Prilbica modrá – skrášli záhradku, no na TOTO obrovský pozor!

Viete, čo je aposematizmus? Týmto pojmom označujeme nápadné sfarbenie alebo iný typ signálu živočíchov, ktorým varujú predátorov o tom, že sú nepožívateľné či jedovaté. Jednoducho povedané, mnohé krásne sfarbené živočíchy, a to hlavne hmyz, žaby, plazy alebo ryby, sú veľmi nebezpečné, či už pre iné živočíchy, alebo i nás ľudí a dávajú to zreteľne najavo. Samozrejme, nie je to vždy pravidlom. 

Niečo obdobné môžeme vidieť aj u rastlín, samozrejme, ani zďaleka to tak neplatí vždy. Avšak, mnohé krásne rastliny predstavujú obrovskú hrozbu. Už malá dávka ich jedu ukrytá v krásne sfarbených plodoch či kvetoch môže človeka ohroziť na živote. Medzi jedovaté rastliny, prítomné aj v našom okolí, radíme okrem iných takzvanú prilbicu modrú. Ako ju rozpoznať a ako ju pestovať, ak by sme si ňou chceli skrášliť záhradu?

Prilbica modrá (latinsky Aconitum napellus, anglicky monkshood, česky oměj šalamounek) je mohutná trváca rastlina z čeľade iskerníkovité. Dorastá do výšky okolo 0,5 až 1,5 m. Vyrastá z hľuzovito zhrubnutého koreňa. Má pevnú a zväčša nerozkonárenú stonku. Listy sú dlaňovito zložené z troch až siedmich dielov. Sú strihané, stopkaté a tmavozelené. 

Rastlina je charakteristická tmavomodrými až modrofialovými kvetmi usporiadanými v mohutnom strapci. Objavujú sa od júna do septembra. Kvety majú korunovitý kalich, pričom horný lístok kalichu je obyčajne zväčšený v tvare prilby, podľa čoho dostala rastlina i svoj slovenský názov. Stopky kvetov aj okvetie majú prilbice chlpaté. Plodom je mechúrik s čiernymi semenami. 

Vzhľadovo podobným druhom z rodu prilbica je aj prilbica tuhá (Aconitum firmum), ktorá je taktiež jedovatá a u nás aj chránená, podobne ako ďalšie druhy z daného rodu. 

Odporúčame: ​Šošovica by v našom jedálničku nemala chýbať! Aké druhy existujú a ako na ich prípravu?

Prilbica modrá je predovšetkým európskym rastlinným druhom, no nájsť ju možno aj v niektorých oblastiach Severnej Ameriky či na území Ázie. Najvyšší výskyt má v horských a podhorských oblastiach strednej a južnej Európy. Rastie hojne v Alpách, a to v horských lesoch a na krovinatých lúkach.

Tiež na ňu možno naraziť popri potokoch a na vlhkých horských prameniskách. Obľubuje vápencové podložia či humózne pôdy s vyšším obsahom dusíka. Prednosť dáva polotieňu. 

Rodové vedecké pomenovanie prilbice – Aconitum – je odvodené z gréckeho akonití, čo značí bez prachu, resp. zvíťaziť a usmrtiť bez prachu arény, bez boja. Rastlina je totiž odpradávna známa svojou vysokou toxicitou. Prilbica modrá patrí k najjedovatejším rastlinám v Európe, podobne ako známy ľuľkovec zlomocný. Rastlina obsahuje viaceré toxické látky, no k najprudším jedom patrí najmä jej alkaloid zvaný akonitín. 

Túto látku v určitom množstve obsahujú prakticky všetky časti prilbice, najviac jedovatá je však koreňová hľuza, ale aj listy. Hľuza v čase zberu obsahuje asi 0,2 % až 3 % akonitínu v závislosti od lokality. Smrteľná je už dávka pár miligramov, a to pokojne do hodiny od požitia. 

