V bežnej hovorovej reči sa často používa výraz, že človek je v šoku, a to hlavne vo význame, že je niečím veľmi pozitívne alebo naopak negatívne ohromený, tiež prekvapený či pohoršený alebo aj vystresovaný. Avšak v odbornom slovníku, respektíve v medicíne, sa tento termín používa v inom význame.
Pojem šok totiž slúži na označenie veľmi vážneho stavu, ktorý bezprostredne ohrozuje život jedinca. Čo všetko by sme o šokovom stave mali vedieť? Prečo vzniká, ako sa prejavuje a ako podať postihnutému prvú pomoc?
Čo je šok?
Šok predstavuje život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k zníženiu zásobovania buniek, tkanív a orgánov krvou. Pri šokovom stave nastáva porucha kardiovaskulárneho systému, respektíve zlyhanie krvného obehu, ktorý nie je schopný dodať orgánom kyslík a živiny a zároveň nie je schopný odstrániť oxid uhličitý a odpadové splodiny metabolizmu.
Nastáva nepomer medzi potrebou a dodávkou kyslíka a živín pre celý organizmus. Následkom toho dochádza k postupnému zlyhaniu funkcie jednotlivých životne dôležitých orgánov, rozvratu vnútorného prostredia a bez liečby i k smrti jedinca.
Známe sú tri hlavné fázy šoku:
- kompenzačná fáza – organizmus sa prispôsobuje akútnej zmene a snaží sa udržať prekrvenie životne dôležitých orgánov,
- dekompenzačná fáza – kompenzačné mechanizmy sú vyčerpané, zhoršuje sa prekrvenie tkanív, prehlbujú sa zmeny,
- ireverzibilná fáza – nezvratná a konečná fáza šoku sprevádzaná trvalým poškodením orgánov a zlyhaním životných funkcií.
Rizikové skupiny – u koho je vyššia šanca na rozvoj šoku?
Vyššie riziko šokového stavu majú ľudia s chronickými ochoreniami, najmä so srdcovým zlyhávaním, ochoreniami obličiek, pečene, cukrovkou či poruchami imunity. Tieto diagnózy môžu zhoršovať reakciu tela na infekciu, zvyšovať riziko komplikácií a znižovať schopnosť organizmu rýchlo kompenzovať stratu krvi alebo tekutín.
Ohrození sú aj seniori, malé deti, tehotné ženy, alergici s anamnézou silných reakcií a pacienti po veľkých operáciách. V týchto skupinách môže šok vzniknúť rýchlejšie a mať závažnejší priebeh, preto by mali byť obzvlášť pozorné k príznakom, ktoré poukazujú na zhoršenie zdravotného stavu.
Typy šoku podľa príčiny vzniku
Šok sa môže rozvinúť z mnohých rôznorodých príčin. Najčastejšou príčinou šokového stavu je pritom závažná strata krvi, respektíve nedostatok tekutiny a krvi v cievnom riečisku. Príčinou však môže byť aj nedostatočný minútový objem srdca, respektíve znížená funkcia srdca ako pumpy, ktorá v prípade šoku vypudzuje do telového objemu stále menšie množstvo krvi. Ďalšie príčiny súvisia aj so zväčšením cievneho riečiska, respektíve roztiahnutím ciev.
K šoku môže dochádzať pri niektorých ochoreniach, zlyhávaní viacerých orgánov, dlhých chirurgických zákrokoch aj pri rozsiahlych úrazoch a vážnych nehodách. Podľa príčin pritom rozlišujeme viaceré typy šokov – napr. kardiogénny, obštrukčný, hypovolemický, anafylaktický, neurogénny, septický aj toxický.
Kardiogénny šok
Ku kardiogénnemu šoku dochádza v dôsledku poškodenia srdca, ktoré následne nie je schopné v dostatočnom množstve dodávať krv do orgánov tela. Príčinou môžu byť najmä vážne srdcové choroby. K šokovému stavu môže v tomto prípade dôjsť pri infarkte myokardu, srdcovom zlyhávaní či z dôvodu arytmií.
Obštrukčný šok
Obštrukčný šok sa rozvíja v dôsledku útlaku alebo upchania podstatnej časti krvného riečiska. Kvôli vzniknutej prekážke v krvnom obehu srdce nie je schopné prečerpať krv. K tomu môže dôjsť napríklad pri pľúcnej embólii, tiež tamponáde perikardu alebo chlopňových chybách.
Hypovolemický šok
Označenie hypovolemický šok sa používa pre šokový stav, ktorý je spôsobený veľkou stratou krvi alebo iných telesných tekutín. V krvnom riečisku sa tak nenachádza dostatok tekutín. Často sa rozlišujú i viaceré podkategórie tohto typu šoku. Takzvaný hemoragický šok vzniká kvôli krvácaniu, a to napríklad pri potrate, krvácaní do tráviaceho traktu či prasknutí aneuryzmi.
