Ako vybrať kliešťa psovi? Myslite aj na prevenciu a ochráňte domáceho miláčika!

S príchodom teplejších dní vo väčšej miere trávime čas v prírode. Turistika a prechádzky na čerstvom vzduchu majú skutočne blahodarný vplyv na naše zdravie – to fyzické, ale aj myseľ. Avšak, pri výletoch do prírody netreba zabúdať na niekoľko opatrení, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam. Samozrejmosťou je napríklad kvalitná obuv a rovnako by sme nemali zabúdať na pitný režim. 

Čo však rozhodne netreba podceňovať, sú kliešte. Týmito parazitmi živiacimi sa krvou sa to na mnohých územiach Slovenska len tak hemží. Netreba zabúdať na to, že na človeka môžu preniesť niekoľko závažných ochorení. Preto je potrebné myslieť na prevenciu pred kliešťami. 

A zabúdať netreba ani na to, že kliešte si nepochutnávajú len na nás, ale napríklad aj na našich štvornohých kamarátoch. Aké ochorenia môžu kliešte preniesť na psíka, ako ich správne odstrániť a ako domáceho miláčika pred kliešťami ochrániť?

Medzi najčastejšie ochorenia prenášané kliešťami, ktoré postihujú ľudí, patrí hlavne lymská borelióza spôsobená baktériami z rodu Borrelia a kliešťová encefalitída, ktorej pôvodcom je vírus encefalitídy patriaci medzi flavivírusy. Iné ochorenia sú u ľudí skôr zriedkavejšie. Predstavuje infikovaný kliešť obdobnú hrozbu aj pre domáceho miláčika?

Kliešť sám o sebe neohrozuje zdravie psa, podobne ako v prípade človeka. Nebezpečné ale môžu byť patogény, ktoré kliešť prenáša, ak sa dostanú prostredníctvom slín do krvi zvieraťa. U psov sa vyskytujú napríklad tieto ochorenia prenášané kliešťami: 

• babezióza – parazitárne ochorenie, ktorého pôvodcom sú prvoky z rodu Babesia (Babesia divergens, Babesia microti), zriedkavo môže postihnúť aj ľudí,
• ehrlichióza – pôvodcom choroby je baktéria Ehrlichia (u psov hlavne Ehrlichia canis), zriedkavo postihuje aj človeka,
• anaplazmóza – spôsobená baktériami z rodu Anaplasma (u psov a mačiek najmä Anaplasma phagocytophilum a Anaplasma platys),
• borelióza – bakteriálne ochorenie zapríčinené boréliami, 
• kliešťová meningoencefalitída – ochorenie vírusového pôvodu, u psov je skôr zriedkavé, 
• hepatozoonóza – pôvodcom sú parazity z rodu Hepatozoon (Hepatozoon canis), infekcia nastáva prehltnutím infikovaného kliešťa, nie jeho prisatím, v našich končinách zriedkavé,
• bartonelóza – spôsobujú ju baktérie z rodu Bartonella, 
• rickettsióza – pôvodcom sú baktérie z rodu Ricketssia, prenášané sú aj blchami, všami a roztočmi.

Odporúčame: ​NAJKRAJŠIE ťahavé rastliny vhodné do interiéru i exteriéru

Odstraňovanie kliešťa u psov sa v podstate nelíši od odstraňovania kliešťov u ľudí. U psov ich najčastejšie nájdeme na hlave, napríklad okolo uší, očí a tiež na krku. Keďže psy na prechádzke všetko kontrolujú čuchom a všade, takpovediac, pchajú hlavu, kliešťa z trávy ľahko naberú. Po návrate z prechádzky v prírode je však vhodné skontrolovať aj tenkú kožu pod pazuškami a slabiny. 

Ak kliešťa na psovi objavíte, postupujte čo najskôr nasledovne:

1. Kliešťa uchopíme pinzetou (ideálne umelou špeciálne určenou na vyberanie kliešťov) alebo háčikom čo najbližšie pri koži. 

2. Následne ho pomalým a súvislým pohybom vytiahneme. Ťaháme kolmo na pokožku, pomôcť môže mierny kývavý pohyb. 
3. Po vytiahnutí kliešťa miesto skontrolujeme, či bola odstránená aj hlavička.
4. Ranu opäť dezinfikujeme vhodným prípravkom. 
5. Kliešťa sa bezpečne zbavíme – možno ho zabaliť napríklad do servítky a spáliť alebo spláchnuť. Nepučte ho, hrozí šírenie infekcie. 
6. Ranu na koži psíka pár dní kontrolujeme, pri výskyte ťažkostí vyhľadáme zverolekára. 

