Hepatitída typu C – nebezpečná infekcia, ktorá skracuje život človeka

Hepatitídy typu A, B, C, D aj E predstavujú skupinu vírusových ochorení, ktoré napádajú primárne pečeň človeka. Mnohé z nich dokážu zanechať na tomto dôležitom orgáne vážne následky, dokonca môžu viesť k jeho zlyhaniu. Hoci je reč o vírusových ochoreniach, ktoré patria do jednej skupiny, v mnohých smeroch sa líšia, napríklad čo sa priebehu alebo spôsobov nákazy týka. Napríklad hepatitída A sa prenáša fekálno-orálnou cestou, hepatitída B okrem iného krvou či pohlavným stykom. V článku sa bližšie pozrieme na hepatitídu typu C. Čo by sme o nej mali vedieť?

Hepatitída typu C je infekčné ochorenie spôsobené vírusom, ktoré vyvoláva zápal pečene. Pôvodcom je konkrétne vírus hepatitídy C, ktorý nájdeme aj pod označením HCV. Ide o hepatotropný vírus napádajúci bunky pečene (hepatocyty), ktorý môže spôsobiť ich rozpad a viesť až k zlyhaniu orgánu. HCV je vírus zo skupiny RNA vírusov, ktorého prirodzeným hostiteľom je výhradne človek. 

Ako nový pôvodca hepatitídy bol objavený v roku 1989. Dovtedy boli známe iba vírusy hepatitídy A a B. Rozlišujeme šesť genotypov vírusu hepatitídy C a niekoľko desiatok subtypov. Hepatitída C je rozšírená prakticky naprieč celým svetom. V Európe a Severnej Amerike sú však rozšírené predovšetkým genotypy 1, 2 a 3 vírusu HCV, v Afrike zase genotyp 4. Predpokladá sa, že hepatitídou C sú nakazené asi 3 % populácie. 

Odporúčame: Presbyopia alebo slabozrakosť – u koho vzniká a aké ma príznaky?

Vírus hepatitídy C sa prenáša viacerými cestami, i keď vo viac než tretine prípadov výskytu infekcie je pôvod prenosu (kedy a ako došlo k nákaze) neznámy. Primárnym spôsobom prenosu hepatitídy C je prostredníctvom infikovanej krvi. V minulosti boli týmto typom hepatitídy ohrození v určitej miere napríklad aj osoby, ktoré podstúpili transfúziu krvi. Dnes je riziko prenosu HCV počas transfúzie minimálne, keďže darcovia krvi sú povinne testovaní. Najrizikovejšiu skupinu dnes predstavujú predovšetkým intravenózni narkomani. Rizikové je v tomto prípade najmä zdieľanie injekčnej ihly.

K prenosu hepatitídy C však môže dôjsť aj kontaktom s kontaminovanou krvou a znečistenými predmetmi v mnohých iných prípadoch, napríklad pri tetovaní, aplikácii piercingu, poranení sa kontaminovaným nástrojom, zdieľaní zubnej kefky, holiaceho strojčeka a iných osobných predmetov, ktoré môžu byť kontaminované infikovanou krvou. Do rizikovej skupiny patria osoby žijúce s HCV pozitívnou osobou či zdravotní pracovníci. 

Vírus hepatitídy C však môže byť prítomný aj v iných telesných tekutinách. K prenosu môže dôjsť aj pri pohlavnom styku, i keď táto cesta prenosu je menej častá. Okrem toho je možný i prenos z HCV pozitívnej matky na dieťa počas tehotenstva alebo pôrodu. Prenos HCV dojčením, kašľom, kýchaním, bozkávaním, jedlom, potravinami a bežným kontaktom s nakazenou osobou nebol zaznamenaný. 

Inkubačná doba, teda čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie choroby, je v prípade hepatitídy C stanovený na 14 až 120 dní, v priemere je to však približne 45 dní. Hepatitída C prebieha ako akútna infekcia a následne po šiestich mesiacoch v 80 až 90 % prípadov prechádza do chronickej formy. Akútna hepatitída typu C pritom môže prejsť aj bez akýchkoľvek príznakov, prípadne sú prejavy infekcie len nenápadné alebo neurčité, často sú podobné prejavom chrípky. 

