s piatimi typmi vírusov, ktoré majú označenie A, B, C, D a E. Pre ochorenia vyvolané spomenutými vírusmi sú typické iné formy šírenia a nákazy, taktiež príznaky či priebeh ochorenia. Spoločným znakom je však zápal pečene, ktorý môže v niektorých prípadoch viesť až k vážnemu poškodeniu orgánu. V dnešnom článku sa pozrieme konkrétne na hepatitídu typu B. Ako sa prenáša a aké môže zanechať následky?

Hepatitída typu B predstavuje infekčné ochorenie vírusového pôvodu vyvolávajúce zápal pečene. Pôvodcom ochorenia je vírus hepatitídy B, ktorý je tiež označovaný skratkou HBV. Ide o takzvaný hepatotropný vírus, čiže vírus napádajúci a rozkladajúci pečeňové bunky v tele človeka, odborne hepatocyty. V dôsledku rozpadu hepatocytov môže dôjsť až k zlyhaniu orgánu.

HBV je vysoko odolný DNA vírus z čeľade Hepadnaviridae, ktorý sa skladá z dvojitého obalu a jadra. Rozšírený je naprieč celým svetom, najvyšší výskyt je však zaznamenaný v afrických, ázijských a západných pacifických krajinách, naopak prevalencia v Európe, Austrálii či Amerike je nízka až stredná. Vírus hepatitídy B objavil americký lekár Baruch Samuel Blumberg, ktorý za tento objav, ale aj za neskorší vývoj diagnostických testov a vakcíny, získal v roku 1976 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. 

Odporúčame: Chemoterapia – ako funguje a čo by sme o nej mali vedieť?

Zdrojom nákazy je vždy infikovaný jedinec. Vírus hepatitídy B sa prenáša prostredníctvom infikovaných telesných tekutín, predovšetkým krvou, ale aj slinami, pošvovým sekrétom a spermou. Prenos môže nastať rôznymi cestami, vždy však za predpokladu, že zdravý jedinec príde do kontaktu s danou kontaminovanou telesnou tekutinou, pričom dôjde k prieniku vírusu do jeho krvného obehu.

Vstupnou bránou bývajú obvykle drobné ranky na koži či malé porušenie sliznice. Hepatitída typu B sa môže preniesť krvou pri aplikácii liekov alebo drog infikovanou ihlou (zdieľaním injekčnej striekačky), infikovanými ihlami pri tetovaní alebo aplikácii piercingu, kontaktom s krvácajúcou kožou alebo sliznicou infikovaného či pri zdieľaní hygienických potrieb, napríklad zubných kefiek, holiacich strojčekov a pod.

Vírus sa rovnako prenáša pri pohlavnom styku. Tiež je možný prenos z chorej matky na dieťa počas pôrodu. Tento spôsob prenosu nákazy je veľmi častý v afrických a ázijských krajinách. Rizikovú skupinu v prípade hepatitídy typu B tvoria narkomani, deti matiek s týmto ochorením, osoby striedajúce sexuálnych partnerov, cestovatelia i zdravotní pracovníci, dialyzovaní pacienti, príjemcovia krvi i pacienti po transplantácii.

Hepatitída typu B môže mať veľmi dlhý inkubačný čas, čo je čas od vstupu vírusu do organizmu po prepuknutie príznakov. Môžu to byť 4 týždne, ale pokojne až 6 mesiacov. Obvykle sa však prvé príznaky objavujú 60 až 90 dní od nákazy. Približne až v jednej tretine prípadov prebehne infekcia bezpríznakovo. Vo zvyšných prípadoch má infekcia zväčša len mierny priebeh, u niektorých pacientov však aj závažnejší.

Asi 90 až 95 % dospelých jedincov s hepatitídou B sa úplne uzdraví a zbaví vírusu, vo zvyšnom percente prípadov prechádza akútna infekcia do chronickej formy, ktorá sa spája s rozvojom viacerých komplikácií. U nakazených novorodencov dochádza k rozvoju chronickej hepatitídy B až v 90 % prípadov.

