Rubeola je dnes zriedkavá, no nevymizla. Môže mať vážne následky?

Rubeola patrí medzi ochorenia, ktoré sme vďaka očkovaniu, zavedenému na Slovensku v 80. rokoch 20. storočia, výrazným spôsobom potlačili. Dnes sa sporadicky objaví len pár prípadov ročne, zväčša u skupiny nezaočkovaných jedincov. Podobný scenár môžeme vidieť i v ďalších krajinách s vysokou zaočkovanosťou proti rubeole. Rubeola je síce dnes zriedkavá, no ani zďaleka sme ju nevyhubili. Nízka zaočkovanosť proti tomuto ochoreniu sa tak môže rýchlo spájať s jej vyšším výskytom. Čo všetko by sme o rubeole mali vedieť?

Rubeola, u nás známa aj ako ružienka, predstavuje infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré je charakteristické horúčkami a kožným výsypom. Pôvodcom ochorenia je vírus rubeoly, ktorý radíme medzi togavírusy. Ružienka má spravidla mierny priebeh a po jej prekonaní získava jedinec doživotnú imunitu, podobne ako po prekonaní ovčích kiahní. Radíme ju najmä medzi ochorenia detského veku. 

Rubeola bola prvýkrát popísaná v polovici 18. storočia. Prvý klinický popis choroby je pripisovaný lekárovi Friedrichovi Hoffmannovi v roku 1940. Následne popis rubeoly potvrdili nemeckí lekári de Bergen a Orlow v rokoch 1752 a 1758. Ochorenie dostalo názov german measles, v preklade nemecké osýpky. Išlo totiž o osýpkam veľmi podobné ochorenie. 

Odporúčame: Rabdomyolýza – koho sa týka a ako sa prejavuje?

Rubeola je vysoko nákazlivá a šíri sa ako kvapôčková infekcia, respektíve kvapôčkovou cestou. Vírus je prítomný v infekčných kvapôčkach, ktoré do ovzdušia uvoľňuje infekčný jedinec (zdroj nákazy) pri kašľaní, rozprávaní či kýchaní. Zdravý jedinec sa môže nakaziť nielen skrz kontaminovaný vzduch, ale aj priamym stykom s chorým, teda napríklad dotykom, kontaktom so slinami infikovaného, zriedkavo prostredníctvom kontaminovaných predmetov. 

Nakazený jedinec je infekčný pomerne dlhú dobu. Vírus môže vylučovať 7 až 10 dní pred objavením príznakov a pokojne i ďalšie dva týždne po prepuknutí choroby. Vírus rubeoly sa do tela zdravého človeka dostáva primárne cez nosohltan, respektíve dýchací trakt. Vírus následne preniká v prvom rade do krčných lymfatických uzlín, následne sa množí, šíri a putuje do ďalších častí tela, predovšetkým kože, dolných dýchacích ciest či spojiviek. 

Inkubačný čas, teda čas od vstupu vírusu do organizmu po prepuknutie choroby, je v prípade rubeoly pomerne dlhý, môžu to byť 2 až 3 týždne. Ide pritom o ľahké horúčkovité ochorenie, ktoré má zvyčajne len mierny priebeh. Ak je jedinec inak zdravý, nepredpokladá sa výskyt komplikácií. Veľmi zriedkavo sa vyskytujú komplikácie, ako problémy s kĺbmi, pokles počtu krvných doštičiek, zápal mozgu či zápal stredného ucha. Pre rubeolu je typických niekoľko príznakov, a to v prvom rade kožný výsev a tiež príznaky podobné chrípke.

Rubeolu môžu sprevádzať nasledujúce príznaky:

• zvýšené telesná teplota, zvyčajne do 38, 5 °C (zriedkavo vyššie horúčky),

• červená vyrážka v podobe malých červených bodiek a škvŕn, vo zvýšenej miere na tvári a trupe, 
• svrbenie postihnutej kože,
• nádcha,
• zimnica,
• kašeľ,
• bolesti hlavy,
• zväčšené lymfatické uzliny,
• začervenanie spojiviek (niekedy zápal spojiviek),
• niekedy prebieha bezpríznakovo.

