Erytrocyty alebo červené krvinky – na čo ich vlastne potrebujeme?

Erytrocyty alebo červené krvinky – na čo ich vlastne potrebujeme?

    • Zdieľaj:
  • 0

Ľudská krv pozostáva z niekoľkých krvných teliesok rozptýlených v krvnej plazme. Patria k nim biele krvinky, odborne leukocyty, ktoré majú nezastupiteľnú funkciu z hľadiska imunity a obranyschopnosti organizmu. Okrem toho v krvnej plazme nachádzame aj krvné doštičky (trombocyty), ktoré nás, v jednoduchosti povedané, chránia pred vykrvácaním. Do tretice nemôžeme zabudnúť na erytrocyty, teda červené krvinky, o ktorých si niečo viac prezradíme v nasledujúcom článku. Čo všetko by sme o nich mali vedieť? 

Kde sa tvoria červené krvinky, koľko žijú a kde zanikajú?

Červené krvinky, odborne erytrocyty, predstavujú krvné telieska bez jadra. Ide o pomerne veľmi jednoduché, no zároveň vysoko špecializované bunky, ktoré sú okrúhle až elipsovité. U človeka a cicavcov vo všeobecnosti majú bikonkávny tvar, čo znamená, že z oboch strán sú v strede preliačené, čím sa zväčšuje ich povrch. Erytrocyty sú z asi 60 % tvorené vodou, zvyšok tvorí sušina zložená prevažne z červeného krvného farbiva zvaného hemoglobín. 

Ich životnosť je približne 100 až 120 dní. Vznikajú v červenej kostnej dreni. Konkrétne sa v kostnej dreni z kmeňových buniek tvoria najskôr takzvané retikulocyty, čiže nezrelé červené krvinky, ktoré v pomerne krátkej dobe dozrievajú v krvnom riečisku. Po asi štyroch mesiacoch sa rozpadajú a zanikajú v slezine. Na ich povrchu sa nachádzajú antigény určujúce krvnú skupinu človeka

Úlohy červených krviniek v ľudskom tele

Erytrocyty sú pre našu existenciu nevyhnutné. Vďaka spomínanému hemoglobínu obsahujúcemu železo majú schopnosť viazať na seba kyslík a rozvážať ho po tele. Kyslík je v červených krvinkách konkrétne viazaný na centrálny atóm železa hemoglobínu. A v tom spočíva hlavná funkcia červených krviniek – prenos dýchacích plynov. Erytrocyty sú nevyhnutné k tomu, aby transportovali kyslík z pľúc do tkanív a následne v opačnom smere oxid uhličitý z tkanív do pľúc. V cievnom systéme sa pritom veľmi dobre presúvajú, sú totiž pružné a vedia prispôsobiť svoj tvar, vďaka čomu sa dostávajú aj do najtenších ciev. Okrem toho erytrocyty prispievajú napríklad aj k udržovaniu viskozity krvi.

Odporúčame: Endometrióza – aké príznaky na ňu môžu u žien poukazovať?

funkcie červených krviniek

Zdroj: Shutterstock®

Nedostatok červených krviniek

V tele dospelého muža sa nachádza v priemere 5 miliónov erytrocytov v 1 μl (mikroliter) krvi, u žien je to v priemere 4,5 milióna buniek v 1 μl krvi. Množstvo červených krviniek v tele je pritom veľmi dôležité, odchýlky od normálnych hodnôt sa môžu spájať s rozvojom rôznych zdravotných problémov. Na počet červených krviniek v tele človeka vplýva pritom viacero činiteľov. Počet prirodzene závisí od pohlavia či veku, no negatívne môže byť ovplyvnený napríklad aj spôsobom stravovania, vonkajším prostredím či iným zdravotným problémom. 

Nedostatok červených krviniek nie je ani zďaleka zriedkavým javom, pričom spravidla sprevádza anémiu, teda málokrvnosť, respektíve chudokrvnosť. Anémia je definovaná znížením koncentrácie hemoglobínu v krvi, čo je sprevádzané zníženým hematokritom (pomer hemoglobínu k celkovému objemu krvi) a poklesom počtu erytrocytov (čo odborne nazývame aj erytropénia).

Medzi možné príčiny anémie a nedostatočného množstva erytrocytov radíme:

  • zvýšené krvné straty – pri vonkajšom i vnútornom krvácaní, napr. akútne krvácanie po poranení, krvácanie z vredov, silné menštruačné krvácanie a pod.,

  • zvýšený rozpad erytrocytov – najmä v dôsledku rôznych ochorení, ako sú napríklad vrodené alebo získané hemolytické anémie,
  • poruchy tvorby erytrocytov – napr. z dôvodu chýbania živín (hlavne železa, vitamínu B12 a ďalších), ale aj v dôsledku niektorých ochorení obličiek či poškodenia kostnej drene,
  • zvýšenú tvorbu krvi – napr. v tehotenstve,
  • poruchy absorpcie železa – najmä pri ochoreniach tráviacej sústavy.

Na nedostatok červených krviniek pritom spravidla poukazujú viaceré typické príznaky. Sprievodné ťažkosti súvisia najmä s tým, že prenos dýchacích plynov je v dôsledku poklesu erytrocytov sčasti obmedzený a orgánom a tkanivám sa dostáva menej kyslíka. Zvonka sa to môže prejaviť dýchavičnosťou, nadmernou únavou, studenými končatinami, bledosťou kože, závratmi, slabosťou i bolesťami hlavy. 

