Trombóza predstavuje stav, ktorý je charakteristický tvorbou trombov, teda krvných zrazenín v cievnom systéme. Podľa toho, v akej cieve sa zrazenina objavila, rozoznávame venóznu (žilovú) a artériovú (tepnovú) trombózu. Trombóza môže postihnúť tepny v srdci, pečeňové žily či cievy v mozgu aj končatinách. Jedným z typov trombózy je aj hlboká žilová trombóza. Ktoré žily postihuje a ako sa prejavuje? Je možné tomuto zdravotnému problému predchádzať?
Čo je hlboká žilová trombóza?
Hlboká žilová trombóza, tiež hlboká venózna trombóza či flebotrombóza, predstavuje stav, pri ktorom dochádza k čiastočnému alebo úplnému upchatiu niektorej zo žíl hlbokého žilového systému trombom, teda krvnou zrazeninou. Vzniknutá zrazenina, ktorá predstavuje spravidla zhluk krvných doštičiek, krviniek a krvných bielkovín, následne do menšej alebo väčšej miery obmedzuje tok krvi v postihnutej žile, žilu teda buď zúži, alebo až upchá.
Najčastejšie miesta výskytu hlbokej žilovej trombózy
Hlboká žilová trombóza sa najčastejšie objavuje v žilách dolných končatín, predovšetkým v oblasti lýtok, kde je prietok krvi prirodzene pomalší a náchylnejší na spomalenie cirkulácie. Zrazenina vznikajúca v týchto žilách môže postupne rásť a šíriť sa smerom nahor, čo zvyšuje riziko komplikácií. Menej často postihuje stehennú alebo zákolennú žilu, no pomerne riziková je aj panvová oblasť, kde môže zrazenina ľahšie putovať ďalej.
Hlboká žilová trombóza sa môže vyskytnúť aj v žilách horných končatín, hoci ide o zriedkavejší jav. Často súvisí s dlhodobým zavedením katétra, poranením cievnej steny alebo veľmi intenzívnou jednostrannou fyzickou záťažou. Bez ohľadu na to, kde sa zrazenina vytvorí, predstavuje riziko pre vznik pľúcnej embólie, a preto si vždy vyžaduje rýchlu diagnostiku a odbornú pomoc.
Shutterstock®
Príčiny vzniku hlbokej žilovej trombózy
Za bežných okolností sa krv vnútri ciev nezráža. K vzniku zrazeniny a následne rozvoju hlbokej žilovej trombózy však môže viesť viacero rôznorodých príčin. Spravidla sa pritom na rozvoji tohto zdravotného problému podieľa hneď niekoľko faktorov a činiteľov a zväčša ani nie je možné označiť jedinú príčinu vzniku zrazeniny v žilovom systéme.
Rozoznávame tri hlavné faktory vzniku trombózy, ktoré sa bežne označujú ako Virchowa triáda. Tieto hlavné príčiny chorobného zrážania krvi charakterizoval nemecký lekár Rudolf Ludwig Carl Virchow v polovici 19. storočia.
Virchowa triáda:
- spomalenie krvného toku, resp. znížená cirkulácia (napr. kvôli obmedzeniu hybnosti, tiež následkom niektorých ochorení),
- zvýšená zrážanlivosť krvi (z dôvodu dedičných alebo získaných porúch koagulácie, resp. zrážania),
- poškodenie cievnej steny (po úrazoch, operáciách, tiež z dôvodu chorobného procesu).
Zvyšovať riziko rozvoja hlbokej žilovej trombózy môžu následne ešte mnohé ďalšie faktory. Riziková je imobilizácia (napr. i znehybnenie končatiny po úraze, dlhodobá hospitalizácia), dlhé cestovanie aj dlhé státie a sedenie a sedavý spôsob života. Rolu zohráva genetická predispozícia.
