Hypermetropia alebo ďalekozrakosť – je možné túto poruchu odstrániť?

Zrak by sme mohli považovať za najdôležitejší ľudský zmysel. Človek ním prijíma až okolo 90 % všetkých informácií o okolitom svete. Zrak však nefunguje vždy tak, ako by mal. A teraz nehovoríme len o úplnej strate schopnosti vidieť, ale v prvom rade o rôznych poruchách zraku, ktoré trápia nemalé percento populácie. Náš zrak napríklad slabne i v dôsledku starnutia. Takzvaná presbyopia predstavuje stareckú slabozrakosť a rozvíja sa predovšetkým po 40. roku života.

Rôzne poruchy zraku sa však u jedincov môžu vyskytovať prakticky už od útleho veku. Spomenúť môžeme astigmatizmus, keratokonus či krátkozrakosť. Opakom krátkozrakosti je ešte ďalekozrakosť, odborne hypermetropia. Čo by sme o tejto poruche zraku mali vedieť?

Ďalekozrakosť, ktorú odborne nazývame hypermetropia alebo hyperopia, predstavuje vrodenú refrakčnú chybu oka. Táto porucha zraku je charakteristická tým, že lúče svetla vstupujúce do oka usmernené šošovkou sa zbiehajú až za sietnicou, teda za bodom najostrejšieho videnia. To spôsobuje, že na sietnici nevzniká ostrý obraz. Oko postihnuté ďalekozrakosťou je spravidla príliš krátke, teda obraz sa tvorí až za sietnicou. Navonok sa to prejaví tým, že blízke predmety nevidí jedinec ostro, vzdialené však áno.

Ďalekozrakosť možno podľa počtu dioptrií rozdeliť do troch stupňov:

• ľahká ďalekozrakosť (hypermetropia levis) – dioptrie do +2D,

• stredná ďalekozrakosť (hypermetropia modica) – dioptrie +2 až +6D,
• ťažká ďalekozrakosť (hypermetropia gravis) – dioptrie nad +6D.

Odporúčame: ​Hysteroskopia – o aké vyšetrenie ide a kedy je potrebné?

Hypermetropia predstavuje vrodenú chybu oka, u človeka je teda prítomná už od narodenia. Avšak, u novorodencov je prirodzene prítomná mierna forma hypermetropie. Táto zraková odchýlka sa v nasledujúcich rokoch vo väčšine prípadov sama upraví, respektíve zaniká. Oko novorodenca a dieťaťa je skrátka kratšie ako oko dospelého jedinca. Postačí teda, že oko dorastie. Mladé oko navyše dokáže tieto odchýlky veľmi dobre kompenzovať akomodáciou šošovky, čiže zmenou jej mohutnosti. Ďalekozrakosť sa teda navonok neprejaví. 

K zhoršeniu zraku však môže dôjsť až v dospelosti, ak sa hypermetropia prirodzene vekom neupravila. Starnutím totiž oko postupne mierne stráca schopnosť zaostrovania a už sa nedokáže tak prispôsobovať. Ak však dieťa trpí vyšším stupňom ďalekozrakosti, čo sa začne i navonok prejavovať, ide už o stav, ktorý je potrebné riešiť. Charakteristickým prejavom tejto refrakčnej chyby oka je hlavne rozmazané videnie blízkych predmetov, pričom do diaľky vidí človek bez problémov.

Jedinec s hyperopiou môže mať teda menšie alebo väčšie problémy pri čítaní, písaní či práci za počítačom. Pozeranie do blízka sa môže spájať s väčšou námahou očí, čo môže viesť k začervenaniu alebo bolesti očí, tiež bolestiam hlavy. V snahe zaostriť pohľad na krátku vzdialenosť človek často žmúri. Objaviť sa môžu aj príznaky, ako pálenie a rezanie očí, časté žmurkanie či únava očí. 

Vo všeobecnosti môžu mať poruchy zraku u detí negatívny vplyv na ich psychomotorický vývoj, preto ich neradno podceňovať. Ako sme spomenuli vyššie, mierna ďalekozrakosť sa dlhodobo nemusí prejavovať, navyše u rastúceho dieťaťa sa odchýlka väčšinou bežne upraví. Problémy však môžu nastať pri vyššom stupni ďalekozrakosti. U detí môže byť ďalekozrakosť nad +3,5D sprevádzaná škúlením, zvyšuje sa i riziko rozvoja tupozrakosti.

