Karnozín a jeho účinky – ako pôsobí na ľudský mozog a celé telo?

Naše telo potrebuje takmer nespočetné množstvo rôznorodých látok, živín, enzýmov, hormónov a iných zlúčenín, aby správne fungovalo. Mnohé si vie vytvárať a syntetizovať aj samo, pri iných je zase odkázané na ich príjem zo stravy či iných zdrojov. Nedostatok akejkoľvek látky sa pritom obvykle vždy na funkcii organizmu nejako prejaví, a to v horšom prípade formou zdravotného problému. Spomedzi rôznorodých látok má pre ľudské telo nemalý význam aj takzvaný karnozín. Aké sú jeho funkcie a účinky? Potrebuje si ho telo dopĺňať? A čo všetko by sme o ňom mali vedieť?

Karnozín je z chemického hľadiska zlúčenina patriaca medzi takzvané dipeptidy, ktoré vznikajú zlúčením dvoch molekúl aminokyselín. Ide o nášmu telu vlastnú látku, ktorá sa v ľudskom organizme prirodzene vyskytuje v mnohých častiach, a to hlavne na miestach s vyššími energetickými požiadavkami. Najvyššiu koncentráciu karnozínu možno nájsť v prvom rade v mozgu, respektíve v mozgovej kôre, okrem toho v kostrových svaloch, srdcovom tkanive, ale aj niektorých ďalších vnútorných orgánoch, napríklad v pečeni.

Telo si tento dipeptid produkuje samo, a to z dvoch aminokyselín – beta-alanínu (β-alanín) a histidínu (L-histidín). Objavil ho začiatkom 20. storočia ruský vedec a biochemik Vladimir Sergejevič Gulevič, ktorý ho ako prvý izoloval zo svalov cicavcov. Prvotné výskumy sa zaoberali štruktúrou či vlastnosťami karnozínu, ako aj jeho distribúciou v tele. V ďalších rokoch došlo vďaka mnohým výskumom k odhaleniu priameho vplyvu tohto dipeptidu na mozog či svalstvo. 

Odporúčame: Rubeola je dnes zriedkavá, no nevymizla. Môže mať vážne následky?

Karnozín v ľudskom tele vplýva na mnoho rôznych typov tkanív. V prvom rade zastáva funkciu veľmi silného antioxidantu. Napomáha likvidovať voľné radikály a zamedzuje oxidačnému stresu, vďaka čomu pôsobí protizápalovo a protinádorovo. Nepôsobí však len preventívne. Aktívne sa podieľa na zneškodňovaní nebezpečných zlúčenín, ktoré vznikli pôsobením voľných radikálov a ktoré môžu napádať tkanivá v ľudskom tele. I vďaka jeho antioxidačnému účinku celkovo napomáha predchádzať predčasnému starnutiu a pôsobí proti starnutiu buniek. 

Často je označovaný za takzvaný neuropeptid, a to pre jeho ochranné účinky na mozog. Karnozín podporuje správnu komunikáciu medzi mozgovými bunkami a optimalizuje funkcie centrálnej nervovej sústavy. Okrem toho podporuje regeneráciu mozgových buniek, ako aj dostatočný prietok krvi do mozgu. Vďaka tomu má priaznivý vplyv na pamäť a schopnosť logického myslenia. 

Karnozín v ľudskom tele taktiež:

• stabilizuje a chráni bunkové membrány,

• pôsobí ako bielkovinový regulátor metabolizmu,
• zvyšuje maximálnu kapacitu buniek pre delenie,
• predlžuje priemernú dobu života fibroblastov v kultúrach,
• pomáha opravovať poškodenia na bunkovej úrovni,
• obnovuje normálne riadenie bunkových cyklov organizmu,
• účinkuje proti procesom bielkovinovej denaturácie,
• chráni pred toxickými vplyvmi ťažkých kovov (pomáha ich odbúravať).

Hoci si ľudské telo pre vlastné potreby karnozín samo produkuje, platí, že jeho hladiny zvyšujúcim sa vekom postupne klesajú, a to už po 30. roku života. Spomenúť však môžeme, že existujú aj potravinové zdroje tejto látky. Vstrebateľnosť karnozínu zo stravy je však pomerne nízka. Slovo karnozín je pritom odvodené z latinčiny a v preklade znamená mäso či mäsitý. To poukazuje na najvýznamnejší potravinový zdroj karnozínu – mäso. Vysoký podiel tejto látky sa nachádza napríklad v hovädzom mäse a hydine, ale aj celkovo v živočíšnych bielkovinách, teda napríklad aj vo vajciach. 

