Ako sa prejavuje bipolárna porucha? Rýchle zmeny nálad sú len začiatok!

Zmena nálady je úplne bežným javom, na ktorom nemusíme vidieť nič netradičné. Hoci sú ľudia racionálne zmýšľajúcimi bytosťami, nemožno spochybniť, že väčšina z nás je do väčšej alebo menšej miery poháňaná a ovplyvňovaná aj emóciami. Človek sa raz môže cítiť veľmi dobre, šťastne a optimisticky, no vplyvom rôznych vonkajších faktorov sa tento stav môže zmeniť na smútok či depresívnu náladu. Spozornieť je však potrebné v prípade, ak sa u človeka objavia opakované veľmi prudké zmeny nálad, ktoré by mohli poukazovať na nejaký psychický problém. Zmenami nálad sa prejavuje aj takzvaná bipolárna porucha. Čo je príčinou tejto poruchy osobnosti, aké sú jej charakteristické príznaky a ako prebieha liečba?

Bipolárnu poruchu tiež nazývame bipolárna afektívna porucha alebo staršie maniodepresívna psychóza či maniodepresia. Ide o vážnu psychickú poruchu, respektíve duševné ochorenie, ktoré charakterizujú patologické výkyvy nálad. U pacienta dochádza k striedaniu stavov mánie a depresie, ktoré trvajú vždy určitú dobu, ale aj k zmenám myslenia, psychickej aktivity a celkového správania. Toto ochorenie postihuje zhruba 1 % populácie, a to bez rozdielu rasy či pohlavia. 

Hoci sa táto duševná porucha môže rozvinúť v akomkoľvek veku, viac ohrozené sú určité vekové skupiny. Bipolárna porucha sa často rozvíja v čase dospievania a u mladých dospelých, najmä teda medzi 15. a 25. rokom života. U niektorých jedincov sa však prvé príznaky začnú ukazovať už v detstve, u iných sa rozvinú v neskoršom veku, pokojne aj v starobe. Bipolárnou poruchou trpia alebo trpeli aj mnohé známe osobnosti, ako napríklad aj speváčka Demi Lovato, herečka Carrie Fisher, herec Mel Gibson, spevák Kurt Cobain, herečka Catherine Zeta-Jones a mnohé ďalšie. 

Odporúčame: ​Skúšali ste topinambur? Odhaľte jeho účinky aj spôsob pestovania!

Presné príčiny vzniku bipolárnej afektívnej poruchy nie sú dodnes presne známe, podobne ako je to v prípade mnohých ďalších duševných ochorení, respektíve nie je možné ani určiť jedinú možnú príčinu. Predpokladá sa najmä značný vplyv genetiky a existencia niektorých génov, ktoré sú predpokladom pre vznik ochorenia. U jedinca je vyššie riziko rozvoja ochorenia, pokiaľ sa daná porucha už vyskytla v jeho rodine. Rizikovú skupinu tak tvoria napríklad aj deti rodičov s bipolárnou poruchou. Nepredpokladá sa však, že vplyv majú len genetické faktory. Na rozvoji ochorenia sa spolu s genetickou predispozíciou podieľajú aj ďalšie vnútorné faktory, ako aj vplyv vonkajšieho prostredia. Rolu môžu zohrávať:

• biochemické a hormonálne zmeny (chemická nerovnováha v mozgu),
• dysfunkcia rodiny,
• prostredie s negatívnymi emóciami,
• nadmerný stres, preťaženosť, vyčerpanosť,
• šikana, zneužívanie, traumatizujúce zážitky (napr. strata blízkej osoby),
• prežívanie závažných životných udalostí,
• závislosť od návykových látok.

Odporúčame: Žlčníková diéta: Ktoré potraviny sú vhodné a ktoré naopak nie?

Bipolárna porucha osobnosti sa prejavuje celým radom rôznorodých príznakov, pričom je potrebné zmieniť, že u každého pacienta sa táto duševná porucha môže prejavovať veľmi individuálne. Napríklad podľa konkrétnych príznakov a ich intenzity delíme bipolárnu poruchu do viacerých podskupín, preto by sme maniodepresívnu psychózu mohli pokojne označiť aj za súbor ochorení. Vo všeobecnosti sa však u pacientov s touto poruchou striedajú spomínané fázy:

• depresívna epizóda – trvá najmenej 2 týždne a je charakteristická nadmerným smútkom, depresívnou náladou, poklesom energie a aktivity,
• manická epizóda –  trvá spravidla najmenej 1 týždeň a je charakteristická prehnane pozitívnou a povznesenou náladou, zvýšenou aktivitou.

