Penicilín – prvé antibiotikum v medicíne. Kto ho objavil a čo o ňom treba vedieť?

Slovo antibiotikum je odvodené z gréckeho bios, čo znamená život, ku ktorému sa pridáva predpona anti, čiže proti. Antibiotiká sú totižto lieky, ktoré ničia mikroorganizmy alebo spomaľujú ich rast. Pre ich antimikrobiálny účinok sú veľmi dôležitou súčasťou medicíny. Pred objavením prvého antibiotika boli totižto mnohé infekčné ochorenia, a to najmä choroby bakteriálneho pôvodu, veľmi ťažko liečiteľné, no často smrteľné. 

Objav prvého antibiotika je preto považovaný za jeden z najvýznamnejších objavov v histórii medicíny. A tým prvým antibiotikom, ktoré sa uplatňovalo v medicíne, je dobre známy penicilín. Mohlo by sa zdať, že dávno nájdený penicilín je dnes nahradený inými modernými liekmi, no v skutočnosti hrá i dnes v liečbe mnohých ochorení významnú rolu. Čo všetko by sme o ňom mali vedieť? 

O objav penicilínu sa zaslúžil Alexander Fleming, škótsky lekár, mikrobiológ a farmakológ. Tento objav, podobne ako mnohé iné nielen v medicíne, bol iba náhodný. Fleming totižto pri odchode zo svojho pracoviska na stole ponechal misku s bakteriálnou kultúrou. Keď sa vrátil z dovolenky do práce, miska bola pokrytá plesňou a okolo nej sa vytvoril kruh bez baktérií v miestach, kde bola miska kontaminovaná.

Fleming sa rozhodol splesnivené vzorky preskúmať a venoval sa ďalším experimentom s plesňami. Práve pleseň, ktorá zabíjala okolité mikróby, sa stala základom objavu penicilínu. To sa stalo v roku 1928. 

Alexander Fleming izoloval antibiotickú substanciu z plesne Penicillium notatum, ktorú nazval penicilín. V roku 1945 získal za tento objav Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Penicilín sa však začal v medicíne využívať až po roku 1941, pretože len vtedy sa podarilo vedcom z Oxfordskej univerzity (ktorí boli rovnako ocenení za objav penicilínu Nobelovou cenou) vyvinúť dostatočne čistú látku. To umožnilo následnú výrobu lieku vo veľkom. 

Odporúčame: ​Ako funguje diéta dlhého dychu? Je možné schudnúť dýchaním?

Penicilín sa využíva v medicíne dodnes. Nejde pritom len o jedno liečivo, ale skôr skupinu liečiv. Známych je viacero druhov a typov penicilínov, napr. amoxicilín, penicilín G, penicilín V, ampicilín a mnoho ďalších. Penicilíny patria medzi takzvané baktericídne antibiotiká, čo sú antibiotiká, ktoré baktérie priamo usmrcujú. Rôzne baktericídne antibiotiká však môžu fungovať na inom mechanizme.

Konkrétne penicilíny radíme medzi takzvané beta-laktámové antibiotiká. Pôsobia tak, že bránia tvorbe štruktúry bunkovej steny baktérií. Lieky teda oslabujú a poškodzujú bunkovú stenu baktérie, čo vedie k jej usmrteniu. Bunková stena je totiž nevyhnutná pre prežitie baktérie v ľudskom tele. 

Penicilíny, ako beta-laktámové antibiotiká, sú vysoko účinné proti mnohým grampozitívnym aj gramnegatívnym baktériám. Hoci proti viacerým druhom baktérií je penicilín neúčinný (napr. aj z dôvodu získanej rezistencie), dobre vie bojovať proti streptokokom, listériám aj niektorým stafylokokom. Spomedzi gramnegatívnych mikroorganizmov sa penicilíny zase uplatňujú napríklad proti baktériám z rodu Neisseria, Treponema či Borrelia.

Na rôzne druhy infekcií pritom lekár predpisuje iné druhy penicilínov (liek je vždy viazaný na lekársky predpis), prípadne je konkrétny penicilín pri liečbe taktiež kombinovaný s iným antibiotikom. V súčasnosti sa penicilíny využívajú najmä pri liečbe ľahkých a stredne ťažkých infekcií, ktorých pôvodcami sú mikroorganizmy citlivé na penicilín. 