Na prebiehajúcu akútnu formu hepatitídy C môžu poukázať nasledujúce príznaky:

• zvýšená telesná teplota,

• nadmerná únava a vyčerpanie,
• bolesti žalúdka, resp. v brušnej oblasti,
• ťažkosti s trávením,
• bolesti hlavy, kĺbov a svalov,
• asi v 25 % prípadov žltačka (zožltnutie kože, slizníc, očných bielok).

Odporúčame: Záťažový test na kondíciu: Odhalí srdcové nedostatky i varuje dopredu

Liečba hepatitídy C závisí v prvom rade od konkrétneho genotypu vírus. Ten spolu s ďalšími faktormi (vek a pohlavie pacienta, doba trvania infekcie, stupeň poškodenia pečene, celkový zdravotný stav pacienta) vplýva aj na úspešnosť liečby ochorenia. Vo všeobecnosti sa však v prípade akútnej aj chronickej formy uplatňuje kombinácia viacerých antivirotík, pacientovi sú tiež podávané hepatoprotektívne látky na ochranu pečene, vitamíny či liečivá tlmiace sprievodné ťažkosti ochorenia.

Dôležitá je tiež úprava stravy, obvykle je potrebné dodržiavať diétne opatrenia nastavené lekárom. V minulosti bola liečba hepatitídy C pomerne náročná a zdĺhavá, pričom k úplnej eliminácii vírusu v organizme dochádzalo len asi v 50 % prípadov. Nové liečivá však v súčasnosti zabezpečili významné zvýšenie účinnosti liečby i v prípade chronickej hepatitídy C. Liečba hepatitídy C je však stále zdĺhavou záležitosťou, môže trvať až 12 týždňov. Jej úspešnosť sa hodnotí spravidla 12 až 24 týždňov po ukončení terapie, kedy sa testami opätovne zisťuje, či je vírus prítomný v organizme. 

I keď sú možnosti liečby hepatitídy C v súčasnej dobe veľmi dobré, toto ochorenie stále predstavuje veľkú hrozbu pre zdravie človeka. Problém spočíva najmä v tom, že infekcia, či už akútna alebo aj chronická, v nemalom počte prípadov prebieha asymptomaticky, alebo spôsobuje len nenápadné a nešpecifické ťažkosti. Človek tak môže s hepatitídou C žiť dlhé roky bez toho, aby o tom vedel. Ďalším problémom je fakt, že akútna infekcia HCV prechádza v 80 až 90 % prípadov do chronickej formy, ktorá môže zanechať na zdraví človeka trvalé následky, a to predovšetkým v prípade jej neliečenia. 

O chronickej hepatitíde C hovoríme v prípade infekcie, ktorá trvá dlhšie ako 6 mesiacov. Môže prebiehať bezpríznakovo, no niekedy sa objavujú ťažkosti, ako napríklad únava, nechutenstvo, bolesti svalov, chudnutie, problémy so spánkom či tlak pod pravým rebrovým oblúkom. U asi 15 až 20 % pacientov sa v dôsledku dlhodobej infekcie (približne po dvadsiatich rokoch) rozvíja cirhóza pečene, ktorá môže viesť k zlyhaniu orgánu a potrebe jeho transplantácie. V dôsledku chronickej infekcie sa u niektorých pacientov rozvíja aj rakovina pečene. 

Prevencia hepatitídy C spočíva predovšetkým v minimalizovaní rizikových faktorov, teda vo vyhýbaní sa kontaktu s krvou a telesnými tekutinami infikovanej osoby. Očkovanie proti vírusu hepatitídy C totiž nie je dostupné. Keďže je daný vírus veľmi variabilný, vývoj vakcíny je značne komplikovaný. Prevencia tak zahŕňa nezdieľanie osobných predmetov, ktoré by mohli byť kontaminované infikovanou krvou. V zdravotníckych zariadeniach, ale aj tetovacích salónoch, holičstvách a podobne, by malo dochádzať k dôslednej dezinfekcii a sterilizácii. Vhodné je používanie jednorazových nástrojov, nevyhnutná je bezpečná manipulácia s biologickým materiálom. 

Odporúčame: Chemoterapia – ako funguje a čo by sme o nej mali vedieť?