Ako v paradajkách zvýšiť obsah lykopénu s protirakovinovým účinkom? TAKTO ľahko!

Paradajky patria k typickým tunajším plodom, ktoré si bez problémov dopestujeme v záhradke a dokonca aj na balkóne či terase. Paradajky, nazývané tiež rajčiny či rajčiaky, predstavujú plody rajčiaka jedlého z čeľade ľuľkovité (Solanum lycopersicum). Typické sú svojím okrúhlym alebo oválnym tvarom a červenou farbou, pri niektorých odrodách tiež žltou alebo tmavooranžovou. 

Sú šťavnaté a objavujú množstvo semien. Z botanického hľadiska predstavujú paradajky ovocie, no v rámci kulinárstva a gastronómie ide o potravinu, ktorá sa používa ako zelenina. Okrem toho nemôžeme zabudnúť na to, že paradajky radíme k veľmi zdravým plodom. Priaznivo vplývajú na hladinu cholesterolu aj stav kože. Obsahujú vlákninu, tiež vitamín C, draslík, ako aj viaceré vitamíny skupiny B.

Rovnako môžeme spomenúť, že sa v nich ukrývaj aj látka lykopén s protirakovinovým účinkom. Avšak, viete, akým spôsobom možno z paradajok získať čo najviac tejto cennej zložky?

Poznáte lykopén? Ide o rastlinné farbivo červenej farby, ktoré sa vyskytuje v rôznych rastlinných tkanivách a dodáva im charakteristické sfarbenie, vrátane spomínaných plodov rajčiaka jedlého. Radíme ho medzi karotenoidy, konkrétne do skupiny karoténov.

Lykopén získaný z rastlín našiel rôznorodé uplatnenie, využíva sa napríklad vo farmácii či priemysle. V zložení rôznych potravín ho môžeme nájsť pod označením E160d, v ktorých sa využíva ako prírodné potravinárske farbivo. V súčasnosti sú však známe aj mnohé zdravotné benefity lykopénu, respektíve jeho blahodarné účinky na ľudské zdravie. 

Naše telo nie je schopné lykopén produkovať, do organizmu sa dostáva len prostredníctvom stravy. Zo skonzumovaných zdrojov tejto látky sa lykopén vstrebáva cez tráviaci systém. Aké benefity ponúka ľudskému telu? Lykopén je v prvom rade veľmi silný antioxidant.

To, že má antioxidačný účinok znamená, že dokáže bojovať s voľnými radikálmi a oxidačným stresom, ktoré poškodzujú bunky tela. Antioxidanty vo všeobecnosti predstavujú látky, ktoré znižujú riziko vzniku chronických chorôb aj výskyt rakoviny, ktorých vznik podnecujú aj spomenuté voľné radikály.

Lykopén: 

• má teda protinádorové pôsobenie – preventívne pôsobí najmä proti vzniku rakoviny prostatu u mužov a rakoviny prsníkov u žien, pri týchto ochoreniach dokonca vykazuje schopnosť spomaľovať rast rakovinových buniek,

• v rámci prevencie protinádorovo pôsobí aj proti rakovine pľúc či žalúdka a obmedzuje šírenie metastáz,
• chráni kožu pre UV žiarením, čím znižuje riziko kožných nádorov,
• podporuje zdravie srdca a ciev a prispieva k prevencii kardiovaskulárnych ochorení,
•  priaznivo ovplyvňuje hladiny cholesterolu,
• pomáha chrániť zrak a spomaľovať rozvoj makulárnej degenerácie či šedého zákalu,
• znižuje škodlivý vplyv skonzumovaného alkoholu na telo, 
• má priaznivý vplyv na prostatu a reprodukčnú funkciu u mužov. 

Odporúčame: Strava pri hnačke - tomuto sa vyhnite, aby ste sa jej zbavili!

Otázkou zostáva, ako telu zo spomenutých paradajok, ktoré predstavujú jeho veľmi bohatý zdroj, získať čo najviac tohto cenného antioxidantu. Možno vás prekvapí fakt, že z čerstvých surových paradajok to nebude. AK chcete získať z paradajok čo najviac lykopénu, mali by ste mať na pamäti 3 základné fakty.