Dobrým pomocníkom pri vyberaní kliešťa sú aj špeciálne sady na ich odstraňovanie. Tie obvykle obsahujú vhodnú pinzetu, ale aj špeciálny prípravok, ktorý pomôže deaktivovať kliešťa a znížiť riziko prenosu infekcie. Ide obvykle o kryogénny sprej, ktorý kliešťa zmrazí a následne ho možno bezpečne vytiahnuť. 

Takéto sady sú bežne dostupné v lekárňach a sú určené na použitie u ľudí i zvierat, preto sa ich oplatí mať v domácej lekárničke.

Čo ak zostane v koži psíka hlavička kliešťa?

Ak po vytiahnutí kliešťa zistíte, že v koži psíka zostala hlavička, môžete ranu dezinfikovať a počkať, kým sa jej telo zbaví samo. Hlavička z kože vyhnisá, alebo sa vytvorí chrasta a spolu s ňou odpadne aj časť kliešťa. Ranu pravidelne kontrolujte. Rovnako však môžete vyhľadať zverolekára, ktorý pozostatky kliešťa z rany odstráni, obvykle sterilnou ihlou. 

V minulosti sa často pri vyberaní kliešťov odporúčalo potretie parazita nejakým mydlom, gélom, masťou alebo olejom s cieľom zadusiť ho. Kliešť by sa mal následne sám uvoľniť z kože. Tento postup sa dnes neodporúča, hrozí totiž, že kliešť nasatú krv s možnými patogénmi vypľuje naspäť do tela psíka (alebo človeka). 

Kliešťa sa taktiež pri vyberaní neodporúča točiť, nemá na ústach totiž závit, ale skôr akési háčiky. Preto je vhodné ťahať a prípadne mierne kývať. Kliešťa sa ďalej nikdy nedotýkajte rukami, pri vyberaní je vhodné používať ochranné rukavice a, samozrejme, pinzetu. Kliešťovi nestláčajte bruško, rovnako hrozí vyvrhnutie obsahu do tela psíka. 

Odporúčame: ​Ako pestovať ligurček? Objavte jeho účinky aj spôsoby použitia!

Ako sme spomenuli vyššie, po vybratí kliešťa je vhodné ranu a psíka celkovo istý čas sledovať, podobne ako to platí v prípade ľudí. Ak sa nepodarilo vybrať hlavičku kliešťa, je možné navštíviť zverolekára. Odbornú pomoc však treba rozhodne vyhľadať pri známkach infekcie. 

Návštevu zverolekára nedokladajte, ak psík:

• je apatický,

• má horúčku,
• prestal jesť,
• zvracia a hnačkuje,
• odmieta chodiť,
• má zblednuté sliznice,
• kašle, 
• kríva,
• krváca z telesných otvorov,
• má výtok z nosa alebo očí,
• má ranu zapálenú, hnisavú a podobne. 

Tak ako treba myslieť na prevenciu prisatia kliešťov u ľudí, rovnako treba chrániť aj domácich miláčikov, s ktorými trávime čas v prírode. Pre domácich miláčikov sú dostupné rôznorodé prípravky na ochranu pred kliešťami, mnohé z nich možno nájsť na internete aj v bežnej lekárni.

Vhodné je poradiť sa so zverolekárom. Pri voľbe správneho produktu sa totiž zohľadňuje napríklad aj váha a veľkosť psíka. Rôzne antiparazitiká tiež poskytujú ochranu na rôzne dlhý čas. Dostupné sú napríklad tekuté antiparazitné preparáty (pipety a spot-on), ktoré sa aplikujú spravidla medzi lopatky psa a následne sa rozotrú po celom tele. Majú kratší účinok, obvykle je ich potrebné aplikovať viackrát ročne.

Zvoliť možno aj spreje fungujúce na podobnom princípe. Pomerne praktické sú antiparazitné obojky, ktoré nepretržite uvoľňujú účinné látky. Ich účinnosť býva okolo 6 až 8 mesiacov, čo znamená, že jeden obojok obvykle ochráni psa počas celej kliešťovej sezóny v rámci jedného roka. Taktiež sú u veterinára dostupné tablety, ktoré poskytujú ochranu niekoľko mesiacov. 

Formou ochrany je aj očkovanie. Na rozdiel od ľudí možno psíkov očkovať napríklad proti borelióze, tiež babezióze. Ochrana nie je 100 %, ale vakcína môže pomôcť následne predísť závažnému priebehu ochorenia v prípade nákazy.