Nad kašľom v súčasnej dobe väčšina ľudí len mávne rukou a kúpi si nejaký sirup v lekárni. Jednoducho povedané, nie je čas byť chorý. Väčšina ľudí spozornie až vtedy, ak sa kašeľ zhoršuje, pridáva sa k nemu bolesť na hrudi, sťažené dýchanie či horúčka. Je pritom nepochybne potrebné zbystriť pozornosť a podobné ťažkosti neignorovať. I týmito príznakmi sa môže prejavovať napríklad zápal pľúc. Táto vážna choroba si pritom aj v súčasnosti každoročne vyžiada milióny obetí po celom svete. Dávajte pozor, pretože v nasledujúcom článku nájdete množstvo dôležitých informácií o tomto ochorení. Ako sa prejavuje, čo je jeho príčinou a ako ho liečiť?
Čo by sme mali vedieť o zápale pľúc?
Pod pojmom zápal pľúc, odborne tiež pneumónia, rozumieme zápal pľúcneho tkaniva. Pri tomto ochorení dochádza k poškodeniu pľúcneho tkaniva v dôsledku zápalového procesu. Rozoznávame pritom niekoľko foriem a typov pneumónie, a to napríklad na základe lokalizácie v pľúcach či podľa pôvodcu ochorenia. Napr. studený zápal pľúc, pri ktorom môže človeka trápiť dusivý kašeľ bez hlienu, únava, bolesť hrdla a hlavy, no žiadna zvýšená teplota. Poprípade atypický zápal pľúc, ktorý je spôsobený atypickými baktériami a rovnako aj jeho priebeh je atypický – nemusí byť sprevádzaný horúčkou.
Zápal pľúc môže postihnúť pľúcne alveoly, čiže mechúriky, v inom prípade zase býva napadnuté okolité tkanivo. Podľa priebehu tiež zápal pľúc rozdeľujeme na akútny s kratším trvaním a potom chronický, ktorý prebieha dlhodobo. Najčastejšie sa vyskytuje infekčná pneumónia, ktorej pôvodcami sú baktérie, vírusy, parazity či huby. Šíri sa spravidla kvapôčkovou infekciou, podobne ako iné ochorenia dýchacích ciest.
Neinfekčný zápal pľúc je zriedkavejší a môže vznikať ako následok podráždenia dýchacích ciest rôznymi chemikáliami či vdýchnutia cudzieho telesa do pľúc, taktiež vplyvom alergických reakcií či užívania niektorých liečiv. Pneumónia predstavuje veľké riziko najmä pre malé deti (do 1. až 2. roku života) a potom jedincov starších ako 60 rokov. Rizikovými faktormi pre rozvoj ochorenia sú infekcie horných dýchacích ciest, chrípka, iné chronické ochorenie respiračného systému, oslabený imunitný systém aj fajčenie, alkoholizmus či drogová závislosť.
Odporúčame: Prevencia mozgovej mŕtvice: Stačí len málo a udržíte si pevné zdravie!
Pri týchto príznakoch treba spozornieť!
Počas prebiehajúceho zápalu pľúc dochádza v pľúcnych lalôčikoch k tvorbe hnisu či tekutiny, čo spôsobuje pacientovi rozličné ťažkosti. Konkrétne príznaky sa značne odlišujú, a to podľa toho, o aký typ či formu ochorenia ide. Môžu závisieť napríklad od pôvodcu choroby. Bakteriálna pneumónia začína spravidla pomalšie, no príznaky bývajú neraz výraznejšie. Bežná je teplota nad 38 °C, produktívny kašeľ a vykašliavanie hlienu až hnisu i nadmerná únava. Hlien môže mať rozličnú farbu, dokonca môže obsahovať prímes krvi. Pri vírusovom zápale pľúc býva teplota len mierne zvýšená. Kašeľ je často suchý a dusivý, objavuje sa aj bolesť na hrudi a ťažkosti s dýchaním.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že na zápal pľúc upozorňuje výrazný kašeľ a bolesť pri prudkom dýchaní, zvýšená teplota alebo horúčka a taktiež únava. Niekedy naopak môže byť prítomná nižšia ako normálna telesná teplota. Pridať sa môže vracanie či nevoľnosť, bolesť svalov aj hlavy, celková slabosť i triaška. U starších jedincov môžu byť ďalšími príznakmi aj pocity zmätku či zmeny v mentálnom vedomí. U detí sa v prípade vážnych stavov môžu objaviť kŕče, sfarbenie pokožky, znížená úroveň vedomia a extrémne teploty.
Ako sa zápal pľúc lieči?
Pri bolesti na hrudníku, ťažkostiach s dýchaním a horúčke je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Odborník vie zhodnotiť zdravotný stav a na základe vyšetrení určiť diagnózu. Pri diagnostike sa môže lekár opierať o celkovú anamnézu, posluchové vyšetrenie pľúc, RTG vyšetrenie, prípadne i vyšetrenie krvi či moču. V prípade potvrdenia zápalu pľúc stanovuje vhodnú liečbu, a to s ohľadom na konkrétneho pacienta, hlavne podľa toho, čo je pôvodcom ochorenia alebo aký je jeho priebeh. Kým ľahšiu pneumóniu je možné preliečiť i doma, vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k hospitalizácii. Tá môže byť nevyhnutná v prípade starších alebo naopak malých pacientov, taktiež jedincov s oslabenou imunitou či v prípade rozvoja vážnejších komplikácií.
Najčastejšie sa vyskytuje bakteriálny zápal pľúc, čiže sa pristupuje k antibiotickej liečbe. V prípade vážnejšej vírusovej pneumónie sa chorému môžu podávať antivirotiká, pri neinfekčnej pneumónii môžu pomôcť zase kortikoidy. Okrem toho je potrebné zmierňovať i sprievodné ťažkosti ochorenia. Postihnutému sú podávané liečivá na zníženie horúčky, taktiež na podporu vykašliavania, prípadne proti suchému kašľu. Bolesť môžu utlmiť analgetiká. Celková liečba môže trvať 1 týždeň, pokojne však i mesiac, závisí od priebehu choroby. V rámci liečby má veľký význam pokoj na lôžku, pitný režim a správna výživa. Liečbu zápalu pľúc neradno podceňovať, môže totiž dôjsť až k rozvoju komplikácií, pričom niektoré ohrozujú i život človeka. Medzi komplikácie pneumónie radíme pľúcny absces, prítomnosť tekutiny v podhrudnicovom priestore či sepsu a septický šok, ktorý môže viesť k úmrtiu.
Pozri aj: Aké sú rizikové faktory cukrovky 2. typu? Na toto si dajte pozor!
Aktualizovaný článok: 10.11.2022
