Písanie môžeme označiť za akýsi prostriedok na zachytenie aj sprostredkovanie informácií. Stačí nám pero a papier a dokážeme si zapísať množstvo užitočných aj dôležitých informácií, napríklad zoznam potravín, ktoré potrebujeme kúpiť, miesto a čas pracovnej schôdzky, poznámky v škole a podobne. I keď dnes už klasické písanie rukou a perom či ceruzkou nahrádza písanie na klávesnici počítača či mobilného telefónu, tak skoro z našich životov určite nevymizne. Je to jedna z prvých vecí, ktorú sa človek v škole naučí a sprevádza nás nielen počas školy, ale i neskôr v práci a počas celého života. I keď všetci píšeme v podstate rovnako, každý má svoj vlastný rukopis a písmo každého má charakteristické črty. Niektorí jedinci však môžu mať s písaním veľké problémy a ich písmo býva neraz nečitateľné. I to môže poukazovať na takzvanú dysgrafiu. Aké sú prejavy dysgrafie, vám prezradíme v nasledujúcom článku!
Čo je dysgrafia?
Pojmom dysgrafia je označovaná špecifická porucha písania. Radíme ju medzi ďalšie špecifické poruchy učenia spolu s dyslexiou, čo je porucha čítania, či dysortografiou, čo je zase porucha osvojovania si pravopisu a chápania gramatiky. Tieto poruchy sa pritom u jedného jedinca môžu vyskytovať i súčasne. Dysgrafia sa spravidla odhalí po nástupe dieťaťa do školy. Postihuje grafomotorický prejav, čo zahŕňa pohyby rukou pri písaní aj druh psychiky, ktorá pri písaní pracuje. U jedinca s dysgrafiou je výrazne narušená zručnosť písať. Nastáva problém s grafickou stránkou jeho písomného prejavu, taktiež s jeho čitateľnosťou, úpravou a tvarom jednotlivých písmen.
Táto porucha nie je spôsobená nízkou úrovňou mentálnych schopností človeka či nejakými problémami so zrakom alebo nesprávnou technikou výučby. Príčiny môžu byť rôzne. Najčastejšie sa hovorí o nezrelosti nervových dráh. Reč je o takzvanom asymetrickom tonickom šijovom reflexe (ATNR), ktorý majú novorodenci a ktorý do 6 mesiacov od narodenia vymizne, pretože sa mozog vyvíja. Ak tento reflex pretrvá a nedôjde k vývinu nervových dráh dieťaťa, môže mať problém s koordináciou hlavy, horných končatín a očí. Prejaví sa to tak, že dieťa má problém písať a zároveň aj očami kontrolovať napísaný text. Príčinou dysgrafie tiež môžu byť problémy s pracovnou pamäťou a rovnako sa hovorí aj o genetickej predispozícii
Odporúčame: Viete, ako si udržať stabilnú váhu? Dodržujte týchto 5 zásad!
Čo všetko môže byť príznakom dysgrafie?
Ako sme spomenuli už vyššie, prvé príznaky dysgrafie sa ukazujú krátko po nástupe dieťaťa do školy a po zahájení vyučovacieho procesu. Pre jedinca s dysgrafiou je proces písania skutočne náročný a veľmi ťažko si osvojuje jednotlivé pravidlá, i keď sa nadmerne snaží. Typickým prejavom dysgrafie je ťažko čitateľné až úplne nečitateľné písmo. Dysgrafické písmo je vo všeobecnosti roztrasené, neusporiadané a kŕčovité. Jednotlivé písmená spravidla nemajú správny tvar či sklon a ani ich veľkosť nie je v poriadku. V rámci jedného slova môžu mať písmená rozdielnu výšku. Dieťa s dysgrafiou má problém naučiť sa, ako by malo každé písmeno presne vyzerať a môže mať ťažkosti aj pri opisovaní písmen podľa predlohy.
Rovnako sa môže stať, že niektoré písmená začne písať zrkadlovo. Okrem toho si niektoré tvarovo podobné písmená môže i zamieňať. Dysgrafik tiež často pri písaní nedodržiava riadky či pravidelné odstupy medzi slovami. Jeho písmo môže byť veľmi husté a slová pri sebe natlačené alebo naopak býva písmo aj roztiahnuté. Dieťa nepíše plynulo a tempo písania je veľmi pomalé. Okrem toho sa môžu objaviť príznaky, ako napríklad zlý či kŕčovitý a neistý úchop pera či malá pohyblivosť ruky. Môže sa stať, že dieťa písmená nedoťahuje a nedokončuje a menšie detaily postupne pripisuje, jednoducho povedané, nepíše jedným ťahom.
Bude ťa zaujímať
Ako problém riešiť?
Dysgrafia sa nedá nejakým spôsobom vyliečiť, je potrebné sa s ňou naučiť žiť a pracovať. Pri podozrení na dysgrafiu, napríklad pri dlhodobých problémoch s nečitateľným písmom a celkovými ťažkosťami s osvojovaním si techniky písania, je vhodné s dieťaťom navštíviť lekára, respektíve nejaké pedagogicko-psychologické poradenské centrum, kde je možné diagnózu stanoviť a navrhnúť nejaké kroky k zlepšeniu stavu. Dieťa s dysgrafiou potrebuje v prvom rade veľmi veľa podpory. Jeho problém s neschopnosťou správne písať ho môže značne trápiť, rovnako môže nachádzať nepochopenie okolia, môže si vybudovať odpor k písaniu a rovnako môže trpieť jeho sebavedomie. Pomáha citlivý prístup a veľká motivácia od rodičov. To spraví oveľa viac ako nadmerný nátlak.
Je vhodné, aby aj pedagógovia a vedenie školy boli upovedomení o dysgrafii dieťaťa. Je dôležité, aby aj z tejto strany prichádzala podpora. Dieťaťu pomôže, ak napríklad namiesto písania písomky radšej odpovedá alebo ak dostane na písanie trochu viac času. Dysgrafik si potrebuje precvičovať písanie, pričom sa tvary jednotlivých písmen učí postupne a pomaly. Je nápomocné s ním trénovať úchyty ceruzky. Okrem toho je možné podporovať koordináciu dieťaťa. Stláčanie loptičky či tlačenie dlaní proti sebe má priaznivý vplyv na jemnú motoriku. Starším žiakom veľmi pomáha písanie na počítači či tablete, namiesto klasického písania rukou. Nakoniec je treba zmieniť, že správny prístup zabezpečí, že sa dieťa naučí svoju poruchu lepšie zvládať a v dospelosti ho bude menej obmedzovať.
Odporúčame: Paretovo pravidlo alebo pravidlo 80/20: Platí aj dnes?
