Diabetická neuropatia – závažná komplikácia cukrovky. U ktorých diabetikov vzniká?

Vysoká hladina cukru v krvi, odborne hyperglykémia, predstavuje omnoho závažnejší problém, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. S hyperglykémiou majú obvykle problém osoby s cukrovkou 1. alebo 2. typu, najmä v prípade nedostatočnej liečby, no k zvyšovaniu hladiny cukru v krvi môže dochádzať aj v iných prípadoch. A prečo je zvýšená úroveň glukózy taký problém? Najzávažnejším následkom hyperglykémie je hyperglykemická kóma. Ide o závažný a život ohrozujúci stav. 

Okrem tohto zriedkavého javu môže hyperglykémia zapríčiniť rôznorodé omnoho častejšie zdravotné komplikácie. Môže viesť k poruchám celkového metabolizmu, závažnej dehydratácii, zlyhaniu obličiek, poškodeniu ciev, opuchu mozgu a neurologickým problémom, poškodeniu zraku a iným ťažkostiam.

Príkladom komplikácie dlhotrvajúcej alebo nedostatočne kompenzovanej hyperglykémie je aj takzvaná diabetická neuropatia. O aký zdravotný problém ide a ako sa prejavuje? Je možné mu predchádzať? Ako prebieha liečba?

Pojmom neuropatia vo všeobecnosti označujeme chronické nezápalové ochorenie nervov. V prípade poškodenia jediného izolovaného nervu, hovoríme o takzvanej mononeuropatii, ak je postihnutých viacero nervov, ide o polyneuropatiu. Neuropatie tvoria širokú a rozmanitú skupinu ochorení nervového systému rôzneho pôvodu, neraz i neznámeho.

Medzi neuropatie radíme aj diabetickú neuropatiu, čo je ochorenie nervového systému, pri ktorom dochádza k poškodeniu rôznych typov nervov a narušeniu ich štruktúry a funkcie, a to z dôvodu hyperglykémie. Diabetická neuropatia patrí medzi najčastejšie komplikácie cukrovky, podobne ako diabetická retinopatia (poškodenie ciev zásobujúcich sietnicu oka) či diabetická nefropatia (poškodenie obličiek). Táto komplikácia cukrovky sa objavuje u viac ako polovice dlhoročných diabetikov, ktorí s ochorením bojujú viac ako 10 rokov.

V praxi sa možno stretnúť s viacerými formami diabetickej neuropatie. Najčastejšou formou je takzvaná periférna neuropatia, pri ktorej dochádza prevažne k postihnutiu nervov v horných a dolných končatinách, teda chodidlách, nohách aj dlaniach. Druhou najčastejšou formou je autonómna neuropatia, pri ktorej sú poškodené nervy zodpovedné za nevedomé procesy (tie, ktoré samovoľne neovládame) v organizme a činnosť viacerých orgánov – srdca, očí, tráviacich či pohlavných orgánov. 

Odporúčame: ​Leukocyty alebo biele krvinky – čo všetko by sme o nich mali vedieť?

Ako sme spomenuli vyššie, diabetická neuropatia sa rozvíja z dôvodu zvýšenej hladiny cukru v krvi, a to najmä v prípade, ak problém s hyperglykémiou pretrváva dlhé roky alebo nie je hyperglykémia správne a dostatočne liečená. Vysoká hladina glukózy v krvi okrem iného poškodzuje nervové vlákna, čo vedie k zhoršeniu prenosu signálov medzi mozgom a ostatnými časťami v tele.

Nervy z dôvodu hyperglykémie môžu byť poškodené aj nepriamo, a to prostredníctvom poškodenia ciev, ktoré ich majú zásobovať kyslíkom a živinami. Každý nerv má, takpovediac, svoju drobnú cievu, ktorou je vyživovaný. Pri poškodení cievy dochádza k nedostatočnému vyživeniu. Nedostatočný krvný prietok nervom a znížený prívod kyslíka k nervu prispievajú k jeho poškodeniu. Riziko rozvoja diabetickej neuropatie však môžu okrem hyperglykémie zvyšovať aj ďalšie činitele:

• genetická predispozícia,
• fajčenie a konzumácia alkoholu,
• nadváha a obezita,
• imunologické faktory,
• oxidačný stres,
• porucha metabolizmu tukov,
• ochorenie obličiek,
• vysoký krvný tlak,
• iné nervové ochorenie. 

Príznaky diabetickej neuropatie môžu byť u konkrétnych pacientov pomerne rozmanité. Môžu mať iný charakter aj intenzitu. Závisí v prvom rade od toho, ktoré nervy sú postihnuté a rolu zohráva aj to, do akej miery. Diabetická neuropatia pritom predstavuje ochorenie s progredujúcim charakterom. Nastupuje postupne, pričom jedinec o nej dlho nemusí vedieť. Príznaky sa ale rokmi spravidla zintenzívňujú a zdravotný stav pacienta sa zhoršuje. 

