Zubný kaz – čo všetko o ňom potrebujeme vedieť?

Zubný kaz – čo všetko o ňom potrebujeme vedieť?

    • Zdieľaj:
  • 0

Ide o jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení v ľudskej populácii. Reč je zubnom kaze, ktorému sa počas života vyhne len málokto. Samozrejme, nachádzajú sa medzi nami aj takí šťastlivci, ktorí pri každej preventívnej prehliadke počúvajú, že majú zuby úplne v poriadku, no väčšine ľudí aspoň zopár plomb v ústnej dutine počas života pribudne. Prečo však zubný kaz vlastne vzniká? Má naň vplyv genetika? A aké sú jeho prejavy?

Čo je zubný kaz?

Zubný kaz predstavuje nielen najčastejšie ochorenie zuba, ale patrí aj k celkovo najrozšírenejším chorobám v ľudskej populácii. Ide o ochorenie postihujúce tvrdé zubné tkanivá, sprevádzané rozpadom skloviny a dentínu (zuboviny). Zubný kaz sa môže vytvoriť na rôznych častiach zuba, a to na hladkých plochách, v oblasti zubného krčka, v ryhách a jamkách a dokonca aj v medzizubných priestoroch. U ľudí sa toto ochorenie objavuje prakticky bez ohľadu na vek, časté je už u malých detí. 

Demineralizácia zubov ako počiatok vzniku kazu

Príčinou vzniku zubného kazu sú mikroorganizmy prebývajúce v zubnom povlaku, čo je mäkký mikrobiálny povlak, ktorý je typický žltobielou farbou a lepivou konzistenciou. Usadzuje sa na rôznych častiach zubov. Hlavným pôvodcom zubného kazu sú pritom takzvané kariogénne baktérie. Ide o skupinu baktérií podieľajúcich sa na vzniku a rozvoji zubného kazu. Patrí sem napríklad Streptococcus mutans aj Streptococcus sobrinus. Tieto a mnohé ďalšie baktérie v ústach rozkladajú cukry a produkujú veľké množstvo kyselín, ktoré majú následne negatívny vplyv na zubnú sklovinu, narúšajú jej celistvosť a zapríčiňujú jej poškodenie.

Nastáva takzvaná demineralizácia zubnej skloviny, čo môžeme označiť za akési prvotné štádium v rámci tvorby zubného kazu. Pri demineralizácii dochádza k uvoľňovaniu iónov minerálov z tvrdých zubných tkanív z dôvodu pôsobenia spomínaných kyselín produkovaných baktériami. K tomuto procesu dochádza prakticky po každom jedle, kedy v ústach vzniká kyslé prostredie. Zubná sklovina je však pri následnej úprave nepriaznivých podmienok schopná remineralizácie. Ak však dlhodobo prevažuje proces demineralizácie nad remineralizáciou, postupom času vzniká zubný kaz. 

Odporúčame: Endometrióza – aké príznaky na ňu môžu u žien poukazovať?

príznaky zubného kazu

Zdroj: Shutterstock®

Čo podporuje vznik zubných kazov?

Príčina vzniku zubného kazu je známa. Ako sme spomenuli vyššie, pôvodcom problému sú baktérie. Teória vzniku zubného kazu pochádza ešte z konca 19. storočia a platí dodnes. Baktérie rozkladajúce cukor produkujú kyseliny, tie znižujú pH v ústach, čo následne vedie k vyplavovaniu minerálov zo zubnej skloviny, čím sa z dlhodobého hľadiska tvorí miesto pre kaz. Prečo sa však u niektorých tvoria kazy častejšie ako u iných? Často sa môžeme stretnúť s názorom, že kazy sú do veľkej miery dedičné, teda že na ich rozvoj majú u niektorých jedincov vplyv najmä genetické faktory. 

V skutočnosti však kazy nie sú dedičné, ide o bakteriálne ochorenie, na rozvoji ktorého sa podieľajú rôznorodé činitele. Dedičnosť má vplyv na iné faktory týkajúce sa našich zub, ako je napríklad ich tvar, poloha alebo farba (odtieň dentínu). Ak sa človek nenarodí s poškodenou zubnou sklovinou, v dôsledku čoho je zub náchylnejší k tvorbe zubného kazu (čo sú skôr výnimočné prípady), k rozvoju kazu prispievajú úplne iné rizikové faktory. 

