Hlboká žilová trombóza: Ktoré prejavy zrazeniny v žilách neignorovať?

Hlboká žilová trombóza: Ktoré prejavy zrazeniny v žilách neignorovať?

    • Zdieľaj:
  • 0

Trombóza predstavuje stav, ktorý je charakteristický tvorbou trombov, teda krvných zrazenín v cievnom systéme. Podľa toho, v akej cieve sa zrazenina objavila, rozoznávame venóznu (žilovú) a artériovú (tepnovú) trombózu. Trombóza môže postihnúť tepny v srdci, pečeňové žily či cievy v mozgu aj končatinách. Jedným z typov trombózy je aj hlboká žilová trombóza. Ktoré žily postihuje a ako sa prejavuje? Je možné tomuto zdravotnému problému predchádzať?

Čo je hlboká žilová trombóza?

Hlboká žilová trombóza, tiež hlboká venózna trombóza či flebotrombóza, predstavuje stav, pri ktorom dochádza k čiastočnému alebo úplnému upchatiu niektorej zo žíl hlbokého žilového systému trombom, teda krvnou zrazeninou. Vzniknutá zrazenina, ktorá predstavuje spravidla zhluk krvných doštičiek, krviniek a krvných bielkovín, následne do menšej alebo väčšej miery obmedzuje tok krvi v postihnutej žile, žilu teda buď zúži, alebo až upchá.

Pri hlbokej žilovej trombóze dochádza najčastejšie k postihnutiu žíl dolných končatín. Vo väčšine prípadov sú zasiahnuté žily predkolenia, o niečo menej často žily panvy, stehenná žila, zákolenná žila a veľmi zriedkavo žily horných končatín. 

Odporúčame: Preležaniny alebo dekubity: Kto je najviac ohrozený a ako im predísť?

príznaky hlbokej žilovej trombózy

Zdroj: Shutterstock®

Príčiny vzniku hlbokej žilovej trombózy

Za bežných okolností sa krv vnútri ciev nezráža. K vzniku zrazeniny a následne rozvoju hlbokej žilovej trombózy však môže viesť viacero rôznorodých príčin. Spravidla sa pritom na rozvoji tohto zdravotného problému podieľa hneď niekoľko faktorov a činiteľov a zväčša ani nie je možné označiť jedinú príčinu vzniku zrazeniny v žilovom systéme. Rozoznávame tri hlavné faktory vzniku trombózy, ktoré sa bežne označujú ako Virchowa triáda. Tieto hlavné príčiny chorobného zrážania krvi charakterizoval nemecký lekár Rudolf Ludwig Carl Virchow v polovici 19. storočia. 

Virchowa triáda:

  • spomalenie krvného toku, resp. znížená cirkulácia (napr. kvôli obmedzeniu hybnosti, tiež následkom niektorých ochorení),
  • zvýšená zrážanlivosť krvi (z dôvodu dedičných alebo získaných porúch koagulácie, resp. zrážania), 
  • poškodenie cievnej steny (po úrazoch, operáciách, tiež z dôvodu chorobného procesu).

Zvyšovať riziko rozvoja hlbokej žilovej trombózy môžu následne ešte mnohé ďalšie faktory. Riziková je imobilizácia (napr. i znehybnenie končatiny po úraze, dlhodobá hospitalizácia), dlhé cestovanie aj dlhé státie a sedenie a sedavý spôsob života. Rolu zohráva genetická predispozícia. K ďalším rizikovým faktorom radíme tehotenstvo, fajčenie, hormonálne zmeny, nadváhu a obezitu, nedostatočný pitný režim, vyšší vek (nad 50 – 60 rokov) i niektoré lieky (napr. hormonálna antikoncepcia). K rozvoju hlbokej žilovej trombózy môžu prispieť mnohé ochorenia, ako nádory, ateroskleróza i niektoré zápalové a genetické choroby. 

Ako sa prejavuje zrazenina v žilách?

Vo veľkom množstve prípadov prebieha hlboká žilová trombóza pomerne nenápadne, niekedy asymptomatický, inokedy len s miernymi ťažkosťami. Výraznejšie príznaky sa často prejavujú až pri vážnejších stavoch, napríklad v dôsledku rozvoja komplikácií, akou je aj pľúcna embólia (zrazenina alebo jej časť sa dostane do pľúc, kde upchá cievu). Preto je dôležité všímať si i najmenšie zmeny v zdravotnom stave. Na trombózu môžu poukazovať nasledujúce včasné príznaky:

  • pocit ťažkých nôh, najmä v oblasti lýtok,
  • opuch postihnutej končatiny (zvyčajne jednostranný),
  • bolesť a napätie v končatine,
  • obmedzenie pohybu končatinou,
  • červené sfarbenie kože v postihnutej oblasti,
  • modrasté sfarbenie kože v okrajových častiach, napríklad na prstoch končatín,
  • zosilnené vyrysovanie povrchových žíl,
  • teplá pokožka na dotyk v mieste postihnutia.

