Rádioterapia pri liečbe rakoviny – ako funguje a aké nežiaduce účinky prináša?

Rádioterapia pri liečbe rakoviny – ako funguje a aké nežiaduce účinky prináša?

Liečba rakoviny, respektíve nádorových ochorení, je v mnohých prípadoch veľmi komplikovanou záležitosťou a neraz sú možnosti liečby u konkrétneho pacienta značne obmedzené. Žiaľ, na zákernú rakovinu je niekedy i moderná medicína krátka. Avšak stále platí, že možnosti liečby zhubných ochorení sú v porovnaní s minulosťou omnoho lepšie. Dostupných je viacero metód liečby rakoviny, ktoré sa uplatňujú samostatne, prípadne sa kombinujú.

K najviac využívaným a značne úspešným metódam patrí v prvom rade chirurgická liečba (ak je možné nádor operovať). Okrem toho sa uplatňuje napríklad chemoterapia, biologická liečba i takzvaná rádioterapia, o ktorej si niečo viac povieme v nasledujúcom článku.

Čo je rádioterapia?

Pod pojmom rádioterapia, hovorovo ožarovanie, rozumieme liečebnú metódu, pri ktorej sa v rámci liečby uplatňuje ionizujúce žiarenie. Liečba ionizujúcim žiarením patrí k základným liečebným metódam zhubných nádorov. Cieľom rádioterapie je usmrtenie nádorových buniek. Použité ionizujúce, respektíve rádioaktívne žiarenie napomáha poškodzovať rakovinové bunky, čím bráni ich rastu a šíreniu v tele. Rádioterapia sa tiež používa na lokálnu kontrolu v prípade neoperovateľných nádorov. 

Počiatky liečby ožarovaním pritom siahajú do konca 19. storočia. V roku 1895 totiž došlo k objavu nového druhu lúča. Tieto lúče sú dnes známe ako lúče X či röntgenové žiarenie. Objaviteľom je nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen. Dôležitým míľnikom v dejinách rádioterapie je tiež objav manželov Curiových – objav gamma žiarenia rádia 226 (rok 1898). V nasledujúcich rokoch sa ionizujúce žiarenie začalo v značnej miere využívať na liečbu zhubných ochorení. Dnes sa moderná rádioterapia uplatňuje v 50 až 60 % prípadov liečby zhubných ochorení.

Druhy rádioterapie:

  • liečebná rádioterapia – využíva sa na priamu liečbu a úplne odstránenie nádoru, samostatne alebo v kombinácii s inou metódou, napríklad chemoterapiou,
  • adjuvantná rádioterapia – podávaná spravidla po chirurgickom zákroku, má zaistiť zníženie rizika recidívy (návratu) rakoviny, prípadne zneškodniť zostatok nádorových buniek v operovanej oblasti,
  • neoadjuvantná rádioterapia – podávaná obvykle pred chirurgickým zákrokom s cieľom zmenšiť nádor, 
  • paliatívna rádioterapia – uplatňuje sa v prípade, ak nie sú dostupné iné možnosti liečby nádoru, jej cieľom je hlavne zmierňovať sprievodné príznaky ochorenia.

Odporúčame: Presbyopia alebo slabozrakosť – u koho vzniká a aké ma príznaky?

ako prebieha rádioterapia

Zdroj: Shutterstock®

Ako prebieha rádioterapia?

Rádioterapia sa pacientovi podáva buď v nemocnici počas hospitalizácie, alebo ambulantne. Priebeh rádioterapie sa môže v konkrétnych prípadoch líšiť, čo závisí od viacerých faktorov, akými sú druh a umiestnenie nádoru, štádium ochorenia, cieľ liečby i celkový zdravotný stav pacienta. O druhu rádioterapie, ako aj spôsobe jej podávania, intenzite ožarovania či dĺžke liečby vždy rozhoduje u daného pacienta lekár. Vo všeobecnosti však platí, že jedna dávka ožarovania je záležitosťou len niekoľkých desiatok sekúnd až minút. Nejde o bolestivú procedúru.

