Keď sa povie slovo besnota, obvykle každému prídu na um hlavne psy. Avšak, toto ochorenie nie je typické len pre psov, ale aj mnohé iné zvieratá, napríklad líšky. A zabudnúť nemožno na to, že je prenosná aj na človeka. Ide pritom o veľmi zákerné ochorenie, ktoré je v súčasnej dobe možné liečiť len za určitých okolností.
Besnota predstavuje vírusové ochorenie, ktorým sa človek môže nakaziť od infikovaného zvieraťa prostredníctvom jeho slín. K tomu najčastejšie dochádza pri pohryznutí. Vírusy preniknú do tela človeka cez porušenú pokožku. Nákaza sa však môže preniesť aj slinami cez ústnu, nosnú alebo očnú sliznicu.
Ochranu pred besnotou môže pre človeka predstavovať očkovanie, respektíve vakcinácia. Kedy je to nevyhnutnosť?
Čo by sme mali vedieť o besnote?
Besnota, latinsky rabies, patrí medzi infekčné ochorenia vírusového pôvodu. Pôvodcom je vírus besnoty sérotypu 1, čo je RNA vírus patriaci do rodu Lyssavirus. Tieto vírusy v čele hostiteľa napádajú centrálnu nervovú sústavu, čiže mozog a miechu, následkom čoho sú poruchy vedomia, paralýza a smrť.
Rezervoárom vírusu sú rôzne teplokrvné živočíchy, okrem psov a líšok aj mačky, vlci, zajace, veveričky, tchory či netopiere. Existujú aj zriedkavejšie spôsoby nákazy mimo pohryznutia infikovaným zvieraťom. Ide napríklad o:
- konzumáciu infikovaného mäsa,
- transplantáciu orgánu od nakazeného darcu,
- vdýchnutie aerosólu s vírusom v laboratóriu,
- kontakt s predmetmi kontaminovanými slinami nakazených zvierat.
Kde sa vyskytuje besnota?
Lyssavirus spôsobujúci besnotu je rozšírený naprieč celou zemeguľou. V súčasnosti je výskyt ochorenia najviac zaznamenaný v rozvojových krajinách Ázie a Afriky. Celosvetovo si besnota vyžiada asi 60 000 obeti ročne, pričom najohrozenejšiu skupinu tvoria deti.
Na Slovensku bol koncom minulého roka zaznamenaný prvý prípad besnoty u zvieraťa od roku 2016. Stratili sme tak štatút krajiny bez výskytu besnoty. Posledný prípad besnoty u človeka na Slovensku pochádza z 90. rokov minulého storočia.
Odporúčame: Použitie sódy bikarbóny: 7 jednoduchých trikov, ktoré musíte poznať!
Zdroj: Depositphotos
Aké má besnota príznaky u ľudí?
Inkubačný čas besnoty, teda čas od nakazenia po prepuknutie symptómov, je obvykle 2 až 8 týždňov. V menej častých prípadoch však môže byť inkubačný čas omnoho dlhší, môže to byť niekoľko mesiacov až rok. Ako sme spomenuli vyššie, vírus besnoty napáda nervový systém a spôsobuje závažné ťažkosti.
Besnota u nakazeného človeka spravidla prebieha v niekoľkých fázach a končí sa smrťou. Priebeh býva obvykle nasledovný:
- úvodná fáza ochorenia podobná chrípkovému stavu – medzi príznaky patrí zvýšenie telesnej teploty, nevoľnosť, bolesti hlavy, strata chuti do jedla, okrem toho bolesť alebo napätie v mieste rany,
- ďalšia fáza s rozvojom symptómov typických pre besnotu – objavuje sa hydrofóbia (pacient nie je schopný prijímať vodu a nedokáže sa na ňu ani pozerať), záchvaty zúrivosti (sprevádzané škriabaním, hryzením), zvýšené slinenie (kvôli kŕčom hltana a hrtana), okrem toho aj stuhnutosť šije, citlivosť na svetlo, kŕče dýchacích svalov, zvýšená úzkosť,
- neskorá fáza sprevádzaná paralýzami – dochádza k ochrnutiu svalov, zlyhaniu periférnych nervov, otupenosti a strnulosti tela,
- záverečná fáza – smrť pacienta, obvykle spôsobená udusením kvôli paralýze dýchacieho svalstva.
Očkovanie proti besnote u ľudí
Prevencia besnoty je priam nevyhnutnou záležitosťou. Ide totiž o veľmi závažné ochorenie, ktoré sa v prípade rozvoja prvých symptómov končí smrťou. Moderná medicína nepozná liek na prepuknutú besnotu u ľudí. Liečba je možná len do rozvoja symptómov.
