Môže mať magnézium vedľajšie účinky? Toto sú príznaky nadbytku horčíka

Ľudský organizmus potrebuje pre správnu funkciu celý rad minerálnych látok a stopových prvok. Hoci ich ani zďaleka nepotrebujeme v takom množstve, ako trebárs bielkoviny, stále sú pre nás nesmierne potrebné. Ich nedostatok môže narušiť mnohé procesy v našom tele. Dôležitý je pre nás napríklad draslík, železo, zinok, vápnik či fosfor. Nedostatok železa patrí k najčastejším príčinám anémie, teda chudokrvnosti, bez dostatku vápnika trpia zase naše kosti a zuby. 

Zabúdať nemožno ani na magnézium, respektíve horčík. Ide o jeden z dôležitých biogénnych prvkov pre človeka, ktorý je súčasťou prakticky každej bunky ľudského tela. Jeho latinský názov Magnesium je odvodený od názvu oblasti Magnesia v Grécku, ktorá bola v minulosti známa ložiskami magnetických rúd. Prečo vlastne magnézium potrebujeme a čo sa môže stať pri jeho nadbytku? Môže mať magnézium vedľajšie účinky?

• je viazaný v našich kostiach a tiež svaloch, iných mäkkých tkanivách a telových tekutinách,
• sa podieľa na svalových kontrakciách vo svaloch, vrátane srdcového svalu,
• je nevyhnutný pre činnosť nervov, čím napomáha zabezpečiť výmenu informácií medzi nervovými bunkami,
• má význam pri metabolických procesoch, napríklad pri energetickom metabolizme, metabolizme bielkovín alebo vápnika,
• vplýva na správnu činnosť čriev,
• podporuje hormonálne funkcie tela,
• vplýva na hladinu krvného tlaku,
• napomáha opravovať DNA a RNA,
• podporuje fyzický výkon,
• podporuje dobrý psychický stav,
• prispieva k úľave od stresu, napätia,
• má vplyv na stavbu kostí a zubov,
• pomáha zmierňovať svalové kŕče alebo migrény.

Odporúčame: Leukocyty alebo biele krvinky – čo všetko by sme o nich mali vedieť?

Magnézium by sme v tele mali mať v optimálnom množstve. Priemerne by dospelý jedinec mal prijímať okolo 350 mg horčíka, u tehotných žien či fyzicky aktívnych mužov sa odporúča príjem 400 až 450 mg denne. Ak koncentrácia horčíka v tele dosiahne hodnoty vyššie ako 1,1 mmol/l, hovoríme o takzvanej hypermagneziémii. Ide o poruchu elektrolytov sprevádzanú abnormálne zvýšenou hladinou magnézia v krvi. Nejde o častý jav, práve naopak.

Výrazný nadbytok horčíka je pomerne zriedkavý, pretože obličky sa dokážu za normálnych okolností dobre zbaviť nadbytočného horčíka. Nepotrebné množstvá tohto minerálu sa tak z tela vylúčia v moči (no horčík sa v istej miere vylučuje aj stolicou). V určitých prípadoch však môže dôjsť k tomu, že sú hladiny horčíka v tele zvýšené. Hypermagneziémia sa najčastejšie vyskytuje u jedincov s nejakou poruchou obličiek. Zlá činnosť obličiek je najvýznamnejším rizikovým faktorom. Napríklad pri zlyhávaní obličiek alebo niektorých ochoreniach obličiek či nadobličiek, môže nastať porucha sekrécie magnézia do moču.

Rizikom je i nadmerné užívanie liečiv obsahujúcich magnézium, ktoré je ešte vyššie práve u ľudí s nedostatočnou funkciou obličiek. Ďalšou možnou príčinou nadbytku tohto minerálu je rozpad buniek v tele, napr. pri hemolýze alebo rozpade nádorov, kedy sa z rozpadnutých buniek uvoľňuje do krvi magnézium. Hypermagneziémia sa ďalej môže objaviť u novorodencov, ktorých matky boli pred pôrodom liečené soľami horčíka kvôli eklampsii. Ak človeku správne fungujú obličky, spravidla nie je možné dosiahnuť nadbytočné hladiny magnézia v tele v dôsledku nadmernej konzumácie potravín s vysokým obsahom tohto minerálu. 

Príznaky nadbytku horčíka sa obvykle objavujú až vtedy, keď sú hladiny tohto minerálu naozaj extrémne zvýšené (oveľa vyššie ako spomínaná hranica 1,1 mmol/l). Avšak, u ľudí užívajúcich doplnky stravy s magnéziom sa môžu objaviť niektoré vedľajšie účinky, buď z dôvodu citlivejšieho tráviaceho traktu, no hlavne kvôli užívaniu vyšších dávok.

Vtedy môže dôjsť k redšej stolici až hnačke, nevoľnostiam, zvracaniu, brušným kŕčom či zvýšenej únave. Práve preto je dôležité pri užívaní akýchkoľvek doplnkov stravy dodržiavať odporúčané dávkovanie. Tieto vedľajšie účinky sú spravidla dočasné a po znížení dávkovania lieku by mali ustúpiť.