Najlepšie potraviny na červené krvinky

Odhaliť problém s nedostatkom červených krviniek môže pomôcť najmä lekár, a to vďaka bežným krvným testom. Následne je potrebné odhaliť príčinu. Za nedostatkom erytrocytov sa totiž môže ukrývať nedostatočná výživa, teda nedostatok živín potrebných pre správnu krvotvorbu, no rovnako aj viaceré ochorenia. Podľa stanovenej príčiny lekár nariadi vhodnú liečbu. Ak je príčinou nejaké ochorenie, potrebné je zamerať sa na jeho liečbu. Najčastejšie však za chudokrvnosťou stojí práve nedostatok železa, ktoré je pre červené krvinky nevyhnutné.

Pre správnu krvotvorbu je však potrebný aj vitamín B12 či kyselina listová, ako aj vitamín C, ktorý napomáha vstrebávaniu železa. Pri problémoch s nízkym počtom červených krviniek sa odporúča do jedálnička pridať práve zdroje týchto dôležitých látok. K najlepším potravinám pre červené krvinky patrí napríklad:

  • hovädzie mäso a vnútornosti,
  • šošovica a ďalšie strukoviny,
  • cvikla,
  • špenát a ďalšie druhy listovej zeleniny, 
  • rôzne druhy orechov,
  • jahody,
  • sušené slivky a marhule.

Odporúčame: Hepatitída typu C – nebezpečná infekcia, ktorá skracuje život človeka

nedostatok červených krviniek

Zdroj: Shutterstock®

Zvýšené množstvo červených krviniek

V niektorých prípadoch sa objavujú i problémy s vysokým množstvom erytrocytov, čo odborne nazývame polyglobúlia. V porovnaní s deficitom červených krviniek však ide skôr o zriedkavý zdravotný problém. Zvýšenie erytrocytov sa môže prejaviť únavou, dýchavičnosťou, bolesťami kĺbov, poruchami spánku a kožnými problémami (napr. svrbenie pokožky). Príčiny nadbytku erytrocytov sú rôzne. Prirodzene dochádza k zvyšovaniu množstva červených krviniek, napríklad pri pobyte vo vyššej nadmorskej výške. Ak vo vonkajšom prostredí nie je dostatok kyslíka, telo na to zareaguje zvýšenou produkciou erytrocytov. 

Zvyšovať množstvo erytrocytov nad normálne hodnoty môžu aj:

  • niektoré lieky – napr. na vysoký tlak, zvýšenie výkonu, anabolické steroidy,

  • infekcia, 
  • dehydratácia,
  • chronické ochorenia pľúc, pľúcna fibróza,
  • chronické choroby srdca,
  • zhubné choroby obličiek,
  • ochorenie kostnej drene zvané polycytémia vera.

Riešenie problému s nadbytkom červených krviniek následne spočíva spravidla najmä v odstránení či riešení príčiny, čím by sa hladina týchto krvných buniek mala navrátiť do normálu. Podľa odporúčaní lekára možno na prirodzenú úpravu hodnôt červených krviniek napríklad aj znížiť podiel potravín s veľmi vysokým obsahom železa v strave. Odporúča sa tiež dodržiavať dostatočný pitný režim. 

Erytrocyty v moči

V súvislosti s červenými krvinkami môžeme spomenúť ešte jeden zdravotný problém, ktorý sa však netýka abnormálneho počtu erytrocytov, ale abnormálneho miesta ich výskytu. Erytrocyty by sa totižto za bežných okolností nemali vyskytovať v moči. Ak sú v moči prítomné červené krvinky, respektíve krv, ide o takzvanú hematúriu. Hematúria nemusí byť viditeľná voľným okom, teda sa nemusí navonok prejavovať ružovkastým či červeným sfarbením moču. Vyskytuje sa totižto aj mikroskopická hematúria, pri ktorej je v moči prítomné len malé množstvo krvi, čo nie je navonok zjavné.

V tomto prípade krv v moči odhalí len laboratórne vyšetrenie. V každom prípade, ak dôjde k zisteniu erytrocytov v moči, je spravidla potrebné hľadať príčinu. Hematúria totiž môže byť prejavom rôznych ochorení. Často sa spája najmä s ochoreniami močového ústrojenstva, ale aj inými.

Možné príčiny sú nasledovné:

  • zápaly a infekcie močových ciest, 

  • zhubné ochorenia močového ústrojenstva,
  • poranenie močových ciest (napr. pri úraze),
  • močové a obličkové kamene,
  • u mužov rakovina prostaty,
  • niektoré pohlavne prenosné choroby,
  • užívanie niektorých liekov (napr. preháňadlá, protirakovinové lieky),
  • v niektorých prípadoch veľká fyzická námaha.

Odporúčame: Kyselina močová – čo sa stane, ak jej je v krvi nadbytok?


    • Zdieľaj:
  • 0
Návrat hore
Autor článku

  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Čo čítajú ostatní

Alergia na potraviny alebo potravinová intolerancia – tá istá diagnóza alebo odlišný problém?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Alergia na potraviny alebo potravinová intolerancia – tá istá diagnóza alebo odlišný problém?

  • 0
  • 25.10.2022
Železo v potravinách: Ktoré ho obsahujú najväčšie množstvo?
ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Železo v potravinách: Ktoré ho obsahujú najväčšie množstvo?

  • 0
  • 23.11.2022
Ľanové semienka – ako ich užívať a ako z nich vyrobiť náhradu vajec či obklad na bolesť?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Ľanové semienka – ako ich užívať a ako z nich vyrobiť náhradu vajec či obklad na bolesť?

  • 0
  • 18.10.2022