• veľmi zlá nálada, pesimizmus,
• pocity úzkosti, prázdnoty, viny, menejcennosti a beznádeje,
• strata energie a nízka aktivita, strata záujmu,
• pocity únavy a celkové spomalenie,
• strata sebadôvery,
• neschopnosť odreagovať sa a rozveseliť sa, 
• problémy so spánkom,
• strach, zúfalstvo, nechuť do života,
• znížená chuť do jedla,
• problémy s pamäťou,
• premýšľanie o smrti, samovražedné myšlienky.

• neprimerane veselá nálada, pocity eufórie,
• nadmerná energia aj aktivita, vysoká dráždivosť,
• neschopnosť obsedieť na mieste,
• zrýchlené myslenie aj reč,
• vysoké sebavedomie, preceňovanie svojich schopností,
• strata sociálnych zábran, provokatívne správanie, unáhlené a nezodpovedné konanie, riskovanie,
• problémy so sústredením, preskakovanie z jednej myšlienky na druhú,
• zvýšená sexuálna potreba,
• zvýšená chuť do jedla, nadmerná chuť na alkohol,
• nadmerné utrácanie, zlé rozhodnutia.

Okrem toho sa spravidla okrem uvedených dvoch fáz objavuje aj hypomanické obdobie, pre ktoré býva charakteristické pomerne bežné správanie. Hypomanické obdobie sa podobá manickej epizóde, no príznaky bývajú oveľa menej intenzívne. Pacient má v tomto období primerane dobrú náladu, je spoločenský, komunikatívny, spokojný. Okrem toho sa v niektorých prípadoch môže prejaviť aj zmiešaná epizóda, v ktorej zároveň pôsobia symptómy mánie aj depresie alebo sa striedajú počas dňa. Môže ísť o veľmi komplikovaný a rizikový stav. Rýchle striedanie mánie a depresie, napríklad aj niekoľkokrát za deň, môže byť prítomné u detí s bipolárnou poruchou. Deti, na rozdiel od dospelých, zvyknú mať navyše v manickej fáze tendencie k väčšej agresivite. 

Odporúčame: Čo môže signalizovať krv v stolici? Pozor, krvácanie môže byť skryté!

Bipolárna porucha spravidla predstavuje chronické, teda dlhodobo prebiehajúce ochorenie. U pacientov sa obdobia mánie a depresie zvyknú objavovať v priebehu celého života. Správnou a dlhodobou liečbou je možné dosiahnuť stabilizáciu stavu a zlepšenie kvality života pacienta. Diagnostika ochorenia, ako aj jeho liečba, patrí spravidla do rúk skúseného psychiatra. Keďže sa bipolárna porucha prejavuje mnohými rôznorodými príznakmi, diagnostika nebýva jednoduchá. Potrebné je daný stav odlíšiť od iných duševných porúch.

Liečba býva v prvom rade medikamentózna, teda pomocou liekov. Využívajú sa stabilizátory nálady, prípadne sú podľa potreby predpísané antidepresíva, antipsychotíká, antiepileptiká a iné lieky. Lepšie výsledky má u väčšiny pacientov spravidla trvalé užívanie liekov ako ich neustále nasadzovanie a vysadzovanie. Rizikové pre pacienta v súvislosti s liečbou môžu byť hypomanické fázy a obdobia medzi depresiou a mániou bez zjavných príznakov, kedy môže mať pocit, že je zdravý a z tohto dôvodu prestane s užívaním liečiv.

Okrem toho sa pri liečbe uplatňujú mnohé ďalšie postupy. Potrebná býva individuálna alebo skupinová psychoterapia, prípadne aj rodinná terapia, okrem toho má význam v rámci liečby a prevencie epizód dodržiavanie spánkového režimu, vyhýbanie sa alkoholu a psychoaktívnym látkam, zníženie stresu či podpora rodiny a najbližších. Vo vážnych prípadoch býva potrebná hospitalizácia, napríklad ak pacient ohrozuje seba alebo okolie. Pri nezlepšovaní stavu sa využíva aj elektrokonvulzívna terapia, čo je terapeutický postup využívajúci elektrický prúd, ktorý je vykonávaný v krátkodobej anestéze.

Aktualizovaný článok: 13.12.2022