Traumatický šok vzniká z dôvodu veľkých krvných strát pri poraneniach (napríklad pri otvorenej zlomenine). Popáleninový šok vzniká pri vážnych popáleninách, pričom pri ňom dochádza k úniku plazmy. Hypovolemický šok môže vzniknúť aj z dôvodu vážnej dehydratácie, a to aj pri hnačke, pretrvávajúcom vracaní či pri nadmernom potení.
Anafylaktický šok
Spomedzi šokov je pravdepodobne najznámejší anafylaktický šok, ktorý radíme do kategórie distribučný šok. Pri distribučnom šoku vo všeobecnosti dochádza k masívnemu úniku krvnej tekutiny z ciev do okolitých tkanív (porucha priepustnosti ciev), pričom je celkové množstvo telesných tekutín síce zachované, no zároveň v cievach ich je nedostatok.
Konkrétne anafylaktický šok nastáva z dôvodu ťažkej alergickej reakcie na nejaký alergén, napríklad potravinu, lieky, poštípnutie hmyzom a podobne.
Neurogénny šok
Do kategórie distribučný šok patrí aj takzvaný neurogénny šok. Tento šokový stav môže nastať pri poranení mozgu alebo miechy. K poruche krvného obehu v tele dochádza v dôsledku náhlej straty signálov zo sympatického nervového systému.
Septický šok
Aj septický šok predstavuje zástupcu distribučného šoku. V tomto prípade dochádza k vážnemu šokovému stavu z dôvodu vzniknutej sepsy, ľudovo otravy krvi. Príčinou môže byť napríklad vážna bakteriálna, vírusová či hubová infekcia.
Toxický šok
Ako posledný môžeme ešte spomenúť toxický šok, ktorý podobne ako predchádzajúce tri typy šokov, spadá do skupiny distribučných šokov. Príčinou je v tomto prípade napríklad intoxikácia organizmu nejakou chemikáliou.
Šok u detí
Deti reagujú na šok odlišne ako dospelí – ich telo sa dokáže určitý čas brániť a udržať si zdanlivo normálny krvný tlak, no keď sa kompenzačné mechanizmy vyčerpajú, zhoršenie prichádza veľmi rýchlo. Typickými skorými príznakmi sú bledosť, studené končatiny, rýchle dýchanie, úzkosť či nezvyčajná plačlivosť. Rodičia často spozorujú, že dieťa pôsobí „iné“ – apatické alebo naopak prehnane nepokojné.
Najčastejšími príčinami detského šoku sú dehydratácia (hnačky, vracanie), infekcie, alergické reakcie, úrazy a masívne krvácanie. Vzhľadom na to, že organizmus dieťaťa stráca tekutiny podstatne rýchlejšie, každý príznak zhoršujúceho sa stavu treba brať vážne. Pri podozrení na šok dieťaťa je nutné okamžite volať záchrannú službu – progres môže byť veľmi rýchly.
Shutterstock®
Aké sú charakteristické príznaky šoku?
Ako sme zmienili vyššie, poznáme rôznorodé druhy šoku, ktoré vznikajú z odlišných príčin. Jednotlivé typy šokových stavov sa preto môžu sčasti odlišovať príznakmi. Líšiť sa môže aj intenzita príznakov podľa závažnosti zdravotného stavu. Poznáme však celý rad všeobecných príznakov, ktoré sú pre šok charakteristické. Ak ich u človeka spozorujeme, je nevyhnutné konať a poskytnúť mu prvú pomoc, ktorá mu môže zachrániť život. Medzi typické príznaky šoku patrí:
- výrazná bledosť kože,
- studená a vlhká pokožka,
- nadmerné potenie,
- nepokoj, nervozita, zmätenie,
- ospalosť, apatia,
- nevoľnosť, prípadne vracanie,
- pociťovanie smädu,
- zrýchlený pulz,
- plytké dýchanie, lapanie po dychu,
- časté zívanie,
- porucha močenia,
- vo vážnom stave porucha vedomia.
Ako sa šok diagnostikuje
Diagnostika šoku začína hodnotením životných funkcií a rýchlym klinickým vyšetrením. Lekári sledujú úroveň vedomia, farbu pokožky, teplotu končatín, rýchlosť pulzu, krvný tlak a dýchanie. Už tieto základné znaky často naznačia, či telo trpí nedostatočným prekrvením a aký závažný je stav.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj laboratórne výsledky, najmä hladina laktátu, ktorý stúpa pri nedostatku kyslíka v tkanivách. Krvné testy, EKG, ultrazvuk či röntgen pomáhajú odhaliť, či šok spôsobila infekcia, krvácanie, porucha srdca alebo iný vážny problém. Rýchla diagnostika je rozhodujúca – umožňuje lekárom okamžite nasadiť správnu liečbu a zvýšiť šancu na zotavenie.
