Bulímia – aké sú hlavné príznaky tejto poruchy príjmu potravy?

Slovným spojením poruchy príjmu potravy označujeme skupinu ochorení prevažne psychického pôvodu, ktoré sú sprevádzané abnormálnymi stravovacími návykmi. Tie majú negatívny až poškodzujúci vplyv na organizmus, spájajú sa s viacerými zdravotnými komplikáciami a v najzávažnejších prípadoch môžu ohrozovať život človeka. K najrozšírenejším poruchám príjmu potravy patrí mentálna anorexia, pre ktorú býva charakteristické najmä odmietanie potravy.

K ďalším častým poruchám patrí aj záchvatovité prejedanie, ktorého hlavným príznakom sú epizódy chorobnej žravosti a nadmerného prísunu jedla. Do tretice môžeme spomenúť aj bulímiu. Aké príznaky sú charakteristické pre túto poruchu príjmu potravy? Aké môže mať bulímia následky a aké sú možnosti liečby?

Bulímia či mentálna bulímia, latinsky Bulimia nervosa, predstavuje jednu z porúch príjmu potravy, ktorá je charakteristická abnormálnym vzťahom pacienta k jedlu a nesprávnou predstavou o jeho postave. Pre túto poruchu je typický epizódny charakter. U pacienta sa strieda fáza prejedania sa s fázou, kedy sa snaží udržiavať si príjem kalórií, respektíve kompenzovať predchádzajúci nadmerný prísun potravy, a to hladovaním, úmyselným zvracaním či inými metódami. 

Slovo bulímia je pritom odvodené a zložené z gréckych slov bous a līmos, čo znamená býk a hlad. Názov tejto poruchy príjmu potravy pochádza ešte z čias Galéna (približne 2. storočie n. l.), kedy sa týmto pojmom označovala choroba inak nazývaná vlčí hlad. V medicínskom názvosloví sa ako Bulimia nervoca objavila táto psychická choroba až v 80. rokoch 20. storočia. 

Odporúčame: ​Astma bronchiale – aké sú príznaky a čo robiť pri astmatickom záchvate?

Presné alebo jednoznačné príčiny vzniku bulímie nie je možné stanoviť. Spravidla je radená medzi multifaktoriálne ochorenia, na rozvoji ktorých sa môže podieľať viacero vnútorných aj vonkajších faktorov. V prvom rade je potrebné myslieť na to, že bulímia predstavuje duševnú poruchu, ktorej spúšťačom môžu byť skutočne rôznorodé činitele, týkajúce sa osobnosti pacienta, ako aj vonkajšieho prostredia.

Rolu môže v prvom rade zohrávať genetická predispozícia alebo iné biologické vplyvy, ako individuálne telesné predpoklady či hormonálne poruchy, ďalej kultúrne vplyvy, psychologické, telesné, sociálne i behaviorálne faktory.

Možné príčiny, spúšťače i predpoklady k vzniku bulímie:

• neprimeraná psychická záťaž,

• ťažký stres, stresujúca životná udalosť,
• traumatický zážitok,
• labilná povaha,
• zanedbaná či nevhodná rodičovská starostlivosť,
• domáce násilie, zneužívanie,
• nesplnené želania,
• citové problémy,
• pocit menejcennosti, nízke sebavedomie,
• preferovanie chudých žien v spoločnosti,
• mediálny tlak na vzhľad žien a mnohé iné. 

Bulímia sa neraz vyskytuje u pacientov, ktorých trápia iné psychické poruchy, vrátane depresií, úzkostných porúch, posttraumatickej stresovej poruchy či obsedantno-kompulzívnej poruchy. V mnohých prípadoch bulímii predchádza epizóda mentálnej anorexie. Bulímia sa pritom môže rozvinúť prakticky v ktoromkoľvek veku a u kohokoľvek. Zo štatistík však vyplýva, že omnoho častejšie postihuje ženskú časť populácie, a to predovšetkým v období dospievania (vo veku od 10 do 20 rokov).

Ako sme spomenuli vyššie, u pacienta s bulímiou sa obvykle striedajú dve fázy. Pacient najskôr bojuje s neodolateľnou túžbou po jedle, ktorá vedie k prejedaniu sa. Následne pacienta trápia pocity viny a snaží sa predchádzajúce správanie nejako kompenzovať. Na základe toho rozlišujeme dva typy pacientov s bulímiou:

• purgatívny (očistný) typ – po prejedaní sa u pacienta nasleduje fáza očisty tela, kedy sa snaží kompenzovať nadmerný príjem jedla zvracaním či užívaním preháňadiel alebo diuretík, 
• nepurgatívny typ – pacient sa snaží prejedanie sa kompenzovať následným hladovaním alebo nadmernou fyzickou aktivitou. 

Rozpoznať osobu s bulímiou je obvykle pomerne veľký problém, keďže chorý dokáže svoj problém veľmi dobre skrývať. Osoby s bulímiou mávajú obvykle normálnu hmotnosť, preto ich ochorenie nie je na prvý pohľad tak zjavné, ako to býva napríklad u osôb s anorexiou. 

Na bulímiu môžu poukazovať nasledujúce varovné signály:

• Russellove značky – akési jazvy na hánkach a chrbte ruky, ktoré sú dôsledkom opakovaného a dlhodobého vyvolávania vracania,

• chorobný záujem o váhu, kalórie, jedlo,
• neustále sťažnosti na postavu a vzhľad,
• samotársky spôsob života,
• pravidelné vynechávanie jedenia alebo tajné prejedanie sa,
• nadmerné cvičenie,
• odchádzanie na záchod od stola,
• samovražedné úmysly,
• extrémne zmeny váhy,
• dodržiavanie prísnych diét,
• zlá psychická kondícia. 

Odporúčame: ​Vitamíny a mýty, ktoré sa s nimi spájajú – ktorým z nich ste verili?

Ak nedôjde k včasnému odhaleniu a liečeniu bulímie, následkom môže byť mnoho zdravotných komplikácií. Pretrvávajúca bulímia sa môže spájať s mnohými psychickými ťažkosťami, napríklad depresiami či výkyvmi nálad. Hoci je bulímia duševným problémom, dopad má aj na telesnú stránku pacienta. Abnormálne stravovacie návyky môžu v prvom rade viesť k nadmernej únave a celkovej slabosti pacienta, bežné sú časté pocity spavosti. 

Bulímia môže vyvolať rad problémov týkajúcich sa tráviaceho systému, kože, kostí, zubov, vlasov, srdca a ciev, kostí a prakticky celého tela. Opakované zvracanie či užívanie preháňadiel a diuretík môže viesť k závažnej dehydratácii, ktorá sa môže prejavovať problémami s koncentráciou, bolesťami hlavy, svalovými kŕčmi, suchými sliznicami, zažívacími ťažkosťami, v závažných prípadoch poruchami vedomia či srdcového rytmu. 

Možné následky bulímie:

• poškodenie zubnej skloviny, zvýšená kazovosť zubov,

• poškodenie ďasien,
• spomalenie rastu, 
• zhoršená kvalita nechtov, 
• zhoršená kvalita vlasov, vypadávanie vlasov,
• popraskané ústne kútiky,
• rednutie kostí,
• nízky krvný tlak,
• srdcové arytmie,
• ťažkosti z nedostatku živín, vitamínov, minerálov,
• problémy so slinnými žľazami,
• zníženie libida,
• poruchy potencie,
• u žien poruchy menštruačného cyklu (úplná strata menštruácie), 
• neplodnosť,
• chronická zápcha,
• ruptúra pažeráka a mnohé ďalšie.

Liečba bulímie, podobne ako aj anorexie, je neľahkou úlohou a zvyčajne behom na dlhú trať. Jedným z najväčších problémov, ktoré sa týkajú liečby bulímie, je, že pacient si neraz svoje ochorenie neuvedomuje a nie je ochotný sa na liečbe spolupodieľať. Prvým krokom na ceste k vyliečeniu je zmena postoja a myslenia postihnutého. Cieľom liečby je hlavne zmena jeho vzťahu k jedle a svojmu telu. Liečba v prvom rade zahŕňa psychoterapiu, buď individuálnu, alebo skupinovú. U neplnoletých pacientov sa tiež uplatňuje rodinná terapia. 

Taktiež sa využíva farmakologická liečba, v rámci nej sa používajú hlavne antidepresíva. Podľa potreby sa podávajú ďalšie liečivá v závislosti od zdravotných problémov vyvolaných bulímiou. U pacienta musí dôjsť k nácviku zdravých stravovacích návykov a úprave jedálnička. Nevyhnutnou súčasťou liečby je i podpora najbližších a okolia. Liečba bulímie v mnohých prípadoch prebieha v domácom prostredí, závažné štádium poruchy si však môže vyžadovať aj hospitalizáciu. 

Je ťažké a prakticky i nemožné presne stanoviť možnosti, ako stopercentne predísť bulímii. Avšak, prevencia má vždy význam a v tomto prípade by sa mala začať v rodine počas výchovy. Deti a dospievajúcich je vhodné viesť k zdravým postojom k jedlu i sebe samému, svojmu telu a postave. U detí je potrebné budovať zdravé návyky týkajúce sa stravovania i fyzických aktivít. Je potrebné vyhýbať sa diskusiám o hmotnosti a diétach (mimo diét nariadených lekárom), nevhodné je negatívne komentovanie postavy a vzhľadu dieťaťa.

Dôležité je dieťa naučiť lepšie zvládať stres, komunikovať s ním, počúvať ho a poskytnúť mu oporu v ťažkých chvíľach. Pri podozrení na poruchy príjmu potravy je nevyhnutné včas sa obrátiť na odborníka. 

Odporúčame: ​Čo je autoimunitné ochorenie? Koho môže postihnúť?