Medzi faktory podporujúce vznik zubného kazu radíme:

  • častú konzumáciu potravín a nápojov s vysokým obsahom cukrov,

  • nedostatočnú ústnu hygienu – nedostatočné alebo nesprávne čistenie zubov a medzizubných priestorov,
  • nedostatok fluoridov,
  • už vzniknuté neošetrené kazy,
  • sucho v ústach, resp. nedostatok slín (sliny pomáhajú predchádzať zubnému kazu, pretože zo zubov zmývajú jedlo a vyrovnávajú pH),
  • pálenie záhy aj poruchy príjmu potravy – prispievajú k výraznejšej erózii zubov.

Ak sa v niektorých rodinách vyskytujú kazy vo väčšej miere, spravidla to nemožno pripisovať dedičnosti, ale práve pôsobeniu vyššie uvedených faktorov – spôsobu stravovania a úrovni ústnej hygieny, a teda návykom, ktoré sú v rodine prítomné.

Aké má zubný kaz príznaky?

Mnoho ľudí predpokladá, že ak so zubami nemajú žiadne zjavné problémy, teda necítia bolesť, tak sú ich zuby zdravé. Zubný kaz však v mnohých prípadoch nebolí, najmä prvotné štádiá ochorenia prebiehajú obvykle bez akýchkoľvek výraznejších príznakov. Navyše, tvorba zubného kazu je zvyčajne veľmi zdĺhavý a pomalý proces. Kaz na zube sa tak môže rozvíjať dlhú dobu bez povšimnutia, preto sú tak dôležité preventívne prehliadky, ktoré ochorenie odhalia včas, vďaka čomu je možné i včas zasiahnuť. Ak sa v súvislosti so zubným kazom objavuje bolesť, obvykle je to už príznak toho, že kaz je rozsiahlejší.

Bolesť zuba začína spravidla vtedy, keď kaz prenikol do vrstvy pod sklovinou, teda do zuboviny. Bolesť môže byť spočiatku len prechodná, môže sa objavovať napríklad pri konzumácii studených, horúcich alebo sladkých potravín a nápojov. Ak kaz nie je ošetrený, baktérie sa postupne môžu dostať až do zubnej drene a vyvolať zápal. Prechodná bolesť sa vtedy často mení na trvalú. Ak postupom času dochádza k dočasnému ústupu bolesti, môže to signalizovať odumretie nervov v zubnej dreni. Bez liečby sa následne zápal šíri a spôsobuje ďalšie ťažkosti, vrátane tvorby hnisu v zube a rozvoju zápalov priľahlých kostí. 

Návštevu zubára neodkladajte v týchto prípadoch:

  • pociťovanie bolesti pri pití sladkých, horúcich či studených nápojov,
  • bolesť pri zahryznutí,
  • pretrvávajúce bolesti zuba,
  • zvýšená citlivosť zubov,
  • prítomnosť bledých alebo tmavých škvŕn na zuboch (farebné zmeny na zuboch však nemusia hneď poukazovať na zdravotný problém),
  • opakované zachytávanie potravy v určitom mieste v zube či medzi zubami,
  • pretrvávajúci zápach z úst,
  • odlomenie časti zuba,
  • viditeľné jamky alebo pukliny v zube,
  • vypadnutie plomby zo zuba,
  • aspoň raz ročne v rámci preventívnych prehliadok.

Ako vyzerá zubný kaz?

Zubár môže identifikovať zubný kaz viacerými spôsobmi. Diagnostika kazu je pomerne ľahká v prípade, že ložisko kazu je už otvorené, a tak je na zube viditeľná dierka. Je to obvykle signál veľmi hlbokého kazu. Okrem diery v zube na kaz poukazuje aj prítomnosť bielych odvápnených plôch na zubnej sklovine. Ak je sklovina takto sfarbená, je veľmi pravdepodobné, že sa pod ňou skrýva zubný kaz. Zubný kaz môže prezradiť aj mäkká ryha v zube či prasklina nad medzizubným priestorom.

