Rakovina penisu je pomerne zriedkavá. Čo zvyšuje riziko jej výskytu?

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nádorové ochorenia u mužov patrí v prvom rade rakovina pľúc, ktorej jedným z hlavných rizikových faktorov je práve fajčenie. Mužskú časť populácie však pomerne často trápi i rakovina hrubého čreva, ktorej rozvoj významne súvisí so životným štýlom jedinca. K častým ochoreniam, ktoré postihujú v tomto prípade iba mužov, patrí i rakovina prostaty. Naopak pomerne zriedkavou zhubnou chorobou je rakovina penisu. Aké vnútorné a vonkajšie faktory môžu zvyšovať riziko jej výskytu?

Pod pojmom rakovina penisu rozumieme skupinu nádorových ochorení mužského pohlavného údu, ktoré predovšetkým postihujú predkožku a žaluď penisu. Pri rakovine penisu, podobne ako pri iných rakovinových ochoreniach, dochádza k nekontrolovateľnému množeniu abnormálnych buniek, ktoré sa môžu šíriť aj do okolia a postihovať ďalšie žľazy či lymfatické uzliny. Existuje viacero typov nádorov, ktoré sa na mužskom pohlavnom úde vyskytujú. Vo väčšine prípadov (cez 90 %) však ide o takzvaný dlaždicovobunkový karcinóm, nazývaný tiež spinocelulárny karcinóm, ktorý postihuje bunky pokrývajúce penis.

Ostatné typy nádorov sú veľmi zriedkavé, môže ísť o nádory z Merkelových buniek, melanóm, bazalióm a iné. Rakovina penisu je však vo všeobecnosti pomerne zriedkavým ochorením, výskyt je však v značnej miere viazaný na zemepisnú šírku. Nádory penisu sa vzácne objavujú predovšetkým v Európe a Severnej Amerika (iba v priemere 1 % zo všetkých zhubných nádorov), naopak v Ázii, Južnej Amerike a Afrike sú omnoho častejšie. 

Odporúčame: Hepatitída typu A – ako sa prenáša a ako sa pred ňou chrániť?

Hovoriť o presných príčinách vzniku rakovinového ochorenia je vo všeobecnosti pomerne komplikované, nie vždy sú príčiny totižto úplne známe alebo jednoznačné. V prípade rakoviny penisu môžeme hovoriť hlavne o viacerých rizikových faktoroch, ktoré prispievajú k rozvoju tohto ochorenia. Za jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov je považovaná nedostatočná hygiena predkožkového vaku. Dôvodom je najmä takzvaná smegma, čo je biela hmota hromadiaca sa pod predkožkou, ktorá vzniká z dôvodu pôsobenia baktérií na odlúčené bunky sliznice.

Pokiaľ nie je smegma pravidelne odstraňovaná, v uzavretom prostredí pod predkožkovým vakom môže pôsobiť dráždivo a z dlhodobého hľadiska tak zvyšovať riziko rakoviny kože žaluďa alebo predkožky. K tomuto predpokladu prispieva i fakt, že u mužov s obriezkou nie je rakovina penisu bežná. Pri obriezke totiž dochádza k odstráneniu predkožky, čo eliminuje problém s usádzaním produktu žliaz predkožky, ktorý môže danú oblasť dráždiť a prispievať k opätovným zápalom. 

Ďalšie rizikové faktory rakoviny penisu:

• vyšší vek (najčastejšie u mužov starších ako 50 rokov),

• fimóza (zúženie predkožky znemožňujúce jej pretiahnutie cez žaluď, čo zhoršuje správnu hygienu),
• infekcia vírusom HPV,
• fajčenie, používanie iných tabakových výrobkov,
• opakované infekcie a zápaly penisu,
• ochorenie lichen sclerosus na penise,
• expozícia azbestu,
• vystavovanie UV žiareniu.