K ďalším rizikovým faktorom radíme tehotenstvo, fajčenie, hormonálne zmeny, nadváhu a obezitu, nedostatočný pitný režim, vyšší vek (nad 50 – 60 rokov) i niektoré lieky (napr. hormonálna antikoncepcia). K rozvoju hlbokej žilovej trombózy môžu prispieť mnohé ochorenia, ako nádory, ateroskleróza i niektoré zápalové a genetické choroby.
Ako sa prejavuje zrazenina v žilách?
Vo veľkom množstve prípadov prebieha hlboká žilová trombóza pomerne nenápadne, niekedy asymptomatický, inokedy len s miernymi ťažkosťami. Výraznejšie príznaky sa často prejavujú až pri vážnejších stavoch, napríklad v dôsledku rozvoja komplikácií, akou je aj pľúcna embólia (zrazenina alebo jej časť sa dostane do pľúc, kde upchá cievu). Preto je dôležité všímať si i najmenšie zmeny v zdravotnom stave. Na trombózu môžu poukazovať nasledujúce včasné príznaky:
- pocit ťažkých nôh, najmä v oblasti lýtok,
- opuch postihnutej končatiny (zvyčajne jednostranný),
- bolesť a napätie v končatine,
- obmedzenie pohybu končatinou,
- červené sfarbenie kože v postihnutej oblasti,
- modrasté sfarbenie kože v okrajových častiach, napríklad na prstoch končatín,
- zosilnené vyrysovanie povrchových žíl,
- teplá pokožka na dotyk v mieste postihnutia.
Rozsiahlejšia trombóza môže byť sprevádzaná zvýšenou telesnou teplotou, nízkym tlakom a zvýšeným pulzom. V prípade, že dôjde k pľúcnej embólii, objaviť sa môže dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, veľmi rýchly pulz, potenie, vykašliavanie krvavej tekutiny až strata vedomia.
Ako rozlíšiť hlbokú žilovú trombózu od bežnej bolesti svalov či kŕčových žíl
Bežná svalová bolesť po námahe sa zvyčajne prejaví na oboch končatinách, ustupuje pri odpočinku a nepôsobí teplo na dotyk. Pri hlbokej žilovej trombóze je bolesť iného charakteru – je lokalizovaná najmä v lýtku alebo stehne, zhoršuje sa pri státí či chôdzi a môže byť sprevádzaná napätím, teplom a výrazným jednostranným opuchom. Pokožka býva teplejšia, napnutá a niekedy sa objaví aj zmena farby kože.
Kŕčové žily dokážu spôsobovať tlak a nepríjemné pocity, no zriedkavo spôsobujú náhle vzniknutý asymetrický opuch. Bolesť pri kŕčových žilách má skôr povrchový charakter, zvyčajne sa zlepšuje pri vyložení nôh a neprogreduje tak rýchlo ako pri trombóze. Hlboká žilová trombóza môže byť dokonca aj nenápadná, s minimálnymi príznakmi, preto je dôležité všímať si aj menšie zmeny, najmä ak existujú rizikové faktory.
Shutterstock®
Liečba hlbokej žilovej trombózy
Príznaky hlbokej žilovej trombózy neradno podceňovať, a to hlavne z dôvodu rizika rozvoja viacerých komplikácií. Vážnu komplikáciu môže spôsobiť hlavne putujúci trombus. Spomínaná pľúcna embólia predstavuje neraz život ohrozujúci stav. Ďalšou komplikáciou, spravidla pri dlhodobo pretrvávajúcej hlbokej žilovej trombóze, je aj posttrombotický syndróm, ktorý môže mať negatívny vplyv na kvalitu života pacienta. Prejavuje sa bolesťami postihnutej končatiny, kožnými zmenami, zhoršením kŕčových žíl, opuchmi a mnohými ďalšími nepríjemnými ťažkosťami.
