Riboflavín alebo vitamín B2 – pri ktorých zdravotných problémoch zvýšiť jeho príjem?

Kedysi bol vitamín B považovaný za jedinú látku, neskôr sa zistilo, že ide o skupinu hneď niekoľkých vitamínov, ktoré sú bežne nazývané vitamíny skupiny B, B-komplex či B vitamíny. Táto skupina pritom v minulosti zahŕňala aj viacero látok, pri ktorých bolo neskôr objasnené, že neplnia funkciu ľudského vitamínu. 

Dnes oficiálne patrí medzi vitamíny B osem dôležitých látok, ktoré sú rozlišované pomocou čísla – vitamín B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9 a B12. Taktiež majú svoje osobité pomenovanie. Poznáme aj látky označované napríklad ako vitamín B4, B8, B11 či B17, no ide o spomínané látky, ktoré boli zo skupiny B vitamínov vyradené. 

Riboflavín, patriaci taktiež medzi B vitamíny, je pre naše telo veľmi cenný. Aké sú jeho účinky a v ktorých potravinách ho nájdeme?

Riboflavín je vo vode rozpustný vitamín skupiny B, ktorý konkrétne označujeme vitamín B2. Ide o oranžovožlté farbivo prírodného pôvodu rozpustné vo vode. Názov tejto látky vznikol zo slov ribóza a flavín. Ribóza predstavuje cukor, ktorého redukovaná forma je súčasťou riboflavínu a flavín je odvodený z latinského flavus, čo znamená žltý. 

Rastliny aj mnohé mikroorganizmy sú schopné syntézy riboflavínu, pre človeka aj živočíchy ide o látku, ktorú musia nevyhnutne prijímať v strave. Hoci bola táto látka pozorovaná o niekoľko desaťročí skôr, za jej objaviteľa je považovaný Paul Gyorgy, ktorý ju ako prví identifikoval v roku 1933. Dnes je v potravinárstve riboflavín využívaný aj ako prírodné farbivo. V zložení ho nájdeme pod označením E101. 

Odporúčame: Čo môže spôsobiť hlien v stolici? Kedy sa s problémom obrátiť na lekára?

Riboflavín má v ľudskom tele viacero funkcií. Vplýva napríklad na metabolizmus a je súčasťou enzýmov v dýchacom reťazci. Ovplyvňuje krvotvorbu, rast, stav pokožky a slizníc, ale aj zrak. Je nevyhnutný pre tvorbu energie. Účinky a funkcie riboflavínu sú nasledovné:

• podieľa sa na metabolizme cukrov aj tukov,
• vplýva na celkovú energetickú premenu v organizme,
• znižuje pocity vyčerpania a únavy,
• ovplyvňuje vstrebávanie železa a tvorbu červených krviniek,
• podporuje správny telesný rast,
• podporuje správne hojenie tkanív,
• je dôležitý pre zdravie kože a slizníc,
• podporuje správnu funkciu nervového systému,
• podieľa sa na dobrej funkcii zraku,
• má priaznivý vplyv na stav kostí. 

Denná odporúčaná dávka sa môže meniť v závislosti od pohlavia, veku či individuálnych nárokov organizmu. Vo všeobecnosti sa odporúča príjem 1 až 1,5 mg denne, a to u dospelej osoby. U detí sú potrebné množstvá nižšie, a to do 1 mg približne do veku 10 rokov, následne sa odporúčané množstvo postupne vyrovnáva odporúčanému množstvu u dospelých. 

Zvýšená spotreba riboflavínu môže nastať u tehotných a dojčiacich žien, po operáciách a úrazových stavoch, u fajčiarov a konzumentov alkoholu, ako aj pri rôznych chorobných stavoch, napríklad pri infekciách, zápaloch čriev či ochoreniach štítnej žľazy. Tiež užívanie niektorých liekov (napr. antikoncepcie) môže zvyšovať nároky organizmu na príjem riboflavínu. 

• nadmerná únava,
• anémia spôsobená poruchou vstrebávania železa,
• svetloplachosť a iné problémy s očami (napr. svrbenie očí, rýchla unaviteľnosť očí),
• problémové kútiky úst, 
• praskliny na koži,
• suchá koža,
• ťažkosti s trávením,
• znížená chuť do jedla,
• reprodukčné problémy,
• ťažkosti so sústredením. 

Riboflavín má priaznivý vplyv na stav kože a zdravie slizníc. Jeho zvýšený príjem sa preto odporúča pri hojení rôznych kožných problémov, vrátane bolestivých herpesov, ako aj nepríjemných áft. I v prípade častého a opakovaného výskytu menovaných zdravotných ťažkostí sa odporúča zvýšiť prísun vitamínu B2. Môže to pomôcť znížiť najmä výskyt oparov. 

Odporúčame: ​Vajíčkový šalát na 5 spôsobov – skúsite retro recept či modernú verziu s ananásom?

Riboflavín je dobre zastúpený v rôznych potravinách, preto jeho závažný nedostatok nebýva tak bežný. Vo vyššej miere sa však obvykle nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu. Osoby na výhradne rastlinnej strave by si mali preto dávať väčší pozor na dostatočný prísun vitamínu B2.

Dobré živočíšne zdroje riboflavínu sú nasledovné:

• hydina, hovädzina, baranina, 

• morské živočíchy, napr. losos,
• živočíšne vnútornosti, napr. pečeň,
• mlieko a mliečne výrobky,
• vajcia.

Medzi rastlinné zdroje riboflavínu patrí:

• špenát, špargľa, brokolica,

• kvasnice,
• huby,
• celozrnné potraviny, 
• hrášok,
• avokádo,
• sója a fazuľa, 
• mandle a vlašské orechy.

Riboflavín možno telu doplniť aj prostredníctvom výživových doplnkov. Mnohé z nich sú vhodné aj pre menšie deti od rôzneho veku. Pre najmenšie deti je obvykle určený riboflavín v spreji alebo kvapkách, pre deti staršie ako tri roky podľa individuálnych možností aj tablety. Lekár môže dopĺňanie riboflavínu odporučiť vo viacerých prípadoch, či už u detí, alebo dospelých. 

Výživové doplnky sa v prípade potreby podávajú deťom v období rastu na podporu správneho rastu a vývinu. Okrem toho sa uplatňujú napríklad ako podporný prostriedok pri liečbe kožných ochorení, na zlepšenie tvorby červených krviniek, na posilnenie funkcií nervového systému či v boji proti vyčerpaniu a nadmernej únave. 

Riboflavín nie je pre telo toxický ani pri nadmernom príjme a horná hranica jeho príjmu nie je stanovená. Predávkovanie výživovými doplnkami s obsahom vitamínu B2 môže zriedkavo spôsobiť maximálne hnačku či nevoľnosť. Avšak, riboflavín má v tele len obmedzenú rozpustnosť a kapacitu vstrebávania. Naraz dokáže tráviaci trakt absorbovať asi len 27 mg tejto látky, zvyšné množstvá telo opúšťajú prostredníctvom moču.