1. Lykopén totižto radíme medzi karotenoidy a konkrétne karotény, ktoré sú pre ľudské telo lepšie dostupné po tepelnej úprave potraviny, teda napríklad varení. Pri pôsobení tepla sa môžu niektoré látky znehodnocovať, no to neplatí pre lykopén a ďalšie karotény. Tie sa vplyvom tepla uvoľnia z buniek (dochádza k rozbitiu bunkových stien) a stávajú sa dostupnými pre ľudské telo a lepšie vstrebateľnými. To znamená, že tepelne upravené paradajky nám ponúkajú vyšší obsah lykopénu dostupného pre telo ako surová paradajka. V podstate najlepším zdrojom lykopénu pre ľudské telo je napríklad paradajkový pretlak, paradajková omáčka alebo paradajkový džús.

2. Karotenoidy, vrátane lykopénu, sú rozpustné v tukoch, takže ideálne je spolu s paradajkami konzumovať aj nejaký zdroj tuku.

3. A ešte jedna zásadná vec, ak chceme z paradajok získať čo najviac lykopénu, nemali odstraňovať rajčinové šupky, pretože najviac tejto látky sa nachádza práve v šupke a jej okolí. 

Na základe predchádzajúcich riadkov by sa mohlo zdať, že lepšou voľbou sú tepelne spracované paradajky a na tie surové by sme mali zabudnúť. To však vôbec nie je pravda. Zo spracovaných paradajok síce získame viac lykopénu, no to neznamená, že čerstvo odtrhnuté paradajky z kríčku v záhrade nám nemajú čo ponúknuť. 

Surové paradajky sú zase bohatšie na rôzne vitamíny, ktoré sa teplom do určitej miery znehodnocujú. Na teplo je citlivý napríklad vitamín C, jeho obsah v tepelne spracovaných paradajkách je nižší ako v čerstvých plodoch. Čerstvé paradajky majú aj viac enzýmov a vlákniny. Navyše, čerstvé paradajky sú veľmi chutné, osviežujúce a hydratujúce, preto sa ich rozhodne oplatí zaradiť do jedálnička. 

Odporúčame: ​Egreše - spoznajte najlepšie odrody, spôsob pestovania a použitie!

Lykopén sa nenachádza len v spomínaných paradajkách, hoci práve paradajky patria asi k jeho najznámejším zdrojom. Ako sme spomenuli vyššie, ide o červené rastlinné farbivo, pričom sa podieľa na charakteristickom sfarbení mnohých plodov. Prakticky každá zelenina či ovocie, ktoré majú červenú alebo sýtoružovú farbu či obdobné odtiene, sa v určitej miere vyskytuje lykopén. 

Lykopén nájdete napríklad aj v potravinách, ako je červená kapusta, červené odrody mrkvy, červená paprika a dokonca aj šípky. Toto sú potraviny, ktoré možno tepelne spracovávať, takže z nich možno spomenutý rastlinný antioxidant získať v značnom množstve.

Na druhú stranu sa lykopén nachádza aj v guave, vodnom melóne, papáji, červených pomarančoch či ružovom grapefruite. Tieto plody sa naopak konzumujú obvykle len v surovej forme, čo znamená, že nepatria k najideálnejším zdrojom lykopénu. 

Na prípravu univerzálneho paradajkového pretlaku, ktorý je vhodný ako základ omáčok alebo polievok, nám postačia iba paradajky a trocha vody. Podľa preferencií však možno pri príprave na ochutenie použiť aj soľ, cesnak či koreniny, napríklad bazalku. Paradajky na prípravu pretlaku by mali byť dostatočne zrelé, nahnité kúsky však rozhodne nepoužívajte. 

Vhodné paradajky následne nakrájame na menšie kúsky a dáme do hrnca. Podlejeme malým množstvom vody a dáme variť na strednom ohni. Zmes pravidelne premiešame. Varíme, až kým sa paradajky rozvaria. Následne ich rozmixujeme ponorným mixérom a ešte prepasírujeme cez husté sitko. Pretlak vrátime na oheň a varíme do zhustnutia, teda kým sa odparí prebytočná voda. 

Zhustnutý pretlak nalejeme do horúcich čistých fliaš, uzavrieme a dáme sterilizovať. Postačí asi 15 minút na 80 °C. Prípadne horúce naplnené fľaše otočíme hore dnom a necháme zabalené v deke alebo hrubej utierke do vychladnutia. Potom hotový paradajkový pretlak odložíme do špajze.