Riziko neskorých následkov ochorenia pomáha minimalizovať hlavne skorá diagnostika a správna liečba. Diagnostika obvykle zahŕňa sledovanie klinických príznakov, ultrazvukové vyšetrenie, venografiu (vyšetrenie správnej funkcie žíl) i vyšetrenie D-dimeróv v krvi (fragmentov bielkovín vznikajúcich pri odbúravaní zrazeniny). Následná liečba môže zahŕňať nasledujúce kroky:
- antikoagulačná liečba – podávajú sa antikoagulačné lieky (napr. heparín alebo warfarín) na prevenciu zväčšovania trombu a podporu jeho rozpúšťania, obvykle sa aplikujú injekciou do podkožia, niekedy priamo do žily, prípadne sú podávané vo forme tabliet,
- chirurgické odstránenie zrazeniny,
- rozpustenie zrazeniny priamo v žile,
- režimové opatrenia – používanie kompresných pančúch, pravidelný pohyb, vykladanie nôh do zvýšenej polohy.
Je možné predchádzať vzniku zrazenín?
Známych je viacero preventívnych opatrení, ktoré môžu významne prispieť k zníženiu rizika rozvoja hlbokej žilovej trombózy. Zväčša sa týkajú hlavne spôsobu životného štýlu jedinca. Zásady zdravej životosprávy môžu účinne pomáhať v prevencii trombózy. K preventívnym opatreniam patrí:
- pravidelný pohyb a vyhýbanie sa sedavému spôsobu života,
- zdravá a vyvážená strava,
- udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti,
- dostatočný pitný režim,
- nefajčenie,
- v prípade zvýšeného rizika používanie kompresných pančúch (napríklad pri dlhom cestovaní),
- pravidelné prestávky a zmeny polohy pri sedavom zamestnaní,
- preventívne podávanie antikoagulačných liekov pri obmedzených možnostiach pohybu (napríklad pri hospitalizácii, po chirurgickom zákroku, pri poraneniach nohy).
Mýty o trombóze, ktorým ľudia veria
Stále pretrváva predstava, že hlboká žilová trombóza postihuje len starších ľudí, hoci zrazeniny sa často vyskytujú aj u mladších, najmä pri kombinácii rizikových faktorov, ako sú fajčenie, dlhé cestovanie, hormonálna antikoncepcia či obmedzený pohyb po operáciách. Častým omylom je aj presvedčenie, že trombóza musí bolieť intenzívne – pritom mnohé prípady prebiehajú veľmi nenápadne alebo dokonca bezbolestne.
Ďalším rozšíreným mýtom je, že každý opuch automaticky znamená trombózu, alebo že prítomnosť kŕčových žíl je dôkazom zvýšeného rizika. Hoci niektoré ochorenia môžu riziko zvyšovať, väčšina ľudí si zrazeninu nesprávne spája s viditeľnými žilami. Rovnako nesprávne je predpokladať, že stačí počkať pár dní a príznaky vymiznú – odkladanie vyšetrenia môže viesť k vážnym komplikáciám, vrátane pľúcnej embólie.
Starostlivosť o zdravé žily ako súčasť prevencie
Hlbokej žilovej trombóze sa dá vo veľkej miere predchádzať, ak človek pozná svoje rizikové faktory a všíma si včasné signály tela. Kľúčom je pravidelný pohyb, primeraná hydratácia, kontrola hmotnosti a aktívny prístup pri dlhom cestovaní alebo po operáciách. Všímanie si jednostranného opuchu, tepla či bolesti v končatine môže prispieť k rýchlejšiemu vyhľadaniu pomoci a tým aj k lepšiemu výsledku liečby.
Zmysel pre prevenciu a rýchlu reakciu môže zásadne ovplyvniť priebeh ochorenia aj dlhodobé následky. Ak sa objavia nezvyčajné príznaky alebo náhle zmeny v oblasti dolných končatín, najspoľahlivejšou cestou je odborné vyšetrenie. Starostlivosť o cievne zdravie by preto mala byť prirodzenou súčasťou každodenného života, nielen pri zvýšenom riziku trombózy.
Aktualizovaný článok: 01.12.2025
