Šedý zákal a jeho prejavy – je možné zrak zachrániť?

Zrak by sme mohli zaradiť k tým najdôležitejším ľudským zmyslom, ak teda nie je úplne najdôležitejší. Predsa len práve zrakom prijímame až 90 % všetkých informácií o okolitom svete. Mnohé ochorenia, a to nielen choroby očí, ohrozujú náš zrak. O zrak môže človeka pripraviť napríklad cukrovka. K najčastejším príčinám slepoty totiž patrí i takzvaná diabetická retinopatia, čo je ochorenie postihujúce oči a zrak, ktoré je spravidla dôsledkom pretrvávajúcej cukrovky. K najčastejšie sa vyskytujúcim ochoreniam očí však patrí i šedý zákal. U koho sa objavuje najčastejšie a ako sa prejavuje?

Sivý zákal, označovaný tiež šedý zákal, odborne katarakta, predstavuje degeneratívne ochorenie očí, konkrétne očnej šošovky. Sprevádzaný býva zakalením normálne čírej očnej šošovky, čo vedie k jej zníženej priehľadnosti. V dôsledku toho je priechod slnečných lúčov na sietnicu obmedzený, čo vedie k zastrenému videniu. Sivý zákal je obvykle progredujúcim ochorením, ktoré má tendenciu zhoršovať sa a môže viesť k slepote. Zo štatistík WHO vyplýva, že až za okolo 50 % všetkých prípadov slepoty je zodpovedná práve katarakta.

Sivý zákal je pritom najčastejšie vnímaný ako problém staršej generácie. Vo zvýšenej miere sa objavuje najmä u jedincov nad 60 rokov. Rozvoj choroby totiž súvisí i s prirodzeným procesom starnutia očí. To však neznamená, že katarakta sa nemôže vyskytnúť aj u mladších jedincov. Sivý zákal rozvinutý počas života jedinca, či už v starobe, alebo ešte pred 60. rokom života, môžeme označiť aj ako získaná katarakta. Zriedkavo (menej ako 1 % všetkých prípadov) sa vyskytujú aj vrodené formy katarakty a katarakty u malých detí. 

• Vrodená katarakta vzniká spravidla počas tehotenstva a v období rastu plodu. Rozlišujeme kongenitálnu kataraktu (prejavujúcu sa už pri pôrode, resp. krátko po narodení), infantilnú (rozvíjajúcu sa do 2 rokov) a juvenilnú kataraktu (rozvíjajúcu sa u väčších detí).
• Získaná katarakta predstavuje v 90 % prípadoch senilnú kataraktu (cataracta senilis). Ďalšími formami je presenilná, poúrazová, lieková, sekundárna katarakta a ďalšie. 

Odporúčame: Tendinitída – ako sa prejavuje zápal šliach a ako mu predísť?

Za hlavnú príčinu sivého zákalu sa považuje hlavne proces starnutia. Katarakta totižto predstavuje degeneratívny proces, ide o prirodzený a nezvratný proces starnutia očí a celého organizmu. Avšak presný mechanizmus vzniku nie je úplne objasnený. Predpokladá sa, že rozvoj tohto ochorenia súvisí s hromadením metabolitov v šošovke počas života človeka. Ako sme však spomenuli vyššie, sivý zákal sa neobjavuje len u seniorov.

Vrodené formy katarakty u novorodencov a detí môžu súvisieť s pôsobením nejakého toxického činiteľa počas tehotenstva ženy, napríklad vírusov či liekov, taktiež môžu mať súvislosť s ochorením, ktoré žena počas tehotenstva prekonala (napr. rubeola, kiahne, toxoplazmóza). V prípade získanej katarakty, ktorá sa rozvinie počas života jedinca, zohráva rolu viacero vnútorných aj vonkajších faktorov. Najvýznamnejším rizikovým faktorom je síce spomínaný vyšší vek, no mnohé ďalšie faktory môžu vplývať na to, či sa vôbec u jedinca toto ochorenie objaví, v akom veku a aký bude jeho priebeh. 

Rizikové faktory sivého zákalu:

• dedičná predispozícia,

• úrazy oka,
• ženské pohlavie (sivý zákal je o niečo častejší u žien),
• pôsobenie slnečného žiarenia,
• vysoký tlak,
• dlhodobé užívanie niektorých liekov, napr. kortikosteroidov, cytostatík,
• fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu,
• iné ochorenia – hlavne cukrovka, roztrúsená skleróza, reumatické ochorenia,
• iné očné choroby, napr. glaukóm, zápaly dúhovky, 
• komplikácie po očnom zákroku.