Alkaloid akonitín:

• poškodzuje nervový systém,

• vyvoláva trizmus čeľustných svalov a škrípanie zubov, 
• narúša srdcový rytmus,
• spomaľuje činnosť srdcového svalu,
• spôsobuje bledosť slizníc,
• spôsobuje kŕčovité a arytmické dýchanie.

Pri otrave sa objavuje brnenie v ústach, rozšírenie zreničiek, najskôr hnačka, potom zápcha, taktiež zvýšené vylučovanie moču, potenie a zvracanie. V závažných prípadoch sa dostavujú halucinácie a kóma. Následkom môže byť zástava srdca alebo ochrnutie dýchacích svalov, čo vedieť k ohrozeniu života jedinca.

Nebezpečné pritom nie je len požitie častí rastliny, spomínaný jed sa do tela vstrebáva napríklad aj cez neporanenú kožu. To znamená, že dokonca aj trhanie rastliny alebo kvetov môže byť rizikové. Najmä pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy. 

Mnohé jedovaté rastliny sa uplatňovali alebo stále uplatňujú aj vo farmaceutickom priemysle, pretože pri správnej dávke dokážu mať pozitívny účinok. To platí aj pre prilbicu modrú. Tá sa využívala pri akútnych horúčkových infekciách, srdcových a nervových ťažkostiach, bolestivých chronických ochoreniach kĺbov, bolestiach svalov a nervových bolestiach, tiež pri zubných zákrokoch na tlmenie bolesti. 

Malé dávky slúžili i na podporu vykašliavania. V minulosti sa z drogy izoloval spomínaný akonitín, ktorý sa pre anestetický a analgetický účinok v lekárstve využíval hlavne v zmesiach proti bolesti (napr. pri reume, ischiase).

Odporúčame: Bromélia ako okrasný prvok v interiéri – aké druhy poznáme a ako sa o ne starať?

Kvôli vysokému riziku otráv sa dnes v klasickom lekárstve prilbica modrá už skôr nevyužíva. V minulosti sa totiž často pri podaní terapeutických dávok objavovali príznaky otravy. Avšak, stále sa uplatňuje v homeopatii. Aconitum napellus nájdeme vo viacerých homeopatických preparátoch (voľnopredajných aj na predpis).

Obvykle sa uplatňujú pri neuralgiách, niektorých kardiovaskulárnych stavoch, bolestivých poraneniach, zápalových a degeneratívnych procesoch tkanív (najmä pohybového aparátu). Taktiež nachádzajú využitie pri pooperačných a posttraumatických edémoch a opuchoch mäkkých tkanív alebo zápaloch v ústnej dutine.

Dostupné sú aj niektoré voľnopredajné homeopatické bylinné preparáty proti úzkostiam, podráždenosti alebo poruchám spánku, ktoré rovnako obsahujú prilbicu modrú. 

Prilbica modrá je pestovaná nielen pre farmaceutický priemysel, ale často na ňu narazíme aj v okrasných záhradách. Je totiž veľmi pekná a pri dobrom zakorenení v záhone vydrží mnoho rokov. Rastlinu možno pestovať zo semien, ktoré sú bežne dostupné v záhradkárstvach a na internete. Prilbica potrebuje polotieň, do zeminy ju možno vysádzať v polovici mája. 

Vyžaduje humóznu a výživnú pôdu a taktiež pravidelnú zálievku (pôda by mala byť vlhká). Je mrazuvzdorná. Rozmnožovať ju možno delením trsov v priebehu jesene. Pri práci s prilbicou modrou nikdy nezabúdajte na ochranné rukavice, keďže i kontakt s kožou je nebezpečný. Túto rastlinu sa neodporúča pestovať v záhradách, v ktorých sa voľne pohybujú malé deti alebo zvieratá. 

UPOZORNENIE: Z doma pestovanej prilbice modrej sa nikdy nepokúšajte pripraviť domáce liečivé preparáty, ako napríklad čaje, tinktúry, mastičky a podobne. S rastlinou by mal pracovať len odborník!