TOP zaujímavosti o ľudských zmysloch: Koľko ich máme a ako fungujú?

Zmysel môžeme chápať ako jedinečnú schopnosť nášho mozgu prijímať informácie z vonkajšieho i vnútorného prostredia. Na zachytávanie akýchkoľvek podnetov nám pritom slúžia rôzne receptory, napríklad kožné, čuchové či chuťové. Vo všeobecnosti sa pritom hovorí o piatich základných zmysloch, a to chuti, čuchu, sluchu, hmate a zraku. Pravdou však je, že v skutočnosti je zoznam našich zmyslov oveľa dlhší a dokonca otvorený. Nie je totiž presne určené, čo všetko do tejto kategórie spadá. Máme napríklad i rovnovážny zmysel, respektíve zmysel, vďaka ktorému vnímame rovnováhu. Taktiež máme zmysel pre vnímanie vzájomnej polohy častí nášho tela. V dnešnom článku sa pozrieme na rozličné zaujímavosti o našich hlavných zmysloch. Čo by sme mali vedieť o zraku či hmate?

Odporúčame: Účinná bylina na podporu trávenia a vylučovanie žlče: Ktorá to je?

Nedávno sme vám priniesli rozličné zaujímavosti o očiach. Práve tie sú orgánom zraku. Tento zmysel pritom radíme medzi tie najdôležitejšie, ak nie je práve tým najdôležitejším. Zrakom totiž prijímame až približne 90 % všetkých informácií o okolitom svete. Zaujímavosťou je, že obrovskú časť našich spomienok tvorí práve to, čo sme niekedy videli. Vďaka zraku vidíme svetlo, farby či tvar aj veľkosť predmetov a podobne. Umožňuje nám vzdelávať sa, myšlienkovo sa rozvíjať a pozorovať okolitý svet. Podnetom pre zrakový receptor je v tomto prípade svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400 – 700 nm. Avšak obraz, ktorý nakoniec vidíme, je spracovaný mozgom, pretože obraz sledovaný očami je v skutočnosti obrátený hore nohami.

Pozri aj: Mužská neplodnosť: Aké sú jej najčastejšie príčiny?

Aj o chuti už u nás padlo nejaké to slovo, pretože sme sa nedávno pozreli aj na rôzne zaujímavosti o ľudskom jazyku. V tomto prípade sú vlastným chuťovým receptorom chuťové poháriky, v ktorých sa ukrývajú chuťové bunky. Najviac pohárikov je sústredených priamo na sliznici jazyka. Nachádzajú sa však aj celkovo v ústnej dutine či hornej časti hltana. Človek ich má v priemere od 2000 do 8000. Vysoký počet chuťových pohárikov majú najmä degustátori, ktorý dokážu chuť cítiť skutočne intenzívne. Podnetom pre naše chuťové bunky sú rozličné chemické látky rozpustené vo vode aj slinách. Vnímame štyri základné chute, a to sladkú, slanú, kyslú a horkú. Už dlhšiu dobu sa k nim radí aj chuť umami, čo je chuť glutamanu.

S chuťou úzko spolupracuje aj čuch, pričom oba zmysly sú pre nás rovnako veľmi dôležité. Práve čuch nám často dopomáha k tomu, ako vnímame chuť jednotlivých pokrmov. Podnetom pre čuchové bunky, ktoré sú umiestnené v sliznici hornej časti nosovej dutiny, sú prchavé látky vzduchu. Čuch aj chuť vlastne reagujú na prítomnosť nejakých chemických látok v okolí. Čistý vzduch, ktorý je zložený predovšetkým z dusíka, kyslíka a malého množstva iných plynov, prakticky necítime. Ostatné látky však dokážeme naším čuchom zachytiť. Vnímame rôzne vône a pachy. Rozdeliť ich môžeme napríklad na koreninové, ovocné, kvetinové, hnilobné či spáleninové. Práve čuch nás môže informovať o čistote vzduchu či kvalite jedla a potravín. V rámci živočíšnej ríše však nie je čuch človeka až tak vyvinutý.

Odporúčame: 7 dôvodov, prečo jesť repu: Tieto účinky cvikly vás prekvapia!

Obrovský význam pre človeka má ďalší zmysel, a to sluch. Jeho orgánom je ucho, ktoré delíme na vonkajšie, stredné a vnútorné. Vnímať dokážeme tisíce rozličných zvukov, ktoré majú frekvenciu od 16 do 20 000 Hz. Podnetom pre sluch sú zvukové vlny, respektíve pozdĺžne kmitanie molekúl vzduchu. Vďaka sluchu nám je umožnené rozoznávať tóny a zvuky, ich výšku, zafarbenie a aj to, odkiaľ prichádzajú. Sluch je dôležitý z hľadiska dorozumievania sa s ostatnými, aj pri vnímaní priestorovej orientácie. Napomáha nám rozvíjať myšlienkový život a spostredkováva rozličné zážitky, a to napríklad pri počúvaní hudby. Zaujímavosťou je, že náš sluch dokáže zvuky vnímať aj počas spánku. Tí s veľmi tvrdým spánkov si ich však, našťastie, ráno jednoducho nepamätajú.

Nakoniec si môžeme niečo povedať aj o hmate. Tento zmysel nám dokonale napomáha chápať a spoznávať okolitý svet. Zmyslovým orgánom je v tomto prípade koža. V nej je umiestnené obrovské množstvo receptorov, pomocou ktorých vnímame dotyk, teplo, chlad, tlak aj bolesť. Dotykovými a tlakovými receptormi sú takzvané Meissnerove telieska. Na vnímanie chladu nám slúžia Krausove telieska a na pociťovanie tepla zase Ruffiniho telieska. Receptormi bolesti sú voľné nervové zakončenia. Pôsobením na tieto receptory vznikajú rozličné pocity. Hmatom vnímame povrch predmetu, jeho hladkosť či naopak drsnosť, taktiež konzistenciu, pevnosť, vlhkosť či chvenie a podobne. Veľmi citlivá na dotyk je najmä špička jazyka a taktiež končeky, respektíve brušká prstov. Na teplo je najcitlivejšie naše čelo a na bolesť zase očná rohovka.

Bude vás zaujímať: Spoznajte najzdravšie antioxidanty: Kde a prečo vyhľadávať antokyány?