Kožné zmeny neignorujte! Pri týchto 7 príznakoch treba navštíviť dermatológa

Koža predstavuje najväčší orgán ľudského tela, jej povrch je v priemere 1,5 až 2 m². Jej váha tvorí asi až 15 % z celkovej hmotnosti človeka. Má pritom viacero dôležitých funkcií. V prvom rade vytvára ochrannú bariéru pred vonkajším prostredím a rôznymi nežiaducimi vonkajšími činiteľmi, vrátane mikroorganizmov. Okrem toho sa podieľa na termoregulácii a má aj senzorickú funkciu.

Stav našej kože môžeme zaradiť medzi významné ukazovatele nášho zdravotného stavu. Rôzne zmeny na koži môžu signalizovať nielen kožné ochorenia, ale dokonca môžu byť aj prejavom nejakej inej choroby, ktorá sa primárne týka niektorého vnútorného orgánu alebo aj systémového ochorenia.

V článku sa pozrieme na časté kožné problémy, ktoré neradno ignorovať, a to najmä nie v prípade, ak sú na koži prítomné dlhší čas a nijakým spôsobom sa vám ich nepodarilo dostať pod kontrolu. Tu sú kožné príznaky, ktoré by ste si vždy mali nechať skontrolovať lekárom, respektíve dermatológom. 

Nejaká vyrážka na koži sa z času na čas vyhodí každému, nejde o nič neobvyklé. No ak sa vyskytne problém s červenými vyrážkami, ktoré navyše svrbia, prípadne sa objavuje aj zvýšená citlivosť kože v mieste postihnutia, treba zbystriť pozornosť. V prípade, že sú prejavy skôr mierne a rýchlo ustúpia, môže ísť len o podráždenie kože, často takzvanú žihľavku. Takto môže kože reagovať na rôzne vonkajšie aj vnútorné činitele.

Avšak, ak svrbivé vyrážky neustupujú, prípadne sa daný problém zhoršuje alebo pravidelne opakuje, určite si to namierte do ordinácie kožného lekára. Môže ísť o príznak nejakej formy dermatitídy. Kožné vyrážky však napríklad môžu byť aj prejavom celiakie. Pri podozrení na toto autoimunitné ochorenia vás môže dermatológ ešte nasmerovať k ďalšiemu špecialistovi.

Neignorujte ani splývajúce kožné vyrážky, respektíve začervenanie na tvári v tvare motýľa (motýľový erytém). Ide najčastejšie o prejav ďalšieho autoimunitného ochorenia zvaného systémový lupus erythematosus (SLE). Obdobné začervenanie v tvári však môže byť aj rosacea.

Vyšetrenie kožným lekárom je nevyhnutné aj v prípade, ak na svojom tele pozorujete vo väčšej miere hnisavé vyrážky, teda vyrážky s hnisavým ložiskom, či už ide o rozsiahle ložiská hnisavých vyrážok na tvári alebo na tele. Väčšie hnisavé ložiská, ktoré sú opuchnuté a bolestivé a koža v ich okolí je začervenaná, zvyknú byť príznakom infekcie.

Ak sa hnisavé vyrážky objavujú v mieste ochlpenia, napríklad v podpazuší, môže ísť napríklad o folikulitídu, čiže ložiskový zápal vlasových folikulov. Hnisavými vyrážkami a pľuzgiermi sa prejavuje aj impetigo, ktoré obvykle predstavuje nezávažnú povrchovú bakteriálnu infekciu kože. Príčiny kožných vyrážok, ktoré hnisajú, môžu byť skutočne rôznorodé, preto je potrebné vyšetrenie lekárom pre odhalenie pôvodcu. 

Odporúčame: ​Nechávate si po kúpaní na sebe mokré plavky? Zistite, čo tým riskujete!

3. Zmeny na znamienkach

Kožné zmeny, ktoré by sme mali s lekárom konzultovať čo najskôr od ich objavenia, sú zmeny prítomné na materských znamienkach. Môžu byť totižto prejavom zhubného ochorenia, teda rakoviny. Na znamienkach sa často rozvíjajú najmä malígne melanómy, hoci až 2/3 diagnostikovaných nádorov sa nachádzajú na bežnom kúsku kože. Avšak, akonáhle sa znamienko nejako zmení, je to dôvod na návštevu dermatológa.

Pri kontrole materských znamienok sledujete ich tvar, sfarbenie, povrch i veľkosť. Ak znamienko zrazu zmenilo tvar alebo sa zväčšilo, má nesúmerný okraj alebo za zmenilo jeho sfarbenie (sú na ňom tmavšie a naopak vyblednuté miesta), môže ísť o signál rozvíjajúcej sa rakoviny. Neignorujte ani náhle vyvýšenie povrchu znamienka, jeho olupovanie alebo krvácanie.

