Makulárna degenerácia – ako zistiť, že sa týka aj vás? Spravte si domáci test s Amslerovou mriežkou!

Makulárna degenerácia – ako zistiť, že sa týka aj vás? Spravte si domáci test s Amslerovou mriežkou!

    • Zdieľaj:
  • 0

Zrak patrí k našim najdôležitejším zmyslom. Za predpokladu, že má človek funkčný zrak, tak ním prijíma až okolo 90 % všetkých informácií o okolitom svete. Obrovskú časť našich spomienok tvorí práve to, čo sme niekedy videli. Žiaľ, aj keď nám zrak v detstve a počas života slúži dobre, spravidla to tak nie je nastálo. Prakticky celé telo sa v priebehu rokov opotrebuje a naše oči nie sú výnimkou. 

Jedným z najčastejších problémov týkajúcich sa očí a zraku, ktoré sa spájajú s vyšším vekom, je presbyopia. Jej príčinou sú spravidla zmeny na šošovke podmienené starnutím. S vyšším vekom sa spája aj takzvaná makulárna degenerácia. Viac sa o nej dozviete v nasledujúcom článku. 

Čo je makulárna degenerácia?

Makulárna degenerácia, tiež degenerácia makuly či konkrétne vekom podmienená degenerácia makuly, je ochorenie očí postihujúce sietnicu. Ochorenie je charakteristické stratou centrálneho videnia, a to následkom postihnutia buniek sietnice oka, predovšetkým v časti známej ako makula či žltá škvrna. Ide o najcitlivejšie miesto na sietnici oka s vysokým počtom čapíkov, v ktorom sa sústreďujú prichádzajúce svetelné lúče.

Makula predstavuje miesto najostrejšieho videnia. Ak dôjde k zníženiu citlivosti tejto časti oka v dôsledku degenerácie, výsledok je porucha videnia. Rozlišujeme pritom suchú a vlhkú formu makulárnej degenerácie.

  • Suchá makulárna degenerácia – vyskytuje sa u 90 % pacientov postihnutých týmto ochorením. Táto forma je charakteristická vznikom malých žltých usadenín pod makulou. Vážnejšie poruchy zraku spôsobuje u 10 až 20 % pacientov. 
  • Vlhká makulárna degenerácia – je zriedkavejšia forma degenerácie makuly. Pri tejto forme dochádza k vývinu abnormálnych krvných ciev pod sietnicou a makulou. Táto forma ochorenia sa častejšie spája s vážnymi poruchami zraku až slepotou. 

Odporúčame: ​Cordyceps – vzácna tibetská huba, ktorej účinky musíte poznať!

Prečo dochádza k degenerácii makuly?

Jednotnú príčinu makulárnej degenerácie nie je možné stanoviť, v súčasnosti nie je známa. Spravidla tento zdravotný problém radíme medzi multifaktoriálne ochorenia, teda sa na jeho rozvoji podieľa viacero rizikových faktorov. Ako už názov vekom podmienená degenerácia makuly napovedá, rolu zohráva v prvom rade starnutie a vyšší vek. Riziko rozvoja vzrastá už po 50. roku života, pričom vo veku nad 70 rokov toto ochorenie postihuje približne každého tretieho jedinca. 

Medzi ďalšie rizikové faktory makulárnej degenerácie radíme:

  • genetickú predispozíciu (výskyt ochorenia v rodine môže pre človeka znamenať vyššie riziko vzniku tohto ochorenia),

  • fajčenie,
  • zlá životospráva (nedostatok antioxidantov v strave),
  • obezita,
  • vysoký krvný tlak, iné kardiovaskulárne ochorenia,
  • cukrovka,
  • nadbytok slnečného žiarenia a modrého svetla,
  • svetlý fototyp – svetlá pokožka a svetlé oči,
  • ženské pohlavie (u žien je výskyt ochorenia o niečo vyšší).

Aké má makulárna degenerácia príznaky?

