Pistácie a ich účinky: Čo obsahujú a v akom množstve si ich dopriať?

Kto by nemal rád orechy? Ruky preč od nich dávajú pravdepodobne len alergici, pre ktorých sú veľkou hrozbou. Rôzne druhy orechov však majú obrovské množstvo fanúšikov, či už pre svoju chuť, ako aj účinky. Ktoré z orechov najviac obľubujete vy? Sú to v našich končinách tradičné vlašské orechy či lieskovce, alebo skôr exotickejšie kešu a para orechy? A možno sú to lahodné zelenkavé pistácie, ktorým mnohí nevedia odolať. Práve o nich sa niečo viac dozviete i v nasledujúcom článku. Odkiaľ pistácie pochádzajú, kde rastú, čo obsahujú a v akom množstve ich konzumovať?

Domovinu chutných pistácií, respektíve stromov, na ktorých rastú, možno hľadať v Strednej Ázii a na Blízkom východe. Odtiaľ sa rozšírili do mnohých miest, či už do Európy, ako aj Ameriky, Austrálie a na sever Afriky. Mimo svojho pôvodného výskytu sú tieto stromy dnes pestované pre svoje semená (konzumované ako oriešky) vo viacerých častiach sveta, k najvýznamnejším producentom patrí Irán, USA, Turecko, Sýria, Čína, v Európe zase Grécko aj Španielsko. Pistácie pritom rastú na stromoch menšieho vzrastu z rodu pistácia. Pravdepodobne najvýznamnejším zástupcom je pistácia pravá, latinsky Pistacia vera.

Pistácia pravá je dlhoveký subtropický opadavý strom dorastajúci do výšky 3 až 9 metrov z čeľade obličkovcovité, do ktorej patrí aj obličkovec západný, čiže strom kešu orieškov. Pistáciové stromy majú šedú kôru, dlhé kožovité listy oválneho tvaru a drobné červené kvety, ktoré sú usporiadané v strapcoch. Z kvetov sa vyvíjajú plody, jednosemenné kôstkovice elipsovitého tvaru. Spočiatku sú dužinaté, neskôr z nich vzniká škrupina, ktorá praská a odhaľuje semeno zelenej farby s červenkastou alebo hnedou šupkou. 

Odporúčame: Pri nedostatku hrozia problémy. Ktoré zdroje cholínu konzumovať?

Pistácie predstavujú vysokokalorickú potravinu, podobne ako aj iné druhy orechov. Stogramová porcia chutných zelených semien má približne cez 560 kalórií. To platí o prírodných nesolených orechoch, pražené a solené pistácie sú ešte kalorickejšie. To je dôvod, prečo je nevyhnutné sledovať množstvo skonzumovaných pistácií, hoci sú výživné a zdravé. Odporúčaná denná porcia predstavuje približne 30 g. Aké telu prospešné látky a živiny sa v tejto porcii nachádzajú?

Takmer z 50 % sú pistácie tvorené tukmi. Hovoríme však prevažne o zdravých tukoch v podobe mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín, medzi ktoré patria i cenné omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Ďalej pistácie obsahujú:

• sacharidy (prevažne zložené),
• vlákninu,
• bielkoviny (cca 20 g na stogramovú porciu),
• niektoré vitamíny skupiny B (najmä B6, ale aj B1 a B3),
• vitamín C,
• luteín, zeaxantín, betakarotén a iné látky patriace medzi antioxidanty,
• draslík, mangán, vápnik, horčík, železo, fosfor a ďalšie minerály.

Vďaka svojmu zloženiu majú pistácie rôznorodé priaznivé účinky na zdravie človeka. Samozrejme, najlepšou voľbou sú vždy nepražené a nesolené pistácie, v ktorých je uchovaný vyšší podiel prospešných živín a hlavne antioxidantov. Pistácie v natural kvalite vás prekvapia prirodzene sladkastou chuťou, slanosť im totiž v procese spracovania dodáva až soľ. Vďaka obsahu rôznorodých živín majú pistácie blahodarný vplyv napríklad na srdce, nervový systém, svalstvo či dokonca zrak. 

Účinky pistácií:

• sú skvelým zdrojom energie, rýchlo zaháňajú hlad a udržujú človeka dlho sýteho,
• majú nízky glykemický index a priaznivý vplyv na hladinu cukru v krvi,
• vďaka obsahu bielkovín podporujú budovanie svalovej hmoty,
• majú priaznivý vplyv na krvný tlak (len tie nesolené!),
• majú priaznivý vplyv na hladinu cholesterolu (i vďaka obsahu zdravých tukov),
• preventívne pôsobia proti kardiovaskulárnym ochoreniam,
• vďaka antioxidantom chránia bunky pred voľnými radikálmi,
• obsiahnutý vitamín B6 podporuje správnu funkciu nervového systému, zmierňuje únavu a vyčerpanie,
• podporujú správnu činnosť čriev a pravidelné vyprázdňovanie (vďaka vláknine),
• podporujú dobrú kondíciu očí a funkciu zraku – luteín a zeaxantín chránia oči pred degeneratívnymi zmenami,
• obsiahnuté živiny podporujú zdravie pokožky.