4. Farebné zmeny na koži / zmeny pigmentácie

Ako sme spomenuli vyššie, kožné nádory sa nerozvíjajú len na znamienkach, ale aj na bežnom kúsku kože, či už hovoríme o melanómoch alebo iných druhoch rakoviny kože. Rakovina kože sa môže prejavovať aj ako veľmi svetlý alebo ružovočervený fliačik či zväčšujúca sa škvrna s tmavšími a svetlejšími odtieňmi hnedej, prípadne ako tmavohnedá škvrna. Samozrejme, škvrny na pokožke, ktoré majú iné sfarbenie ako okolitá koža, nemusia hneď znamenať rakovinu.

Farebné zmeny na koži môžu byť následkom poškodenia kože spôsobeného vplyvom škodlivých slnečných lúčov. Rovnako sa za nimi môžu ukrývať poruchy pigmentácie kože, ktoré sa obvykle prejavujú buď svetlými fľakmi (v prípade chýbania kožného pigmentu melanínu – hypopigmentácia) alebo naopak tmavými škvrnami na koži (v prípade nadbytku kožného pigmentu melanínu – hyperpigmentácia). Medzi hypopigmentácie patrí napríklad autoimunitné ochorenie zvané vitiligo.

Naopak medzi hyperpigmentácie patria aj bežné pigmentové škvrny, pozápalové hyperpigmentácie či takzvaná melazma, ktorá sa často objavuje u tehotných žien z dôvodu hormonálnych zmien v tele. Melazma môže mať vzhľad tmavých škvŕn na lícach, nose, čele, niekedy aj predlaktiach alebo bruchu. Obvykle sa stráca po pôrode. Zmeny pigmentácie môže mať na svedomí aj ochorenie pityriasis versicolor (tiež tinea versicolor), čo je ochorenie kože spôsobené hubou Malassezia furfur. 

Odporúčame: Lieky na menopauzu – pomôže hormonálna liečba, prírodné preparáty či homeopatiká?

5. Nadmerná suchosť kože a olupovanie

To, že niektorých trápi suchšia pokožka, je úplne normálne. Rozoznávame štyri základné typy pleti, a to suchú, mastnú, zmiešanú a normálnu. Tie sú dané prevažne geneticky, no ich aktuálny stav sa vplyvom rôznych faktorov môže meniť. Ak má niekto prirodzene suchšiu pleť a pokožku, znamená to, že koža neprodukuje dostatočné množstvo mazu a nie je schopná udržovať v sebe dostatok hydratácie.

Tieto problémy je možné zmierniť vhodnou starostlivosťou o pokožku tváre a tela. Avšak, ak vás trápi skutočne nadmerná suchosť kože sprevádzaná jej nadmerným olupovaním, prípadne aj začervenaním a rôznymi nepríjemnými pocitmi, určite je vhodné zájsť k dermatológovi. Príčinou môže byť ekzém, psoriáza, seborea, ale aj niektoré alergie a iné ochorenia.

6. Uzlíky pod kožou

Ak ste si nahmatali uzlík alebo hrčku pod kožou, rovnako je to dôvod pre návštevu lekára. Takéto útvary môžu mať rozličný pôvod. Veľmi často ide takzvaný lipóm, čo je nezhubný nádor z tukového tkaniva, ktorý sa spravidla vyskytuje tesne pod kožou. Ak je hrčka ohraničená, mäkká, pružná a nie je fixovaná na podklad, s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o lipóm. Ten je v podstatne neškodný.

V prípade väčšej veľkosti môže lekár odporučiť jeho odstránenie. Ak je však uzlík pod kožou tvrdší, nepohyblivý a rýchlejšie rastie, existuje riziko, že ide o zhubný nádor, teda rakovinu. Preto je potrebné, aby zmeny v povrchu kože vždy preskúmal lekár.

7. Výrastky, hrbolčeky a útvary na koži

Ako posledné ešte spomenie útvary, ktoré rastú nie tesne pod kožou, ale skôr vyrastajú z nej. Na koži môžu byť prítomné napríklad fibrómy, hemangiómy, bazaliómy, bradavice, kurie oká a mnohé iné útvary rôzneho pôvodu. Niektoré si rýchly zásah lekára nevyžadujú, u iných je potrebné čo najskôr zahájiť liečbu. Napríklad spomínaný bazalióm je zhubný nádor kože, ktorý ale nepatrí medzi agresívne formy rakoviny.

Spravidla netvorí metastázy, no môže sa rozrastať do okolia. Môže mať rôznu podobu. Najskôr často vyzerá ako začervenaný hrbolček na koži. Niektoré formy bazaliómov však majú na povrchu akoby chrastu, iné majú zase vzhľad pologuľovitého uzlíka s viditeľnými drobnými cievami. Ak vám na pokožke vyrastá akýkoľvek útvar, ukážte ho čo najskôr dermatológovi.