Myopia alebo krátkozrakosť – prečo vzniká a ako sa prejavuje?

Svetelné lúče vstupujúce do zdravého oka sa lámu tak, aby dopadli presne na sietnicu, a to do bodu najostrejšieho videnia, do oblasti takzvanej žltej škvrny (makuly). Ak sa však lúče vnikajúce do oka lámu tak, že dopadnú pred alebo za sietnicu, hovoríme o refrakčnej chybe oka, čo sa prejaví najmä poklesom ostrosti videnia. Medzi refrakčné chyby oka patrí napríklad astigmatizmus, ktorý je charakteristický nerovnomerným zakrivením niektorých optických plôch oka, čo vedie k neostrému videniu.

Do rovnakej skupiny očných porúch patrí aj ďalekozrakosť, pri ktorej jedinec vidí do diaľky, no blízke predmety sú pre neho neostré. Opakom ja takzvaná myopia, čiže krátkozrakosť. Prečo toto očné ochorenie vzniká a ako sa prejavuje? 

Myopia, čiže krátkozrakosť, je najčastejšie sa vyskytujúca refrakčná chyba oka, ktorá podľa štatistík postihuje takmer tretinu populácie. Táto očná porucha je charakteristická tým, že svetelné lúče vstupujúce do oka usmernené očnou šošovkou sa zbiehajú už pred sietnicou. Na sietnici tak nevzniká ostrý obraz. Krátkozraké oko je vlastne príliš dlhé, pričom v takomto oku sa obraz vytvára už pred sietnicou, čo sa prejaví navonok tak, že človek nevidí ostro vzdialenejšie predmety. 

Krátkozrakosť možno podľa počtu dioptrií rozdeliť do troch stupňov:

• ľahká krátkozrakosť (myopia simplex) – dioptrie do -3D,

• stredná krátkozrakosť (myopia modica) – dioptrie -3 až -6D,
• ťažká krátkozrakosť (myopia gravis) – dioptrie nad -6,25D.

Odporúčame: Pedikulóza – ako rozpoznať a rýchlo odstrániť problém so všami?

Ľahká a stredná forma krátkozrakosti sa začína prejavovať obvykle v školskom veku, pričom jej príznaky sa zvyknú zhoršovať najmä v oblasti puberty. Po skončení rastu sa vývoj krátkozrakosti zastavuje. Ťažké formy myopie sa môžu spájať s vážnym poškodením oka, pričom sa prejavujú už od raného detstva. V priebehu dospievania sa ťažká myopia môže zhoršiť až o 4 dioptrie za rok a môže viesť k rôznym degeneratívnym poškodeniam oka, prestáva sa spravidla rozvíjať až okolo 30. roka života.

Charakteristickým príznakom krátkozrakosti je neostré videnie do diaľky. Čím je krátkozrakosť vyššia, tím je zároveň vzdialenosť, na ktorú vidí jedinec bezproblémovo, kratšia. Keďže pacient vidí do diaľky zahmlene, často sa snaží svoj zrak pri pohľadoch do diaľky zlepšovať tým, že priviera oči, respektíve žmúri. Cez zúženú očnú štrbinu sa mu darí lepšie zaostrovať a získava lepší obraz. S týmto príznakom pritom súvisí odborný názov ochorenia, čiže myopia, ktorý je odvodený z gréčtiny a v preklade znamená zavreté oči. 

Krátkozrakosť môže byť ďalej sprevádzaná aj častejším žmurkaním, ale aj bolesťami hlavy a očí spojenými s namáhaním očí. U krátkozrakého dieťaťa možno spozorovať napríklad to, že pri sledovaní TV vysedáva tesne pred televízorom, tiež sa môže napríklad sťažovať na to, že má v škole problém vidieť na tabuľu.

Ku krátkozrakosti dochádza u jedinca v prípade, ak je oko príliš dlhé v pomere k zaostrovacej sile rohovky a šošovky, čo vedie k tomu, že do oka vnikajúce svetlo sa sústreďuje ešte pred sietnicou a nie na nej. Niekedy je však príčinou aj príliš zakrivená rohovka alebo šošovka vzhľadom k dĺžke oka. Prečo však k tomu dochádza, nie je úplne presne známe.

Odborníci však dávajú rozvoj myopie najviac do súvislosti s genetickou predispozíciou, respektíve genetickými faktormi. Krátkozrakosť teda môže predstavovať geneticky danú chybu oka, no zároveň sa na rozvoji myopie môžu podieľať ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na zmeny rastu oka. 

Rizikové faktory môžu byť nasledovné:

• zvýšená námaha očí pri štúdiu, častej práci na počítači alebo častejšom čítaní,

• nevhodné osvetlenie pri práci a čítaní,
• nesprávna životospráva,
• infekcie oka,
• disproporcie vývoja a rastu oka.

Odporúčame: Lumbálna punkcia – ktoré ochorenia pomôže diagnostikovať?

Pri výskyte problémov s ostrosťou videnia a podozrení na akúkoľvek očnú poruchu je nevyhnutné konzultovať zdravotný stav s lekárom, v tomto prípade oftalmológom. Pri diagnostike refrakčných chýb oka sa obvykle uplatňuje v prvom rade vyšetrenie Snellenovým optotypom, čo je pomôcka na zisťovanie ostrosti zraku. Vyvinul ju v 60. rokoch 19. storočia holandský očný lekár Herman Snellen.

Táto pomôcka má vzhľad tabuľky s písmenami, číslami či znakmi rôznej veľkosti, ktoré pacient pri vyšetrení zraku postupne číta. Vyšetrenie zraku touto metódou obvykle bežne realizuje aj všeobecný alebo detský lekár pri preventívnych prehliadkach. Okrem toho môže priamo oftalmológ alebo optometrista diagnostikovať očné vady aj pri vyšetrení pomocou automatického refraktometra. Ide o prístroj, ktorý premieta obraz na sietnici a následne analyzuje nutný počet dioptrií. 

Ak lekár diagnostikuje určitú očnú vadu, následne spravidla odporučí vhodné metódy liečby. Chyby oka je možné korigovať v prvom rade používaním rôznych pomôcok, ako sú okuliare alebo kontaktné šošovky. Ide však o metódy liečby, ktoré iba zabezpečia pacientovi ostré videnie, teda odstránia prejavy myopie, neodstránia však zdravotný problém ako taký. Na úplné odstránenie krátkozrakosti je nevyhnutné podstúpiť operatívny zákrok.

Dnes sa pri rôznych problémoch s očami uplatňujú v prvom rade laserové operácie očí, ktoré sú pomerne dobre dostupné, bezpečné, rýchle a v mnohých prípadoch takmer bezbolestné. Pri vysokých dioptriách tiež môže byť krátkozrakosť odstránená pomocou implantácie fakických šošoviek. Operatívne riešenie myopie sa však v bežných prípadoch prevádza až v dospelosti. Ohľadom všetkých možností riešenia problému s krátkozrakosťou sa vždy poraďte priamo s lekárom. 

Odporúčame: Čo zvyšuje riziko vzniku rakoviny žalúdka? Toto sú hlavné faktory!