Pre akútnu hepatitídu typu B sú typické nasledujúce príznaky:

• nadmerná únava,

• celková slabosť,
• bolesti kĺbov a svalov,
• nechutenstvo,
• nevoľnosť,
• kožné reakcie alergického typu,
• neurologické ťažkosti,
• zvýšená telesná teplota,
• zažívacie problémy,
• žltačka – zažltnutie pokožky, slizníc, očných bielok (nie je prítomná vždy).

Odporúčame: Rotavírus – u koho najčastejšie vyvoláva infekciu a ako sa prejavuje?

Špecifická liečba hepatitídy typu B prakticky neexistuje. Uplatňuje sa spravidla len podporná symptomatická liečba, ktorá má uľahčiť priebeh infekcie. Cieľom je potláčať sprievodné ťažkosti a vytvoriť telu také podmienky, aby ľahšie bojovalo s infekciou. Dôležitý je v prvom rade pokoj na lôžku i tlmenie zvýšenej teploty či bolesti. Podľa potreby sú pacientom podávané hepatoprotektíva, ktorých cieľom je chrániť pečeňové bunky a podporovať ich obnovu. 

Vhodná je aj úprava stravovania. Obvykle sa odporúča dodržiavať pečeňovú diétu, ktorá pečeň nadmerne nezaťažuje. V rámci nej je nevyhnutné najmä minimalizovať tuky a mastné pokrmy v strave, okrem toho je potrebné eliminovať alkohol a cigarety. Po prekonaní akútnej hepatitídy typu B získava jedinec doživotnú imunitu. 

Ako sme spomenuli vyššie, hepatitída typu B môže v niektorých prípadoch prechádzať do chronickej formy. Vo zvýšenej miere sa chronická forma rozvíja u detí a mužov. O chronickej hepatitíde B hovoríme v prípade, že infekcia pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov. V tomto prípade sa pacient dlhodobo nedokáže zbaviť infekcie, pričom vírus stále prežíva v jeho organizme. Na liečbu chronických foriem vírusového zápalu pečene sa obvykle používajú antivirotiká aj lieky podporujúce imunitu. 

Chronická hepatitída je nebezpečná hlavne z dôvodu ďalších zdravotných rizík. Čím dlhšie totiž infekcia pretrváva, tým sa zvyšuje riziko rozvoja cirhózy pečene a následne aj rakoviny pečene. Až okolo 80 % prípadov hepatocelulárnych karcinómov má na svedomí chronická infekcia HBV vírusom. 

Hepatitída typu B si vyžiada ročne milióny obetí. Práve preto je nevyhnutné myslieť na jej prevenciu. U nás je výskyt tohto typu hepatitídy nízky, a to primárne vďaka očkovaniu, ktoré predstavuje hlavnú formu prevencie tohto vírusového ochorenia. Na Slovensku patrí očkovanie proti hepatitíde typu B medzi pravidelné povinné očkovania. Proti vírusu HBV sa očkuje v spoločnej vakcíne (hexavakcína) i proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým invazívnym nákazám. Očkovanie pozostáva z troch dávok, ktoré sa podávajú v 3., 5. a 11. mesiaci života jedinca. 

U neočkovanej osoby možno uplatniť ďalšie formy prevencie hepatitídy B, ktoré sú zamerané najmä na eliminovanie rizikových faktorov, respektíve spočívajú v zabránení kontaktu s infikovanými telesnými tekutinami. Prevencia teda zahŕňa vyhýbanie sa nechránenému pohlavnému styku s neznámymi partnermi a promiskuite, zdieľaniu ihiel (napr. aj pri tetovaní či akupunktúre) a striekačiek (v prípade intravenózne podávaných liečiv alebo drog) či hygienických potrieb. V rámci prevencie je dôležitá dezinfekcia a sterilizácia či používanie jednorazových nástrojov v zdravotníckych zariadeniach. 

Odporúčame: Rakovina penisu je pomerne zriedkavá. Čo zvyšuje riziko jej výskytu?