Rakovina penisu obvykle prechádza niekoľkými štádiami. V mnohých prípadoch však jej rozvoju predchádza vznik prednádorového ložiska, respektíve takzvanej prekancerózy. Reč je o zmenách buniek a tkaniva, ktoré ešte nemajú charakter zhubného nádoru, no v kratšom alebo dlhšom období môžu prejsť do nádorového ochorenia. V prípade rakoviny penisu sa často vyskytuje takzvaná Queyratova erytroplázia, ktorá má vzhľad červeného mechovitého ložiska, respektíve škvrny. 

Z tohto prednádorového ložiska sa postupne vytvára šíriaci sa a rastúci nádor, ktorý má spočiatku vzhľad uzlíka alebo malého vredu. Prítomný býva najmä na žaludi penisu, prípadne na predkožke, len veľmi zriedkavo na tele pohlavného údu. 

Objaviť sa môžu i ďalšie symptómy:

• začervenanie v postihnutom mieste,

• farebné zmeny na penise,
• mokvanie alebo výtok z penisu,
• krvácanie,
• svrbenie,
• zápach,
• nebolestivé zdurenie okolitých lymfatických uzlín.

Odporúčame: Balanitída a balanopostitída u mužov – ktoré príznaky neignorovať?

Pri výskyte zmien na penise, najmä v podobe nehojacej sa rany, vredu alebo akejsi masy, je nevyhnutné čo najskôr zájsť k lekárovi. Nádory penisu totiž postupne prerastajú celý pohlavný úd, šíria sa do lymfatických uzlín v slabinách a v neskorších štádiách vytvárajú metastázy vo vzdialenejších častiach tela. Pri rakovinových ochoreniach je včasná diagnostika rozhodujúca z hľadiska úspešnosti liečby. Pri diagnostike je v prvom rade potrebné vylúčiť iné príčiny vyskytujúcich sa ťažkostí. Útvar na penise či iné vyššie spomínané ťažkosti nemusia hneď poukazovať na rakovinu.

Napríklad tvrdý vred na genitáliách sa vyskytuje aj pri syfilise. Pri diagnostike sa uplatňuje najskôr fyzikálne vyšetrenie a odobratie anamnézy. Lekár pohľadom a pohmatom vyšetrí postihnuté miesto, okrem toho od pacienta zberá informácie o možných rizikových faktoroch či dĺžke pretrvávania zdravotných ťažkostí. V prípade prítomnosti útvaru na penise je následne obvykle potrebné odobratie vzorky tkaniva pre ďalšie vyšetrenie pod mikroskopom, ktoré môže potvrdiť prítomnosť rakovinových buniek. Uplatňuje sa tiež napríklad ultrazvukové vyšetrenie alebo CT na vyšetrenie uzlín a odhalenie prípadných metastáz. 

Liečba je u konkrétnych pacientov individuálna, závisí od viacerých faktorov, napríklad od štádia ochorenia a veľkosti alebo typu nádoru, ako aj celkového zdravotného stavu pacienta. Najdôležitejšie je ochorenie čo najskôr odhaliť a začať liečiť. Spomínané ochorenie má totižto pomerne dobrú prognózu v prípade, že je odhalené a liečené už v ranom štádiu. Ak sa však nádor rozšíril do uzlín v oblasti panvy, je spravidla prognóza omnoho horšia. 

Liečba nádoru penisu môže zahŕňať:

• chirurgické odstránenie nádoru (obvykle so zachovaním všetkých funkcií penisu),

• odstránenie celého penisu, prípadne aj semenníkov a miešku – v najzávažnejších prípadoch,
• ošetrenie nádoru laserom – pri liečbe malého povrchového nádoru, 
• odstránenie postihnutých uzlín v oblasti panvy,
• rádioterapiu – pri liečbe povrchových útvarov, môže nasledovať po chirurgickom odstránení nádoru,
• chemoterapiu – môže nasledovať po chirurgickom odstránení nádoru, pred operáciou môže pomôcť zmenšiť nádor, pri pokročilých štádiách predlžuje bezpríznakové obdobie.

Odporúčame: Čo sú streptokoky? Toto by sme o nich mali vedieť!