Ak ďalekozrakosť nie je v prípade potreby korigovaná, môže to mať negatívny vplyv na pohybový aj kognitívny vývoj dieťaťa. Práve preto je potrebné si všímať určité signály, ktoré môžu u dieťaťa poukazovať nielen na hypermetropiu, ale prípadne aj na inú chybu oka. Viac pozorní by v tomto prípade mali byť rodičia detí, ktorí majú sami nejakú poruchu zraku.

U dieťaťa môžu na problém s očami poukazovať nasledujúce príznaky:

• časté žmurkanie,

• škúlenie,
• žmúrenie alebo zatváranie jedného oka,
• nakláňanie hlavy,
• nezáujem o knižky alebo maľovanky, 
• dávanie predmetov k očiam (napríklad hračiek),
• bolesti hlavy,
• ľahká unaviteľnosť,
• problémy s koncentráciou,
• zakopávanie,
• vrážanie do predmetov,
• problémy s čítaním alebo písaním,
• zhoršenie prospechu v škole.

Odporúčame: Postihuje hemofília len mužov? Odhaľte jej príčiny i prejavy

Ďalekozrakosť je spôsobená tým, že obraz predmetu, na ktorý človek hladí, sa vytvára až za sietnicou. V prípade normálne fungujúceho oka je vytváraný presne na sietnici. To, že svetelné lúče sa zbiehajú až za bodom najostrejšieho videnia, je obvykle spôsobené menšou dĺžkou oka, príčinou je niekedy taktiež zvýšená hrúbka šošovky, prípadne jej abnormálne zakrivenie. Prečo však k tomuto stavu dochádza, nie je úplne známe. Predpokladá sa však, že vplyv na rozvoj ďalekozrakosti má predovšetkým genetická predispozícia, teda sklon k vzniku hyperopie je u človeka už vrodený.

V niektorých prípadoch však môže ďalekozrakosť vznikať z dôvodu určitých vývojových chýb u jedinca, alebo môže súvisieť i s patologickými zmenami na očiach. Medzi príčiny či rizikové faktory hypermetropie môžeme v tomto prípade zaradiť zápaly alebo úrazy oka, nádor v zadnej časti oka, cukrovku, dlhodobé užívanie niektorých liekov, afakiu (chýbanie šošovky) či odchlípenie sietnice. 

Orientačné kontroly zraku u detí, ale aj dospelých, bežne prevádza všeobecný lekár pri preventívnych prehliadkach. Vo väčšine prípadov sa na to používa v prvom rade takzvaný optotyp, čo je pomôcka v tvare tabuľky s písmenami, číslami alebo inými znakmi, ktoré pacient podľa nariadení lekára postupne číta.

Ak všeobecný lekár vysloví podozrenie na poruchu zraku, obvykle je následne potrebné vyšetrenie u oftalmológa, čiže očného lekára. Vyšetrenie sa môže vykonávať s pomocou rôznych prístrojov, ako je napríklad oftalmoskop, refraktometer a iné. Spravidla býva potrebné počas vyšetrenia zraku utlmiť schopnosť akomodácie šošovky, čo sa robí pomocou očných kvapiek. 

Pri ľahkej ďalekozrakosti v detskom veku nie je spravidla potrebná žiadna korekcia. U dieťaťa sa problém rieši najmä v prípade, ak je zraková odchýlka väčšia (viac ako +3D) a dieťa sa sťažuje na zrakové ťažkosti. U dospelých sa koriguje obvykle ďalekozrakosť väčšia ako +2D. Konkrétne formy liečby ďalekozrakosti závisia od viacerých faktorov, v prvom rade od veku, taktiež od počtu dioptrií, ale i ďalších faktorov. 

Upraviť ostrosť zraku môžu v prvom rade pomôcť korekčné pomôcky, ako sú okuliare alebo kontaktné šošovky s plusovými dioptriami. Nosením okuliarov alebo šošoviek však nie je možné refrakčnú chybu odstrániť. Tej sa možno do veľkej miery zbaviť iba operáciou. U konkrétneho pacienta môže lekár odporučiť laserovú operáciu očí, k ďalším metódam patrí i výmena šošovky či implantácia fakickej šošovky. Vhodné možnosti riešenia problémov so zrakom je vždy potrebné prekonzultovať s lekárom. 

Odporúčame: Ako sa stravovať pri dne? Aké sú príčiny a príznaky ochorenia?