Rakovina – 7 častých mýtov a poloprávd, ktoré sa s ňou spájajú

Aké ochorenia dokážu byť ešte zákernejšie ako rakovina? Dlho sa skrýva a neraz na seba upozorní až v momente, kedy je jej liečba veľmi problematická. Slovom rakovina sa kedysi označoval predovšetkým najčastejší druh malígneho nádoru zvaný karcinóm, dnes tento pojem v bežnej reči označuje prakticky akékoľvek zhubné, respektíve malígne nádorové ochorenie. Slovo rakovina sa pritom udomácnilo pre podobnosť medzi prerastajúcim nádorom a klepetami raka, pričom táto podobnosť sa využíva aj pri pomenovaní ochorenia v iných jazykoch (napr. cancer v angličtine či krebs v nemčine). 

O rakovine počúvame z mnohých strán naozaj rôznorodé informácie. Môže za rakovinu dedičnosť alebo nie? Zapríčiňujeme si ju sami? Má jej prevencia vôbec cenu, alebo keď ju človek má dostať, tak ju skrátka dostane? Platí, že keď je človek mladý, tak sa rakoviny nemusí obávať? Pozrite sa spolu s nami na najčastejšie mýty a polopravdy o zákernej rakovine. 

Áno, riziko mnohých druhov rakoviny stúpa spolu so zvyšujúcim sa vekom. Ľudské telo postupne chradne a oslabujú sa jeho obranné mechanizmy. Veľký počet prípadov výskytu rakoviny je zaznamenaný u jedincov nad 50 až 60 rokov. To však neznamená, že rakovina je len záležitosťou starých ľudí. Mnohé typy nádorov sa vyskytujú u čoraz mladších jedincov, napríklad karcinóm prsníka môže pokojne postihnúť aj tridsiatničky či štyridsiatničky, rakovina prostaty zase aj mužov okolo 40. roka. 

Niektoré formy rakoviny sa dokonca vyskytujú prevažne len v detskom veku a v dospelosti sú naopak skôr zriedkavé. Nemožno tvrdiť, že rakovina sa mladým ľuďom vyhýba, postihnúť môže človeka v akomkoľvek veku. 

Odporúčame: ​Trojdňová vojenská diéta sľubuje rýchly úbytok váhy. Ako je to s ňou v skutočnosti?

Na rozvoji rakoviny sa okrem iného môžu podieľať aj genetické faktory. Niektoré formy rakoviny sú skutočne dedičné a jedinec môže zdediť určité zmutované gény, zvyšujúce riziko vzniku rakoviny, po rodičoch. Rakovinu však nemožno označovač za dedičné ochorenie. Zdedenie daných chybných génov totiž automaticky neznamená, že sa u jedinca rakovina skutočne rozvinie. Je u neho prítomné len zvýšené riziko.

Zároveň platí, že väčšina druhov rakoviny nie je dedičná a taktiež aj to, že gény môžu mutovať až v dospelosti. A netreba zabúdať ani na to, že na rozvoji rôznych typov rakoviny sa obvykle podieľa viacero vnútorných a vonkajších faktorov zároveň, nemožno teda vinu zvaľovať len na genetickú predispozíciu. Keď si to celé zhrnieme, tak:

• nemožno tvrdiť, že väčšina onkologických pacientov už v rodinnej anamnéze rakovinu má,
• rovnako neplatí, že ak jedinec nemá v rodine výskyt rakoviny, tak ho nemôže postihnúť. 

Vyššie sme spomenuli, že na rozvoji rakoviny sa obvykle podieľa viacero činiteľov zároveň. Avšak tiež platí, že u jedinca, u ktorého nie sú zvlášť prítomné viaceré rizikové faktory, predsa môže dôjsť k rozvoju choroby. Je to, žiaľ, tak. I človeka, ktorý počas života nevyfajčil jedinú cigaretu, môže postihnúť rakovina pľúc. Na základe toho by sa teda mohlo zdať, že rakovine sa prakticky nedá predísť a prevencia je úplne zbytočná. Nie je to však pravda.

Áno, aj keby sme eliminovali všetky rizikové faktory vzniku určitého typu nádoru, ani to nám prakticky nezabezpečí na 100 %, že sa choroba nerozvinie. No prevencia rakovina má obrovskú váhu a pri mnohých druhoch nádorových ochorení dokáže znížiť riziko rozvoja choroby v obdivuhodnej miere.