V príprave extrémne zvýšených hladín horčíka v tele, napríklad pri vážnom predávkovaní či v dôsledku ochorení obličiek, sa môžu objaviť aj závažnejšie zdravotné komplikácie, napríklad:

• pokles krvného tlaku,

• zmätenosť,
• letargia,
• závraty,
• problémy s dýchaním,
• svalová slabosť,
• zadržiavanie moču,
• poruchy srdcovej činnosti až zástava srdca.

Tie najzávažnejšie zdravotné ťažkosti z dôvodu nadbytku magnézia sa vyskytujú v naozaj zriedkavých prípadoch. Sú k tomu spravidla potrebné dlhodobo vysoké hladiny horčíka v tele. Najohrozenejšie sú práve osoby s poruchou činnosti obličiek. Na horčík vo forme doplnkov stravy by si však mali dávať pozor aj osoby užívajúce diuretiká, lieky na srdce alebo antibiotiká, tiež osoby s diabetom, chronickými črevnými chorobami alebo srdcovými chorobami. V prípade užívania nejakých liečiv alebo chronických ochorení sa pred užívaním magnézia poraďte s lekárom. 

Odporúčame: ​Diabetická neuropatia – závažná komplikácia cukrovky. U ktorých diabetikov vzniká?

Častejšia ako hypermagneziémia je hypomagneziémia, teda nedostatok horčíka v tele. Tento stav môže nastať z mnohých rôznorodých príčin. Rizikovým faktorom sú napríklad hnačky, hlavne ak ide o dlhodobý problém. S chronickými hnačkami, vedúcimi k nadbytočným stratám magnézia stolicou, často bojujú napríklad osoby s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou (zápaly čriev).

Ďalšími rizikovými faktormi sú nadmerná konzumácia alkoholu (hlavne pri alkoholizme), užívanie diuretík, cukrovka, nadváha, fajčenie, vyšší vek, tehotenstvo, chronický stres, hypertenzia či nesprávna výživa. K typickým príznakom nedostatočných hladín horčíka v tele sú svalové kŕče a pocity mravčenia v končatinách. Objavovať sa môžu nielen príznaky súvisiace s nervami a svalstvom, ale aj kostrou, trávením a najmä srdcom.

Možné sprievodné ťažkosti hypomagneziémie:

• srdcové arytmie,

• búšenie srdca,
• nedostatok vápnika,
• problémy so spánkom,
• náladovosť,
• zhoršená koncentrácia,
• citlivosť na stres,
• podráždenosť,
• problémy s trávením,
• problémy s kosťami,
• zvýšená kazovosť zubov,
• nedostatok energie.

Hladiny magnézia je možné zvýšiť pestrou stravou. Vo vyššej miere sa nachádza najmä v potravinách rastlinného pôvodu. K najlepším zdrojom horčíka patria banány, maliny, ananás, figy, tmavá listová zelenina, artičoky, brokolica či tekvica. Okrem zeleniny a ovocia si magnézium môžeme doplniť strukovinami, hnedou ryžou, ovsenými vločkami, celozrnnými potravinami, arašidmi, orechmi, čokoládou a kakaom a niektorými minerálnymi vodami. 

Nielen na nadbytok magnézia, ale aj na nadbytok ďalších dôležitých minerálnych látok a stopových prvkov, je potrebné dávať si pozor. Veľmi nebezpečný je nadbytok mangánu, má totiž toxický vplyv na nervový systém a môže zapríčiniť tras, kŕče či problémy s pamäťou. Predchádzať je potrebné nadbytku železa, pretože môže poškodzovať pečeň, srdce, podžalúdkovú žľazu aj ďalšie dôležité orgány.

Nadbytok draslíka sa môže prejaviť tŕpnutím končatín, slabosťou, poklesom krvného tlaku aj búšením srdca. Nadbytok sodíka vyvoláva nadmerný smäd, zadržiavanie tekutín v tele, vysoký krvný tlak, opuchy končatín a problémy s obličkami. V extrémnych prípadoch môže spôsobiť kómu a smrť. Pri nadbytku vápnika sa často tvoria obličkové kamene a môže dôjsť k vápenateniu mäkkých tkanív a poruchám vstrebávania iných minerálov. 

Veľmi nebezpečný je nadbytok medi, ktorý v najvážnejších prípadoch vedie k poškodeniu pečene až smrti. Nadbytok jódu sa prejavuje zväčšením štítnej žľazy, padaním vlasov, nespavosťou či aftami v ústach. Pri nadbytku selénu sa objavujú tráviace ťažkosti, zápaly kĺbov a cesnakový zápach z úst. Nadbytok zinku je skôr zriedkavý, no môže narušiť vstrebávanie medi a vyvolať kŕče v bruchu. 

Odporúčame: ​Postrach pre srdce a cievy – prečo nás čoraz viac trápi vysoký cholesterol?