V rámci prevencie besnoty sa uplatňuje očkovanie. Za vakcínu pritom vďačíme francúzskemu chemikovi a lekárovi Louisovi Pasteurovi, ktorý odhalil pôvodcu ochorenia a položil základy pre antirabickú imunizáciu. Bol tvorcom prvej účinnej vakcíny proti besnote.
S cieľom ochrany zdravia ľudí sa v prvom rade očkujú rizikové skupiny zvierat. Avšak, očkovanie sa v rámci prevencie (pred-expozičná profylaxia) v prípade zvýšeného rizika nákazy, odporúča aj ľuďom. Rizikové skupiny sú nasledovné:
- veterinári,
- chovatelia zvierat,
- poľovníci a lesní robotníci,
- cestovatelia do krajín s vysokým výskytom besnoty,
- zamestnanci laboratórií (v ktorých sa pracuje s daným vírusom).
Priebeh preventívneho očkovania proti besnote môže závisieť od konkrétnej vakcíny, no obvykle ide o podanie troch dávok, ktoré sú podané zvyčajne v priebehu jedného mesiaca. Protilátky by sa mali začať tvoriť do dvoch týždňov od podania prvej dávky. Preočkovanie jednou vakcínou je potrebné každé 2 až 3 roky.
Vakcína proti besnote po uhryznutí zvieraťom
Druhou formou prevencie besnoty u ľudí je podanie vakcíny po uhryznutí zvieraťom, respektíve v prípade, že existuje riziko nákazy a infektológ to vyhodnotí za potrebné. K rizikovým situáciám možno priradiť hlavne pohryznutie neznámym voľne žijúcim zvieraťom, u ktorého nie je možné vylúčiť besnotu (teda nie je možný odchyt a testovanie).
V tomto prípade ide o post-expozičnú profylaxiu. Ide o súbor opatrení, ktoré je nevyhnutné vykonať čo najskôr po možnej expozícii patogénu s cieľom predísť vzniku besnoty. Post-expozičná profylaxia v tomto prípade zahŕňa cyklus očkovaní a podanie antirabického séra do okolia rany (obsahuje už hotové protilátky). Toto opatrenie predstavuje jediný spôsob ochrany človeka pred úmrtím na besnotu.
Cyklus očkovania závisí od toho, či bol jedinec očkovaní proti besnote alebo nie. Ak nie, obvykle sa do svalu alebo pod kožu podáva 5 dávok v priebehu prvého mesiaca. Ak ide o jedinca, ktorý podstúpil preventívne očkovanie proti besnote, spravidla sa podávajú len dve vakcíny v priebehu prvého týždňa.
Odporúčame: Viete, čo spôsobuje škvŕkanie v bruchu? Nie, nie je to len hlad!
Zdroj: Depositphotos
Možné vedľajšie účinky po očkovaní proti besnote
V prípade, že existuje reálna možnosť nákazy besnotou, nie je podanie vakcíny prakticky ničím kontraindikované, teda sa môže podať komukoľvek, vrátane detí, osôb s oslabenou imunitou či tehotných a dojčiacich žien. Tak ako pri každej vakcinácii, aj v tomto prípade sa môžu dostaviť vedľajšie účinky.
Bežne ide hlavne o začervenanie a bolesť v mieste vpichu injekcie. U menšieho percenta jedincov môže dôjsť aj k zvýšeniu telesnej teploty, bolestiam hlavy či nevoľnosti. Menej časté je zvracanie, únava, závraty. K zriedkavým nežiaducim účinkom patria prejavy alergie či problémy s dýchavičnosťou.
Očkovanie proti besnote u domácich zvierat
Ako sme spomenuli vyššie, v rámci prevencie ľudského nakazenia je veľmi účinná pravidelná imunizácia rizikových zvierat. Na Slovensku sú pravidelne imunizované napríklad líšky, a to formou orálnej vakcíny (líška zoženie návnadu). Očkujú sa aj domáce zvieratá, najmä psy, mačky a fretky. Očkovanie u mačiek a fretiek nie je u nás povinné, no môže byť potrebné pri presune zvieraťa do iných krajín.
Očkovanie psov proti besnote je na Slovensku povinné. Šteňatám sa vakcína proti besnote podáva v 6., 9. a 12. týždni veku. Následne u dospelého psa je potrebné každoročné preočkovanie.
