Depresia – čo o nej treba vedieť a kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Depresia – čo o nej treba vedieť a kedy vyhľadať odbornú pomoc?

    • Zdieľaj:
  • 0

V dnešnej uponáhľanej dobe by sme nemali zabúdať na to, že pozornosť treba venovať nielen svojmu fyzickému zdraviu, ale aj tomu duševnému. Rôzne formy psychických porúch sa vyskytujú v čoraz vyššej miere. Do tejto kategórie ochorení radíme napríklad rôzne stresové a úzkostné poruchy, manické stavy, poruchy osobnosti, schizofréniu a taktiež aj poruchy príjmu potravy, napríklad mentálnu anorexiu

K najčastejším psychickým poruchám v súčasnosti bez pochýb patria depresie, respektíve rôzne depresívne stavy, ktoré radíme medzi najdlhšie známe a pomerne dobre zdokumentované poruchy. Depresia môže mať mnoho podôb, preto nie je jednoduché o nej vo všeobecnosti hovoriť. V nasledujúcom článku sa pozrieme na základné informácie, ktoré by sme o tejto psychickej poruche mali vedieť. Aké príznaky si všímať u seba alebo svojich blízkych a kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Čo je depresia?

Depresia, depresívny stav či depresívna porucha. Reč je o závažnej psychickej afektívnej poruche ochromujúcej jasnosť myslenia jedinca a jeho psychomotoriku. Táto porucha môže byť sprevádzaná silnými pesimistickými alebo skľučujúcimi emóciami, stratou záujmu a potešenia, pocitmi nízkej sebahodnoty, narušením spánkového cyklu a vo vážnych prípadoch až patologickou zmenou osobnosti pacienta. 

Depresiu tiež môžeme definovať ako poruchu nálady, pre ktorú je typický trvalý pocit smútku, ktorý negatívne ovplyvňuje myslenie a správanie človeka a vyvoláva rôzne emocionálne a fyzické problémy. Tiež ju môžeme označiť za duševný stav sprevádzaný výrazným smútkom, vnútorným napätím a spomalením dušených a telesných procesov. Depresia nie je prechodná krátkodobá skleslosť, podráždenosť, zlá nálada či rozladenosť.

Ide o dlhodobý stav s pretrvávajúcimi alebo stále sa opakujúcimi symptómami typickými pre depresívne poruchy. Pojem depresia pritom nezahŕňa len jednu jedinú diagnózu. V praxi sa možno stretnúť s mnohými druhmi a formami depresívnych porúch, ktoré sa môžu líšiť priebehom i spúšťacími faktormi. Medzi formy depresie okrem iných patria aj tieto:

  • anxiózna depresia s výskytom pocitov úzkosti,
  • popôrodná depresia (stav, ktorým trpí mnoho žien po pôrode),
  • organická depresia vyvolaná telesným ochorením jedinca,
  • larvovaná depresia bez depresívnej nálady, pri ktorej sú v popredí telesné príznaky (označovaná aj ako depresia bez depresie),
  • periodická (recidivujúca) depresívna porucha, pri ktorej sa nepravidelne alebo pravidelne opakujú depresívne epizódy,
  • maniodepresia s patologickými výkyvmi nálad a striedaním stavov mánie a depresie.

Odporúčame: ​Žlčníkový záchvat – prečo vzniká, ako sa prejavuje a ako si uľaviť od bolesti?

Aké môže mať depresia príznaky?

V úvode sme spomenuli, že depresia má mnoho podôb a tvárí. Jej priebeh sa môže u jednotlivých pacientov s ohľadom na viaceré vonkajšie a vnútorné faktory, vrátane konkrétnej formy depresie, do určitej miery líšiť. U každého pacienta sa môže depresia prejavovať súborom trochu odlišných symptómov, ktoré môžu mať inú intenzitu, respektíve závažnosť.

Depresívne poruchy môžu byť sprevádzané len miernymi príznaky, ale aj stredne ťažkými až ťažkými. Prejavy možno rozdeliť do troch základných kategórií. U pacientov sa objavujú emočné (citové), kognitívne (rozumové) aj telesné príznaky, ktoré môžu významne ovplyvňovať každodenné činnosti a prácu človeka. 

Emočné príznaky depresie:

  • dlhodobý smútok,

  • pocity beznádeje,

  • opakované úzkosti,

  • strata radosti,

  • strata záujmov,

  • zmeny nálad,

  • pocity menejcennosti,

  • silný vnútorný nepokoj,

  • malé alebo žiadne potešenie z obľúbených činností,

  • pocity zbytočnosti alebo viny,

  • podráždenosť,

  • samovražedné myšlienky.

Kognitívne príznaky depresie:

  • problémy s pozornosťou,

  • zhoršenie pamäte,

  • nerozhodnosť,

  • pomalé myslenie,

  • zábudlivosť.

Telesné príznaky depresie:

  • problémy so spánkom – nespavosť alebo nadmerná spavosť,

  • zmena chuti do jedla – prejedanie sa alebo nechutenstvo,

  • priberanie alebo naopak úbytok váhy,

  • zníženie libida,

  • bolesti hlavy,

  • nadmerná únava,

  • pokles energie,

  • závraty, 

  • búšenie srdca,

  • pocit nedostatočného dychu,

  • zimomravosť,

  • bolesti bez zjavnej príčiny,

  • sebapoškodzovanie.