Prvá pomoc pri šoku
Pre bežného človeka je najdôležitejšie vedieť dve základné veci o šoku. Prvou sú hlavné príznaky šoku, o ktorých sme písali vyššie, tou druhou je to, ako človeku podať prvú pomoc v prípade šokového stavu. Keďže však každý šok má inú príčiny, líšiť sa môže i spôsob podania prvej pomoci. V každom prípade však patrí k tým najdôležitejším krokom privolanie rýchlej zdravotnej služby (čísla 155 alebo 112), respektíve zabezpečenie okamžitej lekárskej pomoci. Dôležité je tiež zachovať pokoj a rovnako upokojovať postihnutého, ak je pri vedomí.
Ďalšie kroky prvej pomoci závisia od konkrétnej situácie. Pri veľkom vonkajšom krvácaní je nevyhnutné zastaviť krvácanie tlakom na ranu. V prípade zlomenín sa snažíme postihnutú časť znehybniť. Ak vieme, že ide o anafylaktický šok a alergik má pri sebe tzv. EpiPen, respektíve adrenalínovú injekciu (pero s epinefrínom), je vhodné ju aplikovať, napríklad do oblasti stehna, a to v prípade potreby aj cez oblečenie.
Okrem toho je dôležité u postihnutého sledovať vedomie a funkciu dýchania. Pri zástave dýchania a srdca je potrebné pristúpiť k resuscitácii, ktorá pozostáva z 30 stačení hrudníka, ktoré striedajú 2 vdychy, a to podľa potreby až do príchodu lekárskej pomoci.
Pri rôznych nehodách, ktoré môžu viesť k šoku, ako aj pri výskyte šoku, je tiež potrebné mať na pamäti tzv. protišokové opatrenia, ktoré sa tiež označujú skratkou 5T.
Protišokové opatrenia:
- ticho – postihnutého psychicky upokojujeme, podľa možnosti eliminujeme ruchy v okolí,
- teplo – postihnutému zabezpečíme teplo, aby sme zabránili stratám tepla,
- tekutiny – v tomto prípade neplatí, že ich postihnutému zabezpečíme, práve naopak, postihnutému nikdy tekutiny ani jedlo nepodávame (ani keď je smädný a prosí o vodu), môžeme ovlažiť pery a tvár čistou vodou,
- tíšenie bolesti – podľa možností postihnutému ošetríme poranenia – zastavíme krvácanie, znehybníme zlomeninu, zabezpečíme úľavovú polohu, perorálne nepodávame lieky proti bolesti,
- transport – zabezpečíme odvoz k lekárovi alebo príchod záchrannej služby.
Podanie prvej pomoci človeku v núdzi často zachráni jeho život. V mnohých prípadoch však bráni podaniu život zachraňujúcej prvej pomoci strach z toho, že človek urobí niečo zle. Akákoľvek pomoc je však lepšia ako žiadna! Samozrejme, jedinec by pri podávaní prvej pomoci postihnutému mal vždy myslieť aj na vlastnú bezpečnosť.
Čo NIKDY nerobiť pri šokovom stave
Nepodávať tekutiny ani jedlo. Môže dôjsť k vdýchnutiu tekutiny alebo zhoršeniu stavu, najmä ak je človek v bezvedomí alebo má poruchu prehĺtania.
Nehýbať postihnutým zbytočne. Manipulácia môže zhoršiť skryté poranenia, napríklad vnútorné krvácanie alebo poranenie chrbtice.
Nezakláňať príliš hlavu ani nezodvihnúť nohy pri úrazoch. Pri poranení hrudníka, brucha alebo chrbtice môže byť poloha so zdvihnutými nohami nebezpečná.
Nepodávať lieky proti bolesti. Perorálne lieky môžu spôsobiť komplikácie a zakryť príznaky, ktoré lekár potrebuje vidieť.
Nenechať postihnutého v chlade alebo na priamom slnku. Teplotný stres zhoršuje šok. Vždy zabezpečiť primerané teplo a tieň.
Neignorovať zhoršovanie stavu. Ospalosť, spomalené reakcie, bledosť a zrýchlený pulz sú varovné signály, ktoré vyžadujú okamžité privolanie záchrannej služby.
Keď rýchla pomoc rozhoduje o živote
Šok je stav, pri ktorom doslova záleží na minútach. Včasné rozpoznanie typických príznakov, správna prvá pomoc a okamžité privolanie záchrannej služby môžu znamenať rozdiel medzi zotavením a ohrozením života. Kľúčové je zachovať pokoj, bezpečne stabilizovať postihnutého a konať bez váhania – každý zásadný krok podporí prekrvenie životne dôležitých orgánov a dá človeku šancu, kým sa dostane do rúk odborníkov.
Aktualizovaný článok: 18.11.2025