Rozsiahlejšia trombóza môže byť sprevádzaná zvýšenou telesnou teplotou, nízkym tlakom a zvýšeným pulzom. V prípade, že dôjde k pľúcnej embólii, objaviť sa môže dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, veľmi rýchly pulz, potenie, vykašliavanie krvavej tekutiny až strata vedomia. 

Odporúčame: Akútne alebo chronické zlyhanie obličiek – ktoré príznaky neignorovať?

liečba hlbokej žilovej trombózy

Zdroj: Shutterstock®

Liečba hlbokej žilovej trombózy

Príznaky hlbokej žilovej trombózy neradno podceňovať, a to hlavne z dôvodu rizika rozvoja viacerých komplikácií. Vážnu komplikáciu môže spôsobiť hlavne putujúci trombus. Spomínaná pľúcna embólia predstavuje neraz život ohrozujúci stav. Ďalšou komplikáciou, spravidla pri dlhodobo pretrvávajúcej hlbokej žilovej trombóze, je aj posttrombotický syndróm, ktorý môže mať negatívny vplyv na kvalitu života pacienta. Prejavuje sa bolesťami postihnutej končatiny, kožnými zmenami, zhoršením kŕčových žíl, opuchmi a mnohými ďalšími nepríjemnými ťažkosťami.

Riziko neskorých následkov ochorenia pomáha minimalizovať hlavne skorá diagnostika a správna liečba. Diagnostika obvykle zahŕňa sledovanie klinických príznakov, ultrazvukové vyšetrenie, venografiu (vyšetrenie správnej funkcie žíl) i vyšetrenie D-dimeróv v krvi (fragmentov bielkovín vznikajúcich pri odbúravaní zrazeniny). Následná liečba môže zahŕňať nasledujúce kroky:

  • antikoagulačná liečba – podávajú sa antikoagulačné lieky (napr. heparín alebo warfarín) na prevenciu zväčšovania trombu a podporu jeho rozpúšťania, obvykle sa aplikujú injekciou do podkožia, niekedy priamo do žily, prípadne sú podávané vo forme tabliet,
  • chirurgické odstránenie zrazeniny,
  • rozpustenie zrazeniny priamo v žile,
  • režimové opatrenia – používanie kompresných pančúch, pravidelný pohyb, vykladanie nôh do zvýšenej polohy. 

Je možné predchádzať vzniku zrazenín?

Známych je viacero preventívnych opatrení, ktoré môžu významne prispieť k zníženiu rizika rozvoja hlbokej žilovej trombózy. Zväčša sa týkajú hlavne spôsobu životného štýlu jedinca. Zásady zdravej životosprávy môžu účinne pomáhať v prevencii trombózy. K preventívnym opatreniam patrí:

  • pravidelný pohyb a vyhýbanie sa sedavému spôsobu života,
  • zdravá a vyvážená strava,
  • udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti,
  • dostatočný pitný režim,
  • nefajčenie,
  • v prípade zvýšeného rizika používanie kompresných pančúch (napríklad pri dlhom cestovaní),
  • pravidelné prestávky a zmeny polohy pri sedavom zamestnaní,
  • preventívne podávanie antikoagulačných liekov pri obmedzených možnostiach pohybu (napríklad pri hospitalizácii, po chirurgickom zákroku, pri poraneniach nohy).

Odporúčame: Septický, anafylaktický či kardiogénny šok – čo by sme mali vedieť o šokovom stave?


    • Zdieľaj:
  • 0
Návrat hore
Autor článku

  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Čo čítajú ostatní

Erytrocyty alebo červené krvinky – na čo ich vlastne potrebujeme?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Erytrocyty alebo červené krvinky – na čo ich vlastne potrebujeme?

  • 0
  • 01.05.2022
Hepatitída E – aké sú možnosti prenosu a aké ťažkosti spôsobuje?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Hepatitída E – aké sú možnosti prenosu a aké ťažkosti spôsobuje?

  • 0
  • 10.05.2022
Melatonín a jeho účinky – prečo ho telo potrebuje a ako podporiť produkciu?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Melatonín a jeho účinky – prečo ho telo potrebuje a ako podporiť produkciu?

  • 0
  • 22.05.2022