Ako sme spomenuli vyššie, najčastejšou formou je periférna diabetická neuropatia, pri ktorej sú príznaky situované prevažne v oblasti horných a dolných končatín. Tie sa často zhoršujú v noci alebo pri oddychu. Pri autonómnej neuropatii zase príznaky závisia od toho, ktoré orgány sú vo svojej funkcii obmedzené v dôsledku poškodenia nervov. 

Príznaky periférnej neuropatie:

• bolesť v postihnutej oblasti,

• pocity mravčenia v končatinách,
• brnenie, pichanie alebo pálenie v končatinách,
• zhoršenie citlivosti v končatinách a niekedy naopak zvýšená citlivosť pri dotyku,
• strata hmatu v prstoch,
• problémy s chôdzou,
• problémy s rovnováhou,
• opuchy nôh,
• celková svalová slabosť,
• zlé hojenie rán,
• bolesti kostí a kĺbov.

Pri autonómnej neuropatii sa môžu vyskytnúť nasledujúce príznaky:

• pri postihnutí tráviaceho traktu nadúvanie, zápcha, nevoľnosť, strata chuti do jedla,

• pri postihnutí obehovej sústavy zvýšená srdcová frekvencia, srdcové arytmie, zníženie krvného tlaku,
• poruchy zraku, problémy s prispôsobovaním očí na zmenu osvetlenia,
• suchá a popraskaná koža,
• problémy s reguláciou teploty,
• poruchy vyprázdňovania moču a stolice,
• pri postihnutí vylučovacej sústavy inkontinencia,
• pri postihnutí pohlavných orgánov vaginálna suchosť u žien alebo erektilná dysfunkcia u mužov.

Odporúčame: Nesteroidné protizápalové lieky patria k najčastejšie užívaným liekom. Čo o nich treba vedieť?

Pri výskyte vyššie spomínaných príznakov neuropatie je nevyhnutné vyšetrenie lekárom. U diabetických pacientov je potrebné myslieť na to, že časom môže dochádzať k poškodeniu nervov, pričom u vysokého percenta diabetikov k rozvoju diabetickej neuropatie v určitej miere aj dôjde. Diagnostika zahŕňa fyzikálne vyšetrenie a odobratie anamnézy. Dôležité sú viaceré neurologické testy prevedené neurológom, vrátane vyšetrenia hmatu či reflexov alebo testovania povrchovej a hlbokej citlivosti. 

Zo vzoriek krvi sa zisťuje hladina cukru v krvi, ako aj množstvo krvného farbiva zmeneného vysokou hladinou cukru v krvi. Niekedy sa uplatňuje aj EMG vyšetrenie, čo je diagnostická metóda určená na zachytenie elektrickej aktivity svalov a nervov riadiacich činnosť svalov, tiež na overenie stavu svalov a správneho nervového zásobenia, čiže inervácie. V prípade zobrazenia patologických kriviek a blokov vo vedení sa predpokladá poškodenie nervu. 

Liečba diabetickej neuropatie nie je jednoduchá. Poškodenie nervov vysokou hladinou cukru v krvi totiž predstavuje zväčša nezvratný stav. Správne liečebné opatrenia dokážu postup choroby spomaliť až zastaviť, no obvykle nenapravia už vzniknuté poškodenia. V prvom rade je nevyhnutné nastaviť dostatočnú liečbu cukrovky, v opačnom prípade bude stále dochádzať k poškodzovaniu nervov hyperglykémiou.

Ďalej sa liečba zameriava na tlmenie sprievodných príznakov, a to hlavne nepríjemných bolestí. Klasické lieky proti bolesti obvykle pri diabetickej neuropatii nefungujú. Na tlmenie neuropatických bolestí sa využívajú niektoré druhy antidepresív alebo antiepileptiká. Nápomocné môžu byť rôzne relaxačné techniky a rehabilitácie. Dôležité sú aj režimové opatrenia. Vhodne nastavená strava či pravidelný pohyb sú dôležitou súčasťou liečby cukrovky.

Obrovský význam však má hlavne prevencia diabetickej neuropatie. Tá v prvom rade zahŕňa dôslednú liečbu cukrovky. Keď je hladina cukru sledovaná a držaná pod kontrolou, tak je riziko poškodenia nervov nižšie. Prevencia zahŕňa aj nefajčenie, zdravú stravu, pravidelný pohyb či udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti. 

Odporúčame: Postrach pre srdce a cievy – prečo nás čoraz viac trápi vysoký cholesterol?