Rádioterapia sa spravidla podáva viackrát týždenne (obvykle 5-krát), dĺžka liečby môže byť až 6 týždňov. V niektorých prípadoch sa používa len jednorazové ožarovanie. Existuje pritom viacero metód podávania rádioterapie. Najčastejšie sa uplatňuje buď externá rádioterapia, alebo takzvaná brachyterapia.

  • Externá rádioterapia – zdroj žiarenia je mimo tela pacienta, pacient je ožarovaný pomocou prístroja, ktorý zameriava rôzne lúče na nádorové bunky pod viacerými uhlami. 
  • Brachyterapia – rádioterapia je podávaná pomocou rádioterapeutických implantátov. V tomto prípade je zdroj žiarenia (malé čiastočky rádioaktívneho kovu) lokálne umiestnený v tkanivách v tesnej blízkosti nádoru. 

Rádioterapia a nežiaduce účinky

Modernú rádioterapiu nemožno veľmi porovnávať s prvými pokusmi o liečbu rakoviny ionizujúcim žiarením. V tejto oblasti nastal rokmi ohromný pokrok, či už hovoríme o poznatkoch, ktoré s rádioterapiou a jej účinkami súvisia, alebo aj o moderných technológiách, ktoré tento druh liečby umožňujú. Dnes je možné na pracoviskách s dobrým technickým vybavením aplikovať dostatočne vysoké dávky žiarenia, aby bola rádioterapia úspešná, no zároveň je cieľom i v čo najväčšej možnej miere chrániť okolité zdravé tkanivá, aby sa predchádzalo rozvoju nežiaducich účinkov. 

Dávky žiarenia sú počas rádioterapie nasmerované na presné miesto a pôsobia tu vždy iba presne stanovenú dobu. Platí však, že vždy je prítomné i riziko poškodenia zdravých buniek v liečenej oblasti. A hoci majú zdravé bunky, na rozdiel od rakovinových, schopnosť sa regenerovať, stále môžu rádioterapiu sprevádzať viaceré nežiaduce účinky. Väčšina z nich po skončení liečby (obvykle do 3 mesiacov) postupne ustupuje. U mnohých pacientov sa však počas celej doby ožarovania neobjavia žiadne vedľajšie účinky, u iných zase len niektoré. 

Krátkodobo sa môžu v dôsledku rádioterapie objaviť nasledujúce vedľajšie účinky:

  • lokálne podráždenie pokožky (začervenanie, opálenie),

  • opuchy alebo pľuzgiere v danom mieste,
  • lokálna suchosť kože,
  • nadmerná únava, ospalosť, malátnosť,
  • bolesť v ústach, 
  • nechutenstvo,
  • nevoľnosti a zvracanie, 
  • lokálne vypadávanie vlasov (pri ožarovaní v oblasti hlavy),
  • problémy s močením,
  • zmeny čuchu a chuti,
  • zápaly v oblasti nádoru.

Podstúpenie rádioterapie však so sebou nesie i riziko rozvoja neskorších vedľajších účinkov, ktoré môžu byť dlhodobé, respektíve si môžu vyžadovať ďalšiu liečbu. Objaviť sa môžu problémy s pohybom, kožné problémy, hormonálne poruchy či problémy s plodnosťou. Ožarovanie tiež zvyšuje riziko vzniku iných druhov rakoviny. O všetkých možných krátkodobých aj dlhodobých vedľajších účinkoch rádioterapie je nevyhnutné sa porozprávať s ošetrujúcim lekárom. 

Odporúčame: Civilizačné choroby sú častou príčinou úmrtí. Prečo nás trápia čoraz viac?

vedľajšie účinky rádioterapie

Zdroj: Shutterstock®

Režimové opatrenia počas rádioterapie

Počas rádioterapie sa pacientom spravidla odporúča dodržiavať určité režimové opatrenia, ktoré môžu pomôcť uľahčiť priebeh liečby, prípadne znížiť riziko rozvoja komplikácií. O tom, čo je vhodné robiť a čomu sa naopak vyhýbať, by sa mal pacient vždy porozprávať so svojím lekárom. Konkrétne režimové opatrenia môžu závisieť od toho, ktorá časť tela je ožarovaná. Napríklad pri ožarovaní v oblasti úst a krku je dôležité dbať na vhodnú ústnu hygienu. Ožarovanie rôznych častí tela sa môže spájať s rozvojom kožných problémov. V týchto prípadoch je zase potrebné dopriať pokožke vhodnú starostlivosť. 