Príčiny a rizikové faktory depresie

Depresívnymi poruchami celosvetovo trpí viac ako 300 miliónov ľudí. Postihnúť môže prakticky kohokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, sociálnu vrstvu či iné faktory. Avšak, v niektorých skupinách možno pozorovať o niečo vyšší výskyt depresie. Dvojnásobne častejšie sa táto psychická porucha vyskytuje u žien. Rozvoj ochorenia často nastáva už v období dospievania a mladej dospelosti (medzi 20. až 25. rokom), ale aj medzi 30. až 45. rokom života. 

Jedinú príčinu vzniku depresívnej poruchy nemožno stanoviť. Obvykle môže rolu zohrávať veľké množstvo rôznorodých vonkajších a vnútorných faktorov a činiteľov, ako aj celý rad odlišných spúšťačov a podnetov. Depresia sa môže rozvinúť ako reakcia na rôznorodé sociálne, biologické aj psychologické podnety, napríklad i nepriaznivé životné situácie.

V mnohých prípadoch však významnú rolu hrajú genetické faktory, respektíve genetická predispozícia. Niektoré gény sú nositeľmi vlôh pre depresiu. Avšak, ani vrodený sklon k depresívnym náladám či výskyt poruchy u blízkych príbuzných neznamená, že sa porucha u jedinca rozvinie, len že k tomu môže byť náchylnejší.

Faktory vplývajú na zvýšenie rizika rozvoja depresie môžu byť okrem toho nasledovné:

  • zmenený mozgový metabolizmus serotonínu, dopamínu, noradrenalínu,

  • rôzne hormonálne výkyvy,
  • štrukturálne a funkčné zmeny centrálnej nervovej sústavy,
  • traumatické a stresujúce životné udalosti (konflikty, týranie, strata milovaného človeka),
  • nízka sebaúcta alebo prehnaná sebakritika, perfekcionizmus,
  • vyššia citlivosť na nedostatok svetla,
  • užívanie návykových látok,
  • užívanie niektorých liekov,
  • chronické ochorenia jedinca (Parkinsonova choroba, skleróza multiplex alebo iné neurologické ochorenia, srdcovo-cievne choroby, diabetes mellitus, nádorové ochorenia).

Odporúčame: ​Pľúcna fibróza skracuje život pacientov. Aké sú príčiny a príznaky?

Liečba depresie

Diagnostikou depresívnych porúch sa spravidla zaoberá psychiater. V oblasti psychiatrie sa celosvetovo využíva niekoľko klasifikačných systémov duševných porúch a hodnotiacich škál, vďaka ktorým možno identifikovať symptómy a stanoviť závažnosť depresie. V rámci diagnostiky je nevyhnutné vylúčiť iné možné príčiny pacientových ťažkostí. Odborník pri stanovení diagnózy odoberá anamnézu pacienta a sleduje klinický obraz.

Na základe stanovej diagnózy určí vhodné metódy liečby. Liečba musí byť individuálne nastavená s ohľadom na potreby a zdravotný stav konkrétneho pacienta. Nemožno u každého pacienta uplatniť ten istý druh liečby. Niektorým pacientov najviac pomáhajú medikamenty, iným terapie a ďalším alternatívne metódy liečby. V rámci medikamentóznej liečby sa uplatňujú antidepresíva, lieky proti úzkosti, antipsychotické lieky, prípadne i ďalšie liečivá. 

Využíva sa psychoterapia (kognitívna behaviorálna terapia, interpersonálna liečba a iné) rodinná či skupinová terapia, svetelná terapia, tiež alternatívne terapie, ako akupunktúra, meditácie či liečba bylinkami. V najzávažnejších prípadoch sa v rámci liečby uplatňuje aj hospitalizácia na psychiatrickej klinike. Liečba depresie by mala byť komplexná. Obvykle ide o dlhodobý proces, u niektorých pacientov celoživotný. 

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

  • Ak sa u vás dlhodobo (každodenne po väčšinu dňa a aspoň po dobu 2 týždňov) alebo v pravidelných intervaloch objavujú vyššie spomínané príznaky poukazujúce na depresiu. Ak príznaky spozorujete u niekoho vo svojom okolí, neváhajte sa s ním o tom porozprávať.
  • Ak vaše depresívne nálady významne ovplyvňujú vaše každodenné aktivity, prácu, partnerský život, sociálne vzťahy.
  • Ak sa u vás objavujú sklony k agresivite alebo nekontrolovateľné výkyvy nálady.
  • Ak sa u vás objavujú samovražedné myšlienky alebo trpíte sebapoškodzovaním (alebo ste si to všimli u blízkych). 
  • Ak sa u vás príznaky depresie objavili krátko po užívaní nejakých liekov, ktoré vám predpísal lekár. 
  • Ak sa príznaky depresie nezlepšujú ani po 6 týždňoch od lekárom nastavenej medikamentóznej liečby, prípadne sa ešte zhoršujú. 

Odporúčame: ​Hemoroidy: Ako ich účinne liečiť aj doma?


    • Zdieľaj:
  • 0
Návrat hore
Autor článku

  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Čo čítajú ostatní

Akčné ženy: Ako žiť plnohodnotne? Príďte na konferenciu Pre zdravie ženy
ZDRAVIE A PREVENCIA

Akčné ženy: Ako žiť plnohodnotne? Príďte na konferenciu Pre zdravie ženy

  • 0
  • 19.10.2022
Bolesť krížov v tehotenstve: Ako proti nej účinne bojovať?
ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Bolesť krížov v tehotenstve: Ako proti nej účinne bojovať?

  • 0
  • 26.11.2022
Umelá pľúcna ventilácia – kedy je nevyhnutná a aké sú jej riziká?
ZDRAVIE A PREVENCIA

Umelá pľúcna ventilácia – kedy je nevyhnutná a aké sú jej riziká?

  • 0
  • 14.11.2022