Odporúčame: Jojobový olej a jeho použitie: Ako sa postará o pleť či vlasy?

Pistácie možno využiť rôznorodými spôsobmi. Hrsť samotných zelených orieškov predstavuje výživnú desiatu či olovrant na doplnenie potrebnej energie. Prírodné nesolené pistácie však možno v primeranom množstve pridať napríklad aj do šalátov, jogurtov, raňajkovej kaše, müsli či smoothie nápoja. Vhodné sú do rôznych raw dezertov, múčnikov či domácej zmrzliny, v rámci talianskej kuchyni si nájdu miesto i v omáčkach.

Spôsobov konzumácie je skutočne mnoho, no ak patríte medzi milovníkov orechových masiel, máme pre vás jeden tip. Čo tak si pripraviť kvalitné domáce pistáciové maslo? Lyžicou pistáciového masla môžete dochutiť ovsenú kašu či jogurt a pokojne ho môžete natrieť i na domáci banánový chlieb či ovsené lievance. Jedlo tak obohatíte o zdravé tuky a bielkoviny. Ako ho pripraviť?

Ingrediencie:

• 250 g prírodných nesolených pistácií
• 2 PL medu (alebo agáve sirupu či iného sladidla)
• 2 PL orechového oleja (napr. z vlašských orechov)

Postup: Príprava domáceho pistáciového masla je v podstate veľmi jednoduchá. Všetky ingrediencie stačí vložiť do výkonného mixéra a mixovať, až kým vznikne hladká zmes (cca 5 až 10 minút). Nie je to žiadna veda, preto sa nebojte aj experimentovať. Ak napríklad nechcete maslo tak tekuté, pokojne orechový olej vyraďte a pripravte maslo len rozmixovaním pistácií. Ak chcete, aby malo maslo výraznejšiu arómu a chuť po pistáciách, orechy najskôr krátko na panvičke opražte a vychladnuté ich rozmixujte.

Ak obľubujete orechové maslá s jemne slanou chuťou, rozmixujte pistácie s troškou soli. Solené pistácie nie je vhodné mixovať, výsledné maslo by bolo až príliš slané. Okrem soli však môžete svoje pistáciové maslo dochutiť aj inými ingredienciami, napríklad škoricou či vanilkovým extraktom. 

TIP: Ak chcete mať pistáciové maslo krásne zelené, je potrebné zo semien olúpať šupky. Vhodné je pistácie najskôr na chvíľu zaliať horúcou vodou. Keď sa začnú šupky oddeľovať, opláchnite semená studenou vodou. Následne by mali ísť šupky dolu veľmi ľahko. 

Pistácie sú pomerne dráhe oriešky, a preto sa mnohí možno zaoberajú myšlienkou, či ich možno dopestovať i v našich končinách, respektíve vo svojej záhrade. Áno, pistáciu pravú je možné pestovať aj u nás, ideálne však skôr v teplejších oblastiach, i keď počas zimy do istej miery zvládne aj mrazy. Pestovanie stromu nie je samo osebe tak náročné, avšak pred jeho vysadením na záhrade je potrebné myslieť na niekoľko významných detailov. Vrchol produkcie dosahujú pistáciové stromy v priemere po 15 až 20 rokoch (niektoré druhy skôr, iné ešte neskôr).

Navyše pomaly rastú, rodia obvykle len raz za dva roky a úroda z jedného stromu nie je práve veľká. Navyše nie je možné pestovať len jeden strom. Pistácia pravá je totižto dvojdomá, čo znamená, že potrebná je jedna samčia a v domácich podmienkach aspoň jedna samičia rastlina. Ak k tomu pripočítame fakt, že pistácie sú zväčša zberané výhradne ručne, dostaneme odpoveď na to, prečo sú tieto lahodné oriešky také drahé. 

Ak sa však pistáciové stromy predsa len rozhodne vo svojej záhrade pestovať, hoc len pre okrasné účely, nájdite im hlavne stanovište s dostatkom slnka. Pistácie možno pestovať zo zakúpených sadeníc. Prvé roky je potrebné mladé rastliny chrániť pred mrazmi prikrývkou, napr. z lístia. U nás tieto stromčeky mávajú nižší vzrast, okolo 1,5 až 2,5 m. Dobre zvládajú suchá, zálievku spravidla vyžadujú len mladé rastliny. Pistáciu pravú je však možné pestovať aj v kvetináči, vďaka čomu je možné rastlinu ponechávať počas tepla vonku a počas zimy ju zase prezimovať v interiéri. Pistácia v kvetináči však vyžaduje pravidelné hnojenie, zalievanie a presádzanie. 

Odporúčame: TOP 5 dôvodov, prečo jesť pomaranče: Sú šťavnaté a plné zdravia!