Rôzne druhy penicilínov sa uplatňujú napríklad pri liečbe:

• infekcií dýchacích ciest (napr. pneumónia, bronchitída a iné),

• meningitídy (zápal mozgových blán),
• infekcií v oblasti hlavy – hrdla, nosa alebo uší (napr. faryngitída, sinusitída a iné),
• lymskej boreliózy,
• syfilisu,
• kvapavky,
• šarlachu,
• listeriózy,
• zubných infekcií,
• kožných infekcií (napr. erysipel),
• niektorých infekcií močových ciest,
• zápalu lymfatických uzlín a lymfatických ciev,
• ale aj v rámci prevencie (napr. v prevencii endokarditídy pri zásahoch v oblasti zubov, úst).

Odporúčame: Zvýšená teplota – kedy je potrebné ju znižovať a ako na to?

Prakticky všetky liečivá, nech sú akokoľvek nápomocné a prospešné, môžu vyvolávať nejaké vedľajšie nežiaduce účinky. Penicilíny sa využíva najmä preto, že majú vysokú účinnosť a nízku toxicitu a alergie na ne sú skôr zriedkavé.

Niektorí užívatelia sa môžu stretnúť najmä s precitlivenosťou na toto antibiotikum, ktorá sa môže prejaviť napríklad kožnou reakciou – svrbením, žihľavkou. K možným nežiaducim účinkom penicilínov môžeme zaradiť aj tráviace problémy, ako je nevoľnosť, bolesti brucha, riedka stolica či zvracanie.

Vedľajšie účinky penicilínov bývajú u užívateľov vo väčšine prípadov len mierne a strácajú sa po skončení alebo prerušení liečby. Zriedkavo sa môže objaviť alergická reakcia na penicilín, ktorej najzávažnejším prejavom je anafylaktický šok. Ten sa spravidla dostaví zakrátko po požití liečiva. V prípade výskytu nežiaducich účinkov po užití penicilínu neváhajte konzultovať situáciu s lekárom, ktorý môže nariadiť výmenu užívaných liečiv.

Konkrétny druh penicilínu predpisuje pacientovi vždy lekár, pričom výber nezáleží len na druhu ochorenia, ale aj na celkovom zdravotnom stave pacienta (napr. na tom, aké chronické ochorenia má, aké lieky pravidelne užíva a podobne). Rôzne druhy penicilínov sa uplatňujú u detí aj dospelých osôb, vhodné sú spravidla aj pre tehotné a dojčiace ženy. Kontraindikáciou je zistená precitlivenosť alebo alergia na penicilín.

Penicilíny sa niekedy neodporúčajú pacientom s niektorými chronickými ochoreniami, ako je napr. astma alebo senná nádcha. Taktiež je potrebné prihliadať na to, že môžu vytvárať interakcie s inými liekmi, napr. chemoterapeutikami, taktiež môžu prechodne znižovať účinok hormonálnych antikoncepčných prípravkov.

Pri užívaní penicilínov vždy dodržujte nariadenia od lekára, bez jeho súhlasu liečbu vopred neukončujte, a to ani v prípade, že došlo k ústupu príznakov choroby. Penicilíny nikdy nekombinujte s alkoholom. Zníženie pozornosti pri vedení vozidiel alebo pri obsluhe strojov z dôvodu užívania penicilínu sa nepreukázalo.

Už vyššie sme spomenuli alergiu na penicilín. Prevalencia alergie na penicilín sa však v realite pohybuje v rozmedzí 0,75 až 0,8 %, ide teda o veľmi zriedkavý jav. Väčšina ťažkostí, ktoré sa objavujú po požití penicilínu, sú len nežiaducimi účinkami antibiotika, ktoré sa vyskytujú u citlivejších osôb a nie sú alergickou reakciou. 

Ak má pacient skutočne alergiu na penicilín, alergická reakcia sa môže objaviť už do 30 minút od požitia liečiva. Vyskytnúť sa môže u neho aj oneskorená alergická reakcia (po 72 hodinách). Pri alergii na penicilín sa môže objaviť:

• žihľavka,
• kožné vyrážky,
• svrbenie kože,
• dýchavičnosť,
• opuchy na tele, 
• slzenie očí,
• svrbenie očí,
• výtok z nosa.

Ak sa po požití penicilínu objavia vážne ťažkosti s dýchaním, závraty, pokles krvného tlaku, zrýchlená tepová frekvencia či opuch hltanu, môže ísť o anafylaktický šok. V tomto prípade neváhajte čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Ak je u človeka potvrdená alergia na penicilín, je nevyhnutné pri liečbe infekcií používať iné druhy antibiotík. 

Odporúčame: ​Priapizmus – o aký mužský problém ide a prečo vzniká?