V mnohých prípadoch sa na diagnostiku zubných kazov používa aj röntgenové vyšetrenie. RTG snímok pomôže zubárovi odhaliť aj problémy, ktoré nie sú okom viditeľné, ako je napríklad medzizubný kaz, kaz pod výplňou, nález na koreni zuba či ústup kosti. 

Odporúčame: Norovírus – aké ochorenie spôsobuje a aké sú hlavné príznaky?

čistenie zubov

Zdroj: Shutterstock®

Liečba zubných kazov

Existuje viacero možností liečby zubných kazov. Zubár stanovuje vhodnú liečbu na základe zdravotného stavu pacienta. Metóda liečby môže závisieť od veľkosti kazu aj jeho umiestnenia. V prípade veľmi malých kazov môže byť nápomocná liečba fluoridom s cieľom obnoviť zubnú sklovinu. Fluorid možno aplikovať priamo na zub v rôznych formách (gél, lak). Vo všeobecnosti patria k najčastejším metódam liečby zubného kazu výplne.

Zubár vyvŕta zasiahnuté zubné tkanivá, miesto vyčistí a vyplní rôznym materiálom, teda vytvorí plombu. Vo vážnych prípadoch, najmä ak sa zub začne rozpadávať, nemusí byť možné zub zachrániť. Pristupuje sa tak k extrakcii zuba, respektíve jeho vytrhnutiu. Chýbajúci zub môže byť podľa potreby nahradený napríklad zubným implantátom. 

Prevencia zubných kazov

V súvislosti so zubnými kazmi je najdôležitejšie myslieť predovšetkým na ich prevenciu. V prípade tvorby zubných kazov totiž majú preventívne opatrenia skutočne veľký význam. Prevencia zahŕňa elimináciu rizikových faktorov, ktoré vznik zubného kazu podnecujú. Najzásadnejší význam má ústna hygiena, teda čistenie zubov. Nestačí, aby bolo čistenie zubov pravidelné (aspoň 2-krát denne), ale aj správne. Dôležitá je technika aj dĺžka čistenia zubov. Používanie kefky a zubnej pasty je však nepostačujúce, takýmto spôsobom totižto nie je možné vyčistiť medzizubné priestory, teda miesta, kde sa zubné kazy tvoria veľmi často. Na vyčistenie medzizubných priestorov je nevyhnutné používať zubnú niť alebo medzizubné kefky.

Okrem dôsledného dodržiavania ústnej hygieny je potrebné aj minimalizovať cukor v strave. Najväčšie riziko predstavujú rôzne sladkosti a sladené nápoje. Znížiť riziko rozvoja zubného kazu pomôže aj pravidelná fluoridácia zubov. Fluoridy možno zubom dodávať formou gélov z lekárne, nachádzajú sa však aj v zubných pastách či ústnych vodách. Ďalším krokom k zdravým zubom sú aj pravidelné prehliadky u zubára, ktoré pomôžu včas odhaliť problém, ako aj ambulantná dentálna hygiena, pri ktorej odborník zuby zbaví povlaku aj zubného kameňa. 

Odporúčame: Aké sú rizikové faktory rakoviny pečene? Je príčinou len alkohol?


    • Zdieľaj:
  • 0
Návrat hore
Autor článku

  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Čo čítajú ostatní

Detská obrna – ako sa prenáša a aké následky zanechá na zdraví?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Detská obrna – ako sa prenáša a aké následky zanechá na zdraví?

  • 0
  • 04.08.2022
Pociťujete mravčenie v nohách? Môže to byť príznak toho, že niečo v organizme nie je v poriadku!
ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Pociťujete mravčenie v nohách? Môže to byť príznak toho, že niečo v organizme nie je v poriadku!

  • 0
  • 05.11.2022
Naparovanie dutín – aké má účinky a ako správne postupovať?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Naparovanie dutín – aké má účinky a ako správne postupovať?

  • 0
  • 20.11.2022