Rozvinutý sivý zákal je na oku obvykle jasne viditeľný. Šošovka sa totiž postupne viac zakaľuje a mení farbu – obvykle bledne, chytá sivastý až belavý nádych. V začiatkoch rozvíjajúceho sa ochorenia pritom nemusia jedinca trápiť žiadne ťažkosti. Postupom choroby sa však zakalenie zväčšuje, čo vedie k zhoršovaniu zraku až k jeho strate.

Symptómy katarakty pritom bývajú prítomné buď na jednom oku, alebo aj oboch. Hoci sivý zákal predstavuje nepríjemný zdravotný problém, keďže človeka postupne pripravuje o schopnosť vidieť, spravidla nie je sprevádzaný bolesťou, podráždením očí a podobnými ťažkosťami. 

Na sivý zákal môžu poukazovať nasledujúce príznaky:

• postupné zhoršovanie videnia do diaľky aj na blízko,

• zhoršenie zrakovej ostrosti,
• zahmlené videnie,
• dvojité videnie,
• zvýšená citlivosť na svetlo a oslnenie,
• vnímanie škvrny alebo machule v zornom poli,
• zmenšenie zrakového poľa,
• zmeny vo vnímaní farieb (zníženie sýtosti farieb),
• problémy s videním za šera a potme,
• častá potreba výmeny dioptrií.

Odporúčame: Dvanástnikový vred: Správna liečba zahŕňa i zmenu životosprávy

Sivý zákal neradno podceňovať, keďže môže viesť až k strate zraku. Pri zhoršení zraku alebo akýchkoľvek zmenách videnia neváhajte konzultovať zdravotný stav s lekárom. Ten na základe potrebných vyšetrení stanoví správnu diagnózu a odporučí vhodnú liečbu. Pre rozvinutú kataraktu je jedinou možnosťou liečby operácia. Sivý zákal neodstránia okuliare, lieky, kvapky či iné liečivá, ani domáca liečba a bylinky. V súčasnej dobe patrí operácia sivého zákalu k najbežnejším operačným zákrokom v očných klinikách. Chirurgicky možno riešiť vzniknutý problém so zrakom už v rannom štádiu, čím sa i zníži riziko rozvoja neskorších komplikácií. 

Kataraktu možno pri zákroku odstrániť viacerými metódami, napríklad použitím ultrazvuku či novšie pomocou lasera. Operácia katarakty predstavuje spravidla jednoduchý a krátky zákrok (s dĺžkou asi 10 až 15 minút) v lokálnej anestézii, ktorý prebieha bezbolestne a nevyžaduje si hospitalizáciu. Podstatou zákroku je vybratie zakalenej šošovky a jej nahradenie čírou umelou šošovkou, čo zabezpečí výrazné zlepšenie kvality videnia pacienta už v priebehu pár týždňov po zákroku.

Každý zákrok obvykle so sebou nesie isté riziká a operácia katarakty nie je výnimkou. Hoci patrí tento zákrok k najčastejším operáciám oka na svete a vďaka moderným postupom a technológiám prebieha prakticky bezbolestne a je šetrný, i pri ňom môže dôjsť k rozvoju niekoľkých komplikácií. O rizikách a možných komplikáciách operácie katarakty pacienta vždy informuje lekár. K možným komplikáciám radíme ruptúru zadného puzdra šošovky či subretinálne (podsietnicové) krvácanie. 

Neskôr po operácii sa môžu vyskytnúť problémy so zvýšenou hodnotou vnútroočného tlaku, opuchy rohovky či pridružená bakteriálna infekcia. Neskorou komplikáciou je napríklad odchlípenie sietnice, ale aj takzvaná sekundárna katarakta. Sekundárna katarakta, čiže druhotný sivý zákal, sa vyskytuje približne u 10 až 15 % pacientov po operácii očí. U pacienta dochádza k ľahkému zakaleniu puzdra šošovky, v ktorom je uložená umelá šošovka, čo opätovne vedie k zahmlenému videniu a poklesu videnia do blízka a do diaľky. Túto komplikáciu možno obvykle odstrániť neinvazívnym laserovým zákrokom. 

Odporúčame: Viete, čo je kolostrum a ako dokáže pomôcť zdraviu? Objavte jeho účinky!