Makulárna degenerácia sa spravidla v začiatkoch prejavuje skôr nenápadne, často bez zjavných príznakov. Časom vedie k poruchám zraku, ktoré môžu človeka obmedzovať v každodenných činnostiach. V najzávažnejších prípadoch môže dôjsť až k úplnej strate zraku. Ochorenie obvykle postihuje najskôr len jedno oko, v mnohých prípadoch však dochádza v priebehu niekoľkých rokov aj k postihnutiu druhého oka. 

Degenerácia makuly je spočiatku sprevádzaná postupným zhoršovaním kvality videnia. Ochorenie však postihuje predovšetkým centrálne videnie, teda narúša schopnosť vidieť to, čo je pred nami. Periférne videnie, teda videnie do strán, zostáva zvyčajne dlhodobo neporušené. Celkový výpadok zorného poľa môže nastať až v neskoršej fáze.

Na makulárnu degeneráciu môžu poukázať i tieto príznaky:

  • pacient vníma akési sivé tiene alebo čierne škvrny v strede videnia,

  • v centre zorného poľa sú prítomné slepé škvrny a prázdne oblasti,
  • videnie je rozmazané a neostré,
  • pacient má problém zaostriť na predmet,
  • priame čiary sú na pohľad zvlnené,
  • pacient má problém s rozpoznávaním tvárí alebo farieb,
  • rozvíjajú sa problémy s čítaním – keď pacient číta, vypadávajú mu písmená,
  • vnímaný obraz je miestami deformovaný,
  • nastupujú ťažkosti pri šoférovaní,
  • krvácanie a opuch sietnice (zriedkavo pri vlhkej forme).

Odporúčame: ​Astma bronchiale – aké sú príznaky a čo robiť pri astmatickom záchvate?

Diagnostika makulárnej degenerácie

Pri akomkoľvek zhoršení zraku alebo problémoch s videním je potrebné čo najskôr zájsť k očnému lekárovi. Ten odoberie anamnézu, vyšetrí očné pozadie a zrakovú ostrosť a podľa potreby vykoná rôzne vyšetrenia. Využíva sa napríklad fluoresceínová angiografia, pri ktorej sa sleduje priechod špeciálneho aplikovaného farbiva cievami v sietnici. 

Slúži na diagnostiku tvorby nových a nadbytočných ciev prerastajúcich sietnicou. Oftalmológ tiež môže nariadiť optickú koherentnú tomografiu, ktorá poskytne podrobnejšie informácie o stave sietnice a jej jednotlivých vrstvách.

Amslerova mriežka

Pred návštevou lekára si tiež môžete urobiť domáce samovyšetrenie pomocou Amslerovho testu, ktorý využíva Amslerovu mriežku. Tú vidíte na obrázku vyššie vľavo. Ide o mriežku s pravidelnými líniami a zvýrazneným bodom v prostriedku.

Amslerov test:

  1. Test by ste mali vykonať prvotne obomi očami a následne každým okom zvlášť (vždy si jedno oko zakryjeme, ak nosíte okuliare alebo šošovky, ponechajte si ich).

  2. Od mriežky by ste mali byť vzdialený 30 cm.

  3. Pri teste upriamte pohľad na tmavý bod v prostriedku. 

  4. Odpovedzte na otázky: Vnímate celú mriežku? Sú jej linky celistvé a neprerušované? Sú linky paralelné a rovné? Je vzdialenosť medzi linkami všade rovnaká?

Ak ste na niektorú otázku odpovedali nie, je vhodné podstúpiť vyšetrenie u lekára. Človek so zdravým zrakom by nemal vidieť čiary na mriežke ohýbať sa do vlniek. Varovným signálom je aj strácanie obrazu v niektorých častiach, pokrivenie obrazu či farebné zmeny (mriežka je napríklad v niektorých častiach jasnejšia). Na obrázku vyššie vpravo môžete vidieť, ako môže Amslerovu mriežku vnímať jedinec s nejakou poruchou zraku. 