• Ako príklad môžeme uviesť, že až 85 % pacientov s rakovinou pľúc tvoria fajčiari. V 10 % prípadov ide o následok pasívneho fajčenia a v 5 % prípadov sú príčiny iné.

Je teda vidieť, že u fajčiarov je niekoľkonásobne vyššie riziko vzniku rakoviny pľúc, ale aj mnohých iných ochorení. 

Pri fajčení ešte na chvíľu zostaneme. Cigarety a rôzne tabakové výrobky patria medzi silné karcinogény a kontakt s nimi značne zvyšuje riziko vzniku nádorového ochorenia. Často sa môžeme stretnúť s tvrdením, že po dlhoročnom fajčení už prakticky aj tak nemá cenu s cigaretami skoncovať. To je však veľký omyl. Každým rokom nefajčenia sa postupne znižuje riziko vzniku rakoviny pľúc.

• Po 10 až 12 rokoch je riziko vzniku rakoviny pľúc u fajčiarov a nefajčiarov približne rovnaké.

Navyše, ak človek skončí s cigaretami, postupne sa znižuje aj riziko rakoviny hlavy a krku, pečene, pankreasu, prsníka a mnohých ďalších druhov.

Odporúčame: Časté krvácanie z nosa – môžu za problémom stáť vážnejšie príčiny?

Ako sme spomenuli už v úvode, pre rakovinu je typické, že sa dlho skrýva a zvlášť na seba neupozorňuje. Nejde o chrípku, pri ktorej sa človeku zvýši teplota a objaví sa kašeľ. Len u malého percenta nádorových ochorení sú príznaky zrejmé a viditeľné už v počiatku. Naopak je bežné, že prvé štádiá prebiehajú bezpríznakovo, prípadne sa objavujú pomerne nešpecifické prejavy, ktoré môžu mať dlhý rad iných príčin. 

O to dôležitejšie je zúčastňovať sa pravidelných preventívnych prehliadok a dlhodobejšie zmeny v zdravotnom stave, hoci malé, konzultovať s lekárom. Neraz sa stáva, že odhalenie nádoru je len náhodným nálezom. Nie nadarmo sa hovorí, že rakovina nebolí. Bolesť totiž v mnohých prípadoch nastupuje až v neskorých štádiách. 

Rakovina prsníka je často spájaná s hrčkou alebo nejakým uzlíkom v prsníku. Platí však, že nahmatanie hrčky v prsníku neznačí automaticky prítomnosť rakoviny.

• Pravdou je, že až 80 % nahmataných útvarov v prsníku má benígny, čiže nezhubný pôvod.

Môže ísť napríklad o cystu, absces alebo aj lipóm (zhluk tukových buniek). To však neznamená, že útvar v prsníku možno podceňovať. Vždy by ho mal prehliadnuť lekár a určiť diagnózu, keďže v niektorých prípadoch skutočne môže ísť o zákernú rakovinu.

Zároveň však treba myslieť aj na to, že ak si v prsníku žena nenahmatá žiadnu hrčku či zdureninu, automaticky to neznamená, že je všetko v poriadku. Preto sú potrebné pravidelné prehliadky a vyšetrenie prsníkov, buď ultrazvukom alebo mamografiou, aby sa rozvíjajúce ochorenie odhalilo včas. 

Rôzne mýty sa spájajú aj s rakovinou kože. Často sa možno stretnúť napríklad s tvrdením alebo mienkou, že kožný nádor vzniká na podklade materského znamienka a práve zmeny v jeho tvare nás rýchlo upozornia na vzniknutý problém.

• Pravdou však je, že 2/3 rôznych kožných nádorov sa rozvíjajú na bežnom kúsku kože.

Rozlišujeme rôzne typy nádorov kože (malígny melanóm, spinocelulárny karcinóm, bazocelulárny karcinóm), ktoré sa prejavujú rôznorodo a môžu sa objaviť prakticky kdekoľvek na koži. Mnohé typy kožných nádorov sa často vyvíjajú na miestach málo chránených pred slnkom, a to bez ohľadu na to, či sa na danom mieste nachádza alebo nenachádza materské znamienko. Preto netreba ignorovať akékoľvek zmeny na pokožke. 

Odporúčame: Obezita u detí: 7 preventívnych tipov, ktoré môžete urobiť ako rodič