Hepatitída E – aké sú možnosti prenosu a aké ťažkosti spôsobuje?

Infekčná hepatitída predstavuje zápalové ochorenie pečene vírusového pôvodu. Rozlišujeme päť základných typov žltačky, ktoré sa odlišujú iným pôvodcom. Hepatitídy sú vyvolané vírusmi hepatitídy typu A, B, C, D a E (označované tiež HAV – HEV). Podľa toho rozlišujeme hepatitídu A, hepatitídu B až hepatitídu E. Tieto ochorenia majú podobné príznaky, no okrem pôvodcu sa líšia aj cestou nákazy či závažnosťou priebehu ochorenia. V dnešnom článku sa pozrieme bližšie na hepatitídu typu E. Čo všetko by sme o nej mali vedieť?

Hepatitída typu E je infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktorého pôvodcom je vírus hepatitídy E, označovaný tiež HEV. Ide o RNA vírus z čeľade Hepeviridae, ktorý je značne odolný voči vonkajšiemu prostrediu. Patrí do skupiny hepatotropných vírusov, ktoré v tele človeka napádajú predovšetkým pečeň, respektíve pečeňové bunky (hepatocyty). Môžu zapríčiniť ich rozklad, čo môže viesť k zlyhaniu orgánu. V prípade vírusu hepatitídy E bolo identifikovaných niekoľko genotypov. U človek sa vyskytujú najmä genotypy 1 až 4, ktoré majú rozdielnu geografickú distribúciu aj odlišné cesty šírenia.

Genotypy 1 a 2 vírusu HEV, ktoré infikujú výhradne človeka, spôsobujú epidémie v rozvojových oblastiach s nízkym hygienickým štandardom, a to predovšetkým v niektorých lokalitách v Afrike či Ázii, prípadne v Strednej a Južnej Amerike. V Európe sa tieto genotypy vyskytujú len ako importovaná nákaza. Genotypy 3 a 4 infikujú ľudí aj niektoré zvieratá, pričom genotyp 3 je celosvetovo rozšírený, vrátane rozvinutých krajín. Genotyp 4 je pomerne zriedkavý. 

Odporúčame: Priečne alebo pozdĺžne ryhy na nechtoch – môže ísť o signál ochorenia?

Pri hepatitíde E (genotypy 1 a 2) je pozorovaný najmä fekálno-orálny prenos. Zdrojom nákazy v prípade uvedených genotypov je infikovaný človek, ktorý vylučuje vírusy v stolici. Vstupnou bránou pre vírusy sú ústa, respektíve tráviaci trakt človeka. Hepatitída E je radená medzi choroby špinavých rúk. K šíreniu nákazy totiž často dochádza práve z dôvodu nedostatočnej hygieny rúk. Ak si infikovaná osoba po toalete nedostatočne umyje ruky, môže následne kontaminovať rôzne povrchy, predmety i potraviny. Zdravá osoba sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným jedincom, ako aj skrz kontaminované predmety, jedlo či vodu. K prenosu nákazy tiež môže dôjsť z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstve či pôrodu. 

Genotypy 3 a 4 predstavujú zoonózy, čiže infekčné ochorenia prenosné zo zvierat na človeka. Rezervoárom nákazy sú predovšetkým prasatá. Človek sa môže nakaziť konzumáciou kontaminovaného mäsa ošípaných, prípadne diviakov, a to najmä v prípade nedostatočnej tepelnej úpravy mäsa a mäsových výrobkov. 

Hepatitída typu E vo väčšine prípadov nemá úplne ťažký priebeh, no napríklad v porovnaní s podobnou hepatitídou A sa ťažší priebeh u pacienta vyskytuje častejšie. Oproti hepatitíde A býva HEV infekcia zdĺhavejšia a príznaky, hoci sú podobné, bývajú intenzívnejšie. Avšak 30 až 50 % prípadov nákazy vírusom hepatitídy E prebieha asymptomaticky, čiže bezpríznakovo. 

Inkubačný čas, teda čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie choroby, pri hepatitíde E býva od dvoch týždňov do dvoch mesiacov, v priemere sa symptómy dostavujú mesiac po nákaze. Ochorenie pritom začína podobne ako chrípka, neskôr sa pridáva (no nie u každého pacienta) typický prejav hepatitídy – žltačka, teda zožltnutie kože, slizníc a očných bielok, čo je spôsobené zvýšenou koncentráciou žltého žlčového farbiva, takzvaného bilirubínu, v krvnej plazme. 

Celkovo môžu hepatitídu E sprevádzať nasledujúce príznaky:

• zvýšená telesná teplota,

• nadmerná únava,
• malátnosť,
• bolesť svalov a kĺbov,
• tráviace ťažkosti – zvracanie, hnačka, bolesti brucha, nechutenstvo,
• zväčšenie pečene (môže sa prejavovať tlakom pod rebrami na pravej strane),
• žltačka.

Odporúčame: Jedovaté rastliny na Slovensku a v okolí – na ktoré si dať počas jari v prírode pozor?

Špecifická liečba hepatitídy E prakticky neexistuje. Liečba je len podporná, respektíve symptomatická. Telo zvládne infekciu prekonať aj samo, možné je tlmiť sprievodné ťažkosti a podávať liečivá na podporu zdravia pacienta, napríklad na ochranu pečene. V bežných prípadoch sa antivirotická liečba nepodáva. Pacient by mal byť počas liečby izolovaný, obvykle býva priamo hospitalizovaný na infekčnom oddelení. V rámci liečby je dôležitý aj pokoj na lôžku a diéta šetriaca pečeň. Strava by mala byť ľahká, vyradené by z nej mali byť hlavne tučné potraviny a prakticky všetky potraviny zaťažujúce pečeň, vrátane alkoholu. Po vyliečení získava pacient len krátkodobú imunitu. 

Hepatitída typu E bežne neprechádza do chronickej formy, ako napríklad hepatitída B alebo C, rovnako sa nespája so zvýšením rizika neskoršieho rozvoja cirhózy pečene či rakoviny pečene. Prognóza ochorenia býva vo väčšine prípadov dobrá, pričom pacient sa úplne vylieči (cca 98 % prípadov). Vo veľmi malom počte prípadov však môže mať hepatitída E ťažký priebeh so zlyhaním pečene a môže viesť k smrti.

Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje infekcia HEV vírusom pre tehotné ženy. U tehotných žien, najmä v prípade nákazy počas tretieho trimestra, má toto ochorenie až 20 % letalitu (úmrtnosť na konkrétnu chorobu). Ťažší priebeh môžu mať okrem toho aj osoby s oslabenou imunitou či poškodenou pečeňou.

Prevencia hepatitídy typu E formou očkovania nie je široko dostupná, na vakcíne sa pracuje. Spomedzi hepatitíd sa očkuje iba proti infekciám spôsobeným vírusom hepatitídy A a B. Prevencia hepatitídy E spočíva najmä v dodržiavaní základných hygienických zásad, a to predovšetkým v rizikových oblastiach. Dôležité je najmä dôkladné umývanie rúk po toalete a pred jedlom, taktiež umývanie potravín pred konzumáciou. Prevencia tiež zahŕňa konzumáciu potravín a vody z overených zdrojov, taktiež dôkladnú tepelnú úpravu mäsa. Znížiť riziko šírenia nákazy pomáha bezpečné odstraňovanie fekálií a udržiavanie hygienických zariadení v čistote.

Odporúčame: Erytrocyty alebo červené krvinky – na čo ich vlastne potrebujeme?