Karnozín nájdeme i v lekárňach vo forme doplnkov stravy, z ktorých je spomenutý dipeptid pre telo omnoho dostupnejší ako zo stravy. S výrobou výživových doplnkov s obsahom karnozínu sa pritom začalo najmä na základe výsledkov mnohých štúdií a výskumov, ktoré poukázali na veľký terapeutický potenciál tejto látky s antioxidačným a ochranným účinkom. 

Odborná verejnosť predpokladá v budúcnosti využitie karnozínu na podporu liečby a prevencie rôznorodých ochorení, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba a iné neurodegeneratívne choroby, tiež epilepsia, svalová dystrofia, niektoré kardiovaskulárne ochorenia i choroby súvisiace s vyšším vekom. Keďže karnozín celkovo pôsobí proti starnutiu buniek a tiež mozgové bunky chráni pred poškodením, odborníci odporúčajú jeho dopĺňanie napríklad starším ľuďom, keďže v ich tele množstvo tejto látky prirodzene klesá. Karnozín však môže byť prospešný aj pre aktívnych športovcov, a to najmä na podporu regenerácie tela, ale aj sily a vytrvalosti. 

Možné uplatnenie karnozínu vo forme výživového doplnku:

• ochrana pred predčasným starnutím a neurodegeneráciou, čiže rozpadom nervového systému,

• podpora pamäte a koncentrácie,
• podpora hojenia rán a zranení,
• podpora fyzickej výkonnosti a regenerácie svalstva,
• ochrana svalov pred zranením,
• zvýšenie sily svalov,
• u športovcov na prehĺbenie výkonu a oddialenie únavy,
• neutralizácia kyseliny mliečnej v namáhaných svaloch (prevencia svalovice),
• podpora eliminácie odpadových produktov metabolizmu.

Užívanie akýchkoľvek doplnkov stravy však vždy konzultujte s odborníkom. Neprekračujte stanovené dávkovanie a rovnako užívaným doplnkom nikdy nenahrádzajte pestrú stravu. 

Odporúčame: Pneumologička o liečbe CHOCHP: Prečo nezanedbávať liečbu tohto vážneho ochorenia pľúc ani počas pandémie?

Ako sme spomenuli vyššie, karnozín už bol predmetom mnohých štúdií a výskumov. Veľmi zaujímavé a priam prelomové výsledky priniesla osemtýždňová štúdia detského neurológa Dr. Michaela Cheza z Chicaga publikovaná v roku 2002, ktorá bola zameraná na vplyv užívaného karnozínu na deti s poruchami autistického spektra. Podľa tejto štúdie karnozín pozitívne ovplyvnil ich porozumenie a produkciu reči, sluch, socializáciu a celkovo zlepšil kognitívne fungovanie. Výživové doplnky s karnozínom sú obvykle vhodné pre deti od 3 rokov, avšak ich podávanie, či už u detí s autizmom, alebo aj v iných prípadoch, vždy konzultujte s lekárom. 

Užívanie karnozínu sa v podstate nespája s nijakými rizikami, keďže ide o telu vlastnú látku. Toxicita sa nepredpokladá ani pri vyššom príjme, telo sa totiž nadbytku zbaví močom a potom. Pre úplne bezpečné a bezproblémové užívanie sa však vždy držte stanoveného dávkovania.

Keďže môže dopĺňaný karnozín vplývať na hladinu krvného tlaku či cukru v krvi, pri užívaní liekov na zníženie tlaku alebo cukru konzultujte užívanie karnozínu s lekárom. Okrem toho sa neodporúča doplnok stravy užívať spolu s prípravkom s obsahom železa, zinku či medi v rovnakom čase. Spomínaný dipeptid totiž môže viazať ióny kovov a znížiť tak vstrebávanie užitých minerálov. 

Odporúčame: Cholecystitída – aké príznaky poukazujú na vážny problém so žlčníkom?