Režimové opatrenia pre ožarovaných pacientov tiež zahŕňajú viacero všeobecných pokynov týkajúcich sa životného štýlu. Akékoľvek nariadenia či odporúčania ošetrujúceho lekára netreba brať na ľahkú váhu. Ich nedodržiavanie totiž môže ľahko viesť k zhoršeniu zdravotného stavu či zbytočnému predĺženiu liečby. S akýmikoľvek otázkami, týkajúcimi sa vašej liečby, sa vždy obracajte len na vášho lekára. Rovnako s ním konzultujte svoj stav v prípad výskytu nežiaducich účinkov. 

Tipy pre ľahšie zvládnutie rádioterapie:

  • dôležité je dopriať si dostatok fyzického oddychu aj psychickej pohody,

  • potrebné je eliminovať alkohol aj fajčenie,
  • vhodné je dbať na správnu životosprávu, výraznejšia strata váhy pacienta je počas rádioterapie nežiaduca (pri problémoch s príjmom potravy je nevyhnutné problém konzultovať s lekárom),
  • podľa potreby sa odporúča prejsť na nedráždivú a kašovitú stravu,
  • ožarovanú pokožku sa odporúča chrániť pred mechanickým dráždením, nepoužívajte na ňu žiletku, netrite ju uterákom, zamedzte kontaktu kože s chemickými látkami,
  • ožarovanú pokožku nemasírujte, nenoste priliehavé odevy a šatstvo z umelých materiálov, chráňte ju pred slnečným žiarením,
  • poranenia na koži vždy ošetrujte podľa nariadení lekára,
  • po ukončení rádioterapie sa odporúča dlhodobo premasťovať kožu vhodnými výživnými krémami,
  • pri ožarovaní v oblasti úst sa odporúča používať jemnú zubnú kefku, dutinu je tiež vhodné po jedle vyplachovať vhodnými dezinfekčnými prípravkami,
  • spravidla nie je potrebné sa vyhýbať počas externej rádioterapie deťom alebo tehotným ženám či akýmkoľvek osobám, ožarovaný pacient nie je rádioaktívny (obmedzenia môžu byť v prípade brachyterapia, kedy je však pacient obvykle hospitalizovaný). 

Aká je úspešnosť rádioterapie?

Úspešnosť rádioterapie závisí od mnohých faktorov, ako je napríklad typ nádoru, jeho umiestnenie a štádium, ako aj od veku a stavu pacienta. Každý pacient môže na liečbu ionizovaným žiarením reagovať inak. Vo všeobecnosti však možno povedať, že rádioterapia je v súčasnej dobe radená medzi najefektívnejšie a najúčinnejšie metódy liečby zhubných ochorení. Rádioterapia je často prínosná pri aplikácii v počiatočných štádiách ochorenia. Ak sa rakovinové bunky ešte nestihli rozšíriť do iných tkanív, jej úspešnosť býva pomerne vysoká. 

Výborný efekt má u mnohých pacientov aj po operácii, čiže chirurgickom odstránení nádoru. U niektorých pacientov s konkrétnymi typmi nádorov sa zase dostavujú dobré výsledky pri kombinovaní rádioterapie a chemoterapie. Tieto dve metódy môžu mať synergický efekt – chemické lieky aplikované počas chemoterapie môžu podporiť zvýšenie citlivosti nádoru na ožarovanie. O tom, aká úspešná môže byť rádioterapia a aké sú prognózy, informuje konkrétneho pacienta ošetrujúci lekár. 

Odporúčame: Osteosarkóm – ako sa prejavuje najčastejšia forma rakoviny kostí?


  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Návrat hore
Autor článku

Čo čítajú ostatní