HDL a LDL cholesterol – aký dopad majú na naše telo, cievy a srdce?

Cholesterol je pomerne veľkým strašiakom. Často počúvame alebo čítame o tom, aký je nebezpečný a že je pôvodcom mnohých ochorení. Je pravda, že na cholesterol by sme si mali dávať pozor, pretože môže byť zradný. Avšak, každá minca má dve strany. Cholesterol nemôžeme úplne zatracovať, pretože pre správnu funkciu ľudského organizmu je úplne nevyhnutný. Čo to vlastne cholesterol je, aké má v tele človeka funkcie a aké škody dokáže napáchať jeho zvýšená hladina? 

Cholesterol predstavuje lipid patriaci do skupiny steroidných látok. Názov tejto látky pochádza z gréckeho pojmu chole, čo znamená žlč a gréckeho stereos, čo značí pevný. Prvýkrát bol totiž cholesterol izolovaný práve zo žlčových kameňov. Ide pritom o látku, ktorá je pre život ako taký nevyhnutná. Cholesterol sa totiž nachádza v bunkovej membráne eukaryotických buniek, ktoré tvoria mnohobunkové organizmy. V ľudskom tele sa nachádza prakticky vo všetkých tkanivách.

Avšak, najviac cholesterolu v tele človeka nepochádza zo stravy. Cholesterol je pre dospelého človeka totižto neesenciálnou zložkou stravy (no nie pre deti, pre ne je nevyhnutnou zložkou potravy), čo znamená, že túto látku nemusí bezpodmienečne prijímať v potrave, pretože telo je schopné ju syntetizovať. V najvyššom množstve sa cholesterol v tele človeka vyskytuje v tých tkanivách, kde sa syntetizuje, čiže v pečeni, prípadne, kde sa nachádzajú pevnejšie bunkové membrány, teda napríklad v mozgu. 

• je nevyhnutný pre tvorbu bunkových membrán,
• je súčasťou nervových obalov,
• je súčasťou žlčových kyselín,
• je základným stavebným kameňom pre steroidné hormóny,
• je dôležitý pre tvorbu vitamínu D,
• u detí spolu s ďalšími látkami vplýva na správny vývoj mozgu a nervového systému. 

Cholesterol nie je vo vode rozpustná látka, čo znamená, že sám osebe nedokáže cirkulovať krvným obehom. V krvnom riečisku ho preto transportujú prenášače produkované pečeňou. Týmito prenášačmi sú takzvané lipoproteíny, ktoré sú tvorené tukmi a bielkovinami. Rozlišujeme pritom dve hlavné formy týchto prenášačov, a to:

• lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL – low density lipoproteins) – transportujú cholesterol a tuk z pečene do zvyšku tela,
• lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL – high density lipoproteins) – hromadia nadbytočný cholesterol a odvádzajú ho do pečene na elimináciu.

Na základe tohto delenia sa zvyčajne stretávame s rozlišovaním dvoch typov cholesterolu, a to LDL cholesterolom a HDL cholesterolom. 

• LDL cholesterol – nazývaný aj zlý cholesterol, najmä jeho zvýšené hladiny môže za istých okolností viesť k zanášaniu tepien, čím sa zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení,
• HDL cholesterol – nazývaný aj dobrý cholesterol, vracia LDL cholesterol do pečene, čím pomáha brániť jeho hromadenie v tepnách. 

Odporúčame: Tendinitída – ako sa prejavuje zápal šliach a ako mu predísť?

Hoci je cholesterol pre naše telo nevyhnutný, vie byť aj škodlivý. Základom pre zdravé telo je udržiavanie hladín cholesterolu v norme. Pomer medzi HDL a LDL cholesterolom by mal byť v ideálnom prípade asi 1,5:3, nemal by byť však menší ako 1:3. U dospelého človeka by celková hladina cholesterolu nemala presiahnuť 5,2 mmol/l.

• Za mierne zvýšenú možno považovať hladinu s hodnotami medzi 5,2 až 6,2 mmol/l.
• Hodnoty od 6,2 mmol/l do 7,8 mmol/l sú zvýšené.
• Hodnoty nad 7,8 mmol/l sú vysoké a pre zdravie človeka rizikové. 

Zvýšená a ani vysoká hladina cholesterolu sa pritom väčšinou nijak neprejavuje. I preto sa cholesterolu často hovorí tichý zabijak. Problém s nadbytkom cholesterolu v tele a jeho ukladaním v cievach prebieha bezpríznakovo a prejavy sa objavia neraz až vtedy, keď dôjde k vyústeniu vážnejšieho zdravotného stavu. Týmto vážnejším zdravotným stavom je obvykle takzvaná ateroskleróza, ktorá vzniká z dôvodu hromadenia cholesterolu a vzniku usadenín na stenách tepien, čím sa znižuje prietok krvi postihnutými cievami.

