Alergia na potraviny alebo potravinová intolerancia – tá istá diagnóza alebo odlišný problém?

Mnohí si jedlo, na ktorom si pochutnajú, vyberajú nielen podľa chuti a vlastných preferencií, ale aj podľa toho, ktoré potraviny sú z hľadiska ich zdravia pre nich vhodné. V súčasnej dobe sú totižto značne rozšírené rôzne potravinové alergie a intolerancie. Ak človek zje potravinu, ktorá jeho organizmu z rôznych príčin škodí, výsledkom môžu byť nemalé zdravotné ťažkosti. Jedinci s alergiami a intoleranciami si preto musia dávať na svoj jedálniček veľký pozor.

Potravinové alergie a potravinové intolerancie je pritom dôležité rozlišovať. Ani zďaleka nejde o ten istý zdravotný problém. Napríklad alergia na mlieko nie je intolerancia laktózy. Alergie a intolerancie na potraviny fungujú na inom mechanizme, vznikajú z iných príčin a môžu sa prejavovať rôznymi príznakmi. Čo by sme mali o nich vedieť?

Čo je potravinová alergia?

Pod pojmom alergia vo všeobecnosti rozumieme neprimeranú a prehnanú reakciu imunitného systému organizmu na látky, s ktorými v prostredí prichádza do kontaktu. Tie nazývame alergény. Pri alergii dochádza k nesprávnemu aktivovaniu protilátok zo skupiny imunoglobulínu E (IgE), a to pri kontakte organizmu s konkrétnym alergénom. Výsledkom je široké spektrum rôznorodých príznakov, ktoré závisia od druhu alergie.

V najzávažnejších prípadoch dochádza k takzvanému anafylaktickému šoku, ktorý môže ohroziť život jedinca. Pod pojmom potravinová alergia alebo alergia na potraviny rozumieme prehnanú reakciu imunitného systému, ktorá je vyvolaná bielkovinovými zložkami v potravinách. Po skonzumovaní konkrétnej potraviny organizmus chybne vyhodnocuje dané zložky za telu cudzie a bráni sa tvorbou IgE.

Prečo vzniká potravinová alergia?

V súčasnej dobe patrí k najčastejším potravinovým alergiám napríklad alergia na orechy alebo arašidy, mlieko, vajcia či ryby a rôzne morské živočíchy. Potravinové alergie sú pomerne zriedkavým zdravotným problémom, postihujú asi 2 až 5 % populácie (v niektorých regiónoch sú častejšie, v iných zriedkavejšie).

Presné príčiny alergií pritom nie sú ani dnes úplne známe. Odborníci predpokladajú, že najväčší vplyv na vznik alergie má genetika. Ochorenie teda spravidla vzniká na dedičnom podklade. U jedinca je zvýšené riziko rozvoja alergie, ak aspoň jeden rodič trpí alergiou. Riziko je o to väčšie, ak sú obaja rodičia a ďalší členovia rodiny (napr. starí rodičia) alergici.

Odporúčame: Ako funguje diéta dlhého dychu? Je možné schudnúť dýchaním?

Čo je potravinová intolerancia?

Potravinové intolerancie predstavujú iný zdravotný problém ako alergie na potraviny. Potravinovú intoleranciu možno charakterizovať ako neznášanlivosť potravín, ktorá však vzniká na inom podklade ako alergie. Pri intolerancii nejde spravidla o reakciu imunitného systému, ale reakciu tráviaceho systému. Abnormálna reakcia po skonzumovaní určitej potraviny v tomto prípade vzniká z dôvodu poruchy enzýmov, respektíve enzýmovej nedostatočnosti.

V tele človeka je nedostatok určitých enzýmov, prípadne je tráviaci trakt neschopný spracovať chemické látky z určitej potraviny. Vznik intolerancie často súvisí so zvýšenou priepustnosťou čreva. To vedie k prieniku väčších molekúl potravín a iných látok do krvného obehu, ktoré telo vyhodnocuje za cudzie. Z dôvodu obrany spravidla dochádza k tvorbe protilátok zo skupiny IgG.

Aké sú príčiny potravinovej intolerancie?

Potravinové intolerancie sú omnoho častejším zdravotným problémom než alergie na potraviny. V súčasnej dobe nimi trpí vysoké percento populácie, a to priemerne každý druhý jedinec. V niektorých oblastiach sú určité druhy intolerancie veľmi časté (napr. v severských krajinách okolo 80 % obyvateľstva trpí intoleranciou laktózy), na iných územiach sú zase menej bežné. Najčastejšie sa dnes stretávame s intoleranciou spomínanej laktózy, ale aj intoleranciou lepku, fruktózovou a histamínovou intoleranciou.

A prečo sa u niekoho rozvinie potravinová intolerancia a u ďalšieho nie? K rozvoju môžu prispievať dedičné faktory, taktiež metabolické poruchy jedinca, dlhodobý a nadmerný stres, chronické zápaly čriev, dlhodobé zaťažovanie čriev, prekonané vírusové či bakteriálne infekcie, zvyšujúci sa vek, lieky, hormonálne zmeny a mnohé ďalšie činitele.

Odporúčame: Kosáčiková anémia – aké škody napácha zmena tvaru červených krviniek?

Aké sú hlavné rozdiely medzi potravinovou alergiou a intoleranciou?

Je zrejmé, že potravinové alergie a potravinové intolerancie sú odlišné zdravotné problémy. Rozlíšiť ich možno špeciálnymi testami. Pri intolerancii sa vyšetrujú špecifické IgG protilátky. Potvrdenie špecifických IgE protilátok pomocou kožných testov alebo vyšetrením hladiny týchto látok v krvi zase poukazuje na alergiu. Alergie a intolerancie sa však líšia aj viacerými vonkajšími prejavmi.

Pre alergiu na potraviny je typické, že:

reakcia je náhla, objavuje sa pár minút až pár hodín po skonzumovaní potraviny,
reakciu môže vyvolať už malé množstvo skonzumovanej potraviny,
môže viesť k ohrozeniu života jedinca (pri anafylaktickom šoku),
častejšie sa vyskytuje alergia na jednu konkrétnu potravinu.

Pre potravinovú intoleranciu je typické, že:

reakcia je pomalá, môže sa prejaviť po niekoľkých dňoch po skonzumovaní potravy, niekedy dokonca až po dlhodobej konzumácii,
reakcia sa častejšie dostavuje až pri skonzumovaní väčšieho množstva problematickej potraviny (nemusí to platiť vždy),
spravidla nepredstavuje život ohrozujúci stav,
neraz sa vzájomne vyskytujú viaceré potravinové intolerancie.

Charakteristické príznaky potravinovej alergie a intolerancie

Intolerancie a alergie na potraviny sa môžu líšiť aj svojimi sprievodnými ťažkosťami. Platí, že niektoré symptómy sú podobné, iné rozdielne. Ako sme spomenuli vyššie, pri alergii dochádza k rýchlej reakcii, pri intolerancii je spravidla nástup ťažkostí pomalší. Príznaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho druhu alergie či intolerancie.

Na potravinovú alergiu môže poukazovať: