Ako sa prejavuje Parkinsonova choroba? Dá sa jej predchádzať?

Keď sa povie Parkinson či Parkinsonova choroba, každému príde na um minimálne tras rôznych častí tela, ktorý je hlavným príznakom tohto ochorenia. Je však toho omnoho viac, čo by sme o tomto ochorení mali vedieť. Parkinsonova choroba sa väčšinou spája hlavne so staršou časťou populácie, no v súčasnej dobe postihuje i čoraz mladšie ročníky. Čo sa deje v mozgu pacienta s týmto ochorením a aké sú jeho príčiny? Aké príznaky môžu poukazovať na Parkinsona a je vôbec možné hovoriť o prevencii? Odpovede na dôležité otázky o Parkinsonovej chorobe sa dozviete v nasledujúcom článku.

Pod pojmom Parkinsonova choroba rozumieme ochorenie nervového systému, respektíve neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje centrálny aj periférny nervový systém. Táto choroba predstavuje celoživotnú diagnózu. Pomenovanie dostala podľa anglického lekára Jamesa Parkinsona. Ten ju popísal a charakterizoval v roku 1817. Pri ochorení dochádza u pacienta k ubúdaniu nervových buniek v časti mozgu zvanom substantia nigra. Tieto nervové bunky majú veľký význam z hľadiska produkcie a zásobovania mozgu dopamínom. Dopamín je pritom nevyhnutý pre prenos signálov nervovými bunkami a má ďalšie funkcie. Jeho nedostatok okrem iného vedie k poruchám motoriky, zhoršuje psychomotorické funkcie, pohyb a môže viesť i k poruchám osobnosti.

Odporúčame: Aké sú najčastejšie prejavy hypotyreózy? Rozpoznajte príznaky včas!

Presné príčiny vzniku Parkinsonovej choroby, čiže príčiny úbytku nervových buniek produkujúcich dopamín, dodnes nie sú známe. O všeobecných príčinách, respektíve ovplyvniteľných aj neovplyvniteľných rizikových faktoroch ochorenia sa i v súčasnej dobe stále len diskutuje. Predpokladá sa istý vplyv genetiky. Vyššie riziko rozvoja ochorenia môže byť prítomné u jedincov, u ktorých sa v rodine toto ochorenie už vyskytlo. Rolu zohráva aj vek. U jedincov medzi 50. až 70. rokom života je opäť vyššie riziko rozvoja Parkinsonovej choroby. K vzniku choroby môže však dochádzať i skôr, pokojne aj po štyridsiatke. Okrem toho sa predpokladá i vplyv vonkajšieho prostredia, v ktorom jedinec žije, kontakt s toxickými látkami, opakované infekcie mozgu, nadmerné užívanie niektorých liekov a podobne. Nepredpokladá sa výrazný vplyv pohlavia, i keď v o trochu vyššej miere trápi Parkinsonova choroba mužov.

Parkinsonova choroba sa rozvíja dlhú dobu a spravidla prechádza viacerými štádiami. Kým spočiatku bývajú prejavy len mierne a často neurčité, v pokročilých štádiách spôsobuje ochorenie pacientovi viaceré zdravotné ťažkosti. Ako prvé sa zvyčajne objavujú problémy, ako sú poruchy spánku alebo čuchu, väčšia únava, chronická zápcha, svalová slabosť, pridať sa môžu i psychické ťažkosti, napríklad depresie. Postupom času sa rozvíjajú hlavne poruchy pohyblivosti. Typické je trasenie rúk aj iných častí tela, respektíve pokojový tras, ďalej stuhnutosť a strnulosť svalov, poruchy postoja a chôdze, bolesti ramien i chrbtice či pocity ťažkých nôh, spomalenie pohybov (častokrát aj strata rovnováhy pri chôdzi) a strata výkonnosti. Ďalšími príznakmi sú zmeny rečového prejavu aj písma. V neskorých štádiách sa objavujú mimovoľné pohyby či náhle zmeny pohyblivosti. Ochorenie môžu sprevádzať viaceré psychické problémy.

Parkinsonova choroba nie je ani dnes vyliečiteľným ochorením. Je dokonca veľmi náročné rozvoj ochorenia nejako výrazne spomaľovať či zastaviť. Liečba ochorenia je zameraná na tlmenie sprievodných príznakov, a tým aj zvýšenie kvality života pacienta. Chorému sa podávajú liečivá na dopĺňanie dôležitého dopamínu. Medzi najznámejšie a najúčinnejšie liečivá patrí liek zvaný L-Dopa, ktorý sa v mozgu premieňa na dopamín. Okrem toho sú využívané mnohé ďalšie liečivá podľa potreby konkrétneho pacienta, napríklad aj antidepresíva. Liečba je veľmi individuálna a nemusí byť u každého rovnako úspešná. Najmä vo vyšších štádiách ochorenia neraz strácajú podávané lieky svoju účinnosť. Dnes sú dostupné a prevádzané aj rôzne chirurgické zákroky v rámci liečby Parkinsonovej choroby. Význam majú okrem toho rôzne rehabilitácie, precvičovanie mozgu, pohybové cvičenia, správna životospráva aj podpora blízkych.

Kedže ani v súčasnej dobe nepoznáme presné príčiny vzniku a rozvoja zákernej Parkinsonovej choroby, je veľmi ťažké hovoriť o nejakých zásadách prevencie tohto ochorenia. Dalo by sa povedať, že žiadna účinná prevencia v podstate neexistuje. V rámci prevencie a znižovania rizika rozvoja Parkinsonovej choroby môžeme hovoriť maximálne o zdravom životnom štýle. V rámci všeobecného zdravia je dôležitá správna výživa. Nášmu telu by nemali chýbať základné živiny, vitamíny či minerály. Dôležité sú okrem iného napríklad vitamíny skupiny B. Mnohé z ich majú veľký význam pre správnu funkciu nervového systému. Okrem toho môžeme spomenúť pravidelný pohyb, dostatok oddychu, podporu dobrej činnosti mozgu či vyhýbanie sa škodlivým látkam v prostredí i cigaretám.

Život s Parkinsonovou chorobou je značne náročný, nakoľko sú pacienti často odkázaní na pomoc iných. Avšak, dĺžka života v prípade, že niekomu bolo toto ochorenie diagnostikované, je v skutočnosti viac-menej rovnaká ako u zdravých ľudí.

Odporúčame: TOP potraviny pre hrubé črevo: Čo jesť pre zdravšie črevá?

Aktualizovaný článok: 4.4.2023