Ako sme spomenuli už vyššie, rubeola je typická hlavne pre detský vek, v ktorom vo väčšine prípadov prebieha bez vážnejších komplikácií. Vyskytnúť sa však môže aj v dospelom veku, primárne u nezaočkovaných osôb. Najmä v dospelosti môže mať ružienka komplikovanejší priebeh, chorého môžu trápiť väčšie bolesti hlavy, u starších žien sa objavujú aj bolesti kĺbov. Najväčšiu hrozbu však vírus rubeoly predstavuje pre nezaočkované tehotné ženy. Má totiž teratogénny účinok, čo znamená, že dokáže nakaziť plod tehotnej ženy a narušiť jeho vývoj. 

Po objavení rubeoly sa pre jej mierny priebeh nevenovalo ochoreniu veľa pozornosti, a to až do polovice 20. storočia, kedy sa začali hromadiť dôkazy o negatívnom vplyve vírusu u tehotných žien. Napríklad austrálsky očný lekár Norman Gregg publikoval správu o výskyte slepoty u novorodencov, ktorých matky počas tehotenstva prekonali ružienku. Následne po epidémiách v Európe a v USA v 60. rokoch 20. storočia sa definitívne dokázalo, že rubeola najmä v začiatkoch tehotenstva vedie k potratom alebo predčasným pôrodom. 

Deti nakazených matiek sa obvykle rodia s viacerými vývojovými chybami, ktoré sa všeobecne označujú ako vrodený rubeolový syndróm. Prekonanie ružienky v tehotenstve môže spôsobiť:

• hluchotu dieťaťa,
• slepotu, poškodenie sietnice, šedý zákal,
• vrodené srdcové chyby,
• mentálnu retardáciu,
• postihnutie centrálnej nervovej sústavy,
• anomálie zubov.

Odporúčame: Prevencia cukrovky 2. typu: Ako znížiť riziko zákerného ochorenia?

Špecifická liečba pre rubeolu neexistuje. Podobne ako mnohé iné vírusové ochorenia, tak aj liečba rubeoly je len symptomatická. Telo zvládne bojovať s vírusom samo, liečbu však možno podporiť tlmením sprievodných ťažkostí. Pacientovi sa podávajú liečivá na tlmenie horúčky či proti bolesti. Dôležitý je pokoj a oddych na lôžku, tiež dostatočný príjem tekutín. Pacienta sa odporúča izolovať v domácom prostredí, hospitalizácia je potrebná len v prípade vážneho priebehu a výskytu komplikácií. 

Liečba vrodeného rubeolového syndrómu je zameraná na odstránenie, alebo aspoň zmiernenie porúch u dieťaťa v čo najväčšej možnej miere. Pristupuje sa podľa potreby a možností k chirurgickej korekcii srdcových chýb, korekcii porúch sluchu a zraku či rehabilitáciám alebo rôznym terapiám. Niektoré vrodené vady sú však trvalé a nemožno ich zvrátiť. 

Očkovanie predstavuje základnú formu prevencie voči rubeole. Vďaka nemu je dnes ružienka zriedkavá, vyskytuje sa iba pár prípadov ročne, v niektorých rokoch dokonca nie sú evidované žiadne prípady. Ochorenie podlieha povinnému hláseniu. V súčasnosti sa rubeola vyskytuje epidemicky v cykloch v krajinách s veľmi nízkou alebo žiadnou zaočkovanosťou. 

Na našom území sa začalo spočiatku s očkovaním dievčat, a to za účelom prevencie vrodeného rubeolového syndrómu u ich detí. Prudký pokles výskytu ochorenia však nastal až po zavedení povinného očkovania u všetkých detí. Proti rubeole sa očkuje trojzložkovou MMR vakcínou (dvomi dávkami), ktorá dieťa chráni aj pred mumpsom a osýpkami. O rizikách a možných komplikáciách očkovania sa poraďte s lekárom. Ojedinele sa po očkovaní môže objaviť najmä zvýšená teplota či bolesť v mieste vpichu. 

Odporúčame: TOP zaujímavosti o obličkách: Ako fungujú naše súkromné filtre?