Ateroskleróza môže následne viesť k vzniku mnohých vážnych komplikácií, ako je:

• vysoký krvný tlak,

• angina pectoris,
• infarkt myokardu,
• mŕtvica,
• chronické postihnutie obličiek,
• periférne vaskulárne ochorenie, nedokrvenie dolných končatín.

Známych je niekoľko rizikových faktorov, ktoré môžu zvyšovať riziko vzniku problému s vysokým cholesterolom. Zväčša sa tieto faktory týkajú hlavne životného štýlu, teda spôsobu života jedinca. V najvýznamnejšej miere obvykle na vznik vysokého cholesterolu vplýva spôsob stravovania, zvyšovať riziko však môžu aj iné ochorenia a zdravotné problémy jedinca, zlozvyky či miera pohybu. Niekedy tiež môže rolu zohrávať vyšší vek či genetická predispozícia. 

Najvýznamnejšie rizikové faktory vysokého cholesterolu:

• konzumácia vysokého množstva tukov a cukrov,

• nadmerná konzumácia potravín spracovaných pri vysokých teplotách (napr. vyprážaním),
• nadváha a obezita,
• fajčenie,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• nedostatok pohybu a sedavý spôsob života, sedavé zamestnanie,
• cukrovka.

Odporúčame: Apoplexia – čo to je? Spoznajte príznaky aj hlavné príčiny vzniku!

Vysoký cholesterol neradno ignorovať. Infarkt či mŕtvica predstavujú vážne komplikácie vysokého cholesterolu a rozvinutej aterosklerózy a môžu ohroziť život človeka. Vysoký cholesterol je preto nevyhnutné správne liečiť. Vždy je najdôležitejšie dodržovať liečbu nastavenú lekárom. Ak lekár na základe vyšetrení zhodnotí, že je nevyhnutné pre normalizovanie zdravotného stavu užívať lieky, pacient by nemal tieto odporúčania podceňovať.

V rámci liečby vysokého cholesterolu je však spravidla veľmi nápomocná aj úprava stravovania a životosprávy. Rôzne režimové a preventívne opatrenia sú účinné, či už jedinec musí alebo nemusí užívať lieky proti vysokému cholesterolu. Pri mierne zvýšených hladinách cholesterolu môžu dokonca práve zmeny stravovania a životného štýlu pomôcť človeku upraviť zdravotný stav a predísť potrebe užívania liekov. 

Pre zníženie vysokého cholesterolu i prevenciu vzniku daného zdravotného problému sa obvykle odporúča:

• znížiť podiel nasýtených tukov v strave,
• prijímať dostatok zdravých tukov (napr. vo forme rastlinných olejov, rýb, orechov),
• pripravovať jedlá zdravším spôsobom – príprava na pare, dusenie, varenie, grilovanie s menším množstvom tuku,
• konzumovať jedlá s nízkym obsahom cholesterolu,
• vyhýbať sa nadmernému príjmu jednoduchých cukrov, 
• zaradiť do jedálnička potraviny s vysokým obsahom vlákniny (zelenina, obilniny),
• zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na bielkoviny (chudé mäso, strukoviny),
• pravidelne sa hýbať a športovať,
• nefajčiť,
• udržiavať si zdravú telesnú hmotnosť a podľa potreby schudnúť,
• vyskúšať bylinky – čakanka obyčajná, pýr plazivý, ľan siaty, veronika lekárska, kotvičník zemský a ďalšie. 

Lekári nás obvykle upozorňujú na vysoké hladiny cholesterolu, ktoré môžu predstavovať pre zdravie človeka obrovský problém. Sú však škodlivé aj nízke hladiny cholesterolu? Ako sme spomenuli vyššie, cholesterol je pre naše telo nevyhnutný a plní v ňom niekoľko funkcií. Preto je pochopiteľné, že ani nízka hladina cholesterolu nie je úplne v poriadku. 

Veľmi nízke hladiny cholesterolu sa z dlhodobého hľadiska môžu spájať so zdravotnými problémami, ako sú napríklad:

• duševné poruchy,

• znížený psychický výkon, problémy s pamäťou,
• poruchy nervového systému,
• problémy s pečeňou alebo srdcom,
• poruchy imunitného systému a iné ťažkosti.

Práve preto je nevyhnutné udržiavať si zdravé hladiny cholesterolu, a to pomocou aktívneho životného štýlu a zdravou stravou. K prevencii nízkych hladín cholesterolu prispieva i konzumácia zdrojov zdravých tukov (napr. omega-3 mastných kyselín), ako sú ryby, orechy, olejnaté semená aj rastlinné oleje. 

Odporúčame: Čo ovplyvňuje zdravý spánok? Záleží na tom, v akej polohe spíme?