 

Liečba makulárnej degenerácie

Makulárna degenerácia predstavuje v súčasnej dobe nevyliečiteľné ochorenie. Neexistujú špeciálne lieky či metódy, ktoré by ochorenie odstránili. Liečba je zameraná len na spomalenie až zastavenie ďalšieho vývoja ochorenia. Zaistiť však normálne videnie obvykle už nie je možné. Liečba závisí od veku a celkového zdravotného stavu pacienta, rozsahu poškodenia zraku aj formy ochorenia.

Liečba suchej formy makulárnej degenerácie neprináša veľké možnosti. Spočíva najmä v dopĺňaní látok dôležitých pre zrak, ako je napríklad luteín. Význam má dopĺňanie antioxidantov, ako je vitamín E či zinok a selén. Pacient by mal prestať fajčiť, obmedziť alkohol a chrániť oči pred slnečným žiarením.

V prípade vlhkej formy makulárnej degenerácie sú možnosti liečby širšie. Liečba je však komplikovanejšia a ochorenie sa rýchlejšie rozvíja. Cieľom liečby je hlavne potláčať rast nových ciev a predchádzať krvácaniu a opuchom, čím sa zlepší zraková ostrosť. Uplatňuje sa napríklad biologická liečba vnútroočnými injekciami, tiež lieky s vaskulárnym endoteliálnym rastovým faktorom, laserová liečba či fotodynamická liečba.

Ako na prevenciu degenerácie makuly?

Keďže makulárna degenerácia zhoršuje funkciu zraku a jej liečba je komplikovaná, respektíve ochorenie ani nie je možné úplne vyliečiť, je najlepšie zamerať sa na jeho prevenciu. K zníženiu rizika rozvoja degenerácie makuly môžeme prispieť viacerými opatreniami. V prvom rade je potrebné do jedálnička pridať látky, ktoré majú priaznivý vplyv na funkciu zraku a pomáhajú ho chrániť. Malo by ísť najmä o karotenoidy, čo sú rastlinné pigmenty s antioxidačnými vlastnosťami. 

Patrí medzi ne napríklad betakarotén, luteín aj zeaxantín. Ich zdrojmi sú rôzne oranžové plody, ako marhule a tekvice, taktiež tmavá listová zelenina. V jedálničku sú vítané aj zdroje vitamínu A (ryby, pečeň, vajcia), vitamínu C (ovocie), selénu (orechy, olejnaté semená) a zinku (morské plody, strukoviny). 

Okrem úpravy jedálnička je tiež dôležité, aby sme zrak chránili pred slnečným žiarením, a to pomocou kvalitných slnečných okuliarov. Netreba zabúdať na to, že zrak treba chrániť prakticky celoročne, nie len v lete. Aj v zime na horách pôsobia na oči silné slnečné lúče. K ďalším preventívnym opatreniam patrí nefajčenie, ako aj udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti. Ak vás trápi vysoký krvný tlak, nepodceňujte jeho liečbu. Nakoniec netreba zabúdať na preventívne prehliadky u lekára, ktoré pomôžu včas odhaliť rozvíjajúci sa problém.

Odporúčame: Pohlavne prenosné choroby – 9 častých mýtov, ktoré sa s nimi spájajú


    • Zdieľaj:
  • 0
Návrat hore
Autor článku

  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Čo čítajú ostatní

Čo všetko môže spôsobiť krvácanie v tehotenstve? Tu je 13 možných príčin
ZDRAVIE A PREVENCIA

Čo všetko môže spôsobiť krvácanie v tehotenstve? Tu je 13 možných príčin

  • 0
  • 29.11.2022
Živiny, minerály a vitamíny na vlasy – ktorých 10 kľúčových látok potrebuje vaša hriva?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Živiny, minerály a vitamíny na vlasy – ktorých 10 kľúčových látok potrebuje vaša hriva?

  • 0
  • 02.11.2022
Berberin: Aké sú jeho (ne)žiaduce účinky? Pozor, nie je pre každého!
ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Berberin: Aké sú jeho (ne)žiaduce účinky? Pozor, nie je pre každého!

  • 0
  • 29.10.2022