Hoci by v našej strave mali mať priestor predovšetkým tunajšie plody, nie je na škodu v jedálničku z času na čas privítať aj závan exotiky. Napríklad rôzne exotické druhy ovocia nás neraz dokážu prekvapiť vskutku jedinečnou chuťou, ale aj obsahom cenných živín, vrátane mnohých vitamínov a antioxidantov. U nás patria k bežne dostupným druhom napríklad kivi, granátové jablko, papája, mango, ešte väčšiu exotiku však prináša pitahaya, tamarind či salak. A čo také kaki, známe aj ako hurmikaki? Prečo ho vyskúšať a ako ho vypestovať aj u nás?
Poznáte exotické ovocie kaki?
Kaki, hurmikaki, churma či hurma. Pod týmito názvami sa ukrývajú plody ebenovníka rajčiakového, latinsky Diospyros kaki. Z botanického názvu Diospyros je odvodené aj pomenovanie Diovo ovocie či božské ovocie. Ebenovník rajčiakový je opadavý strom z čeľade ebenovité, ktorého pôvod nájdeme vo východnej Ázii. Na severe Číny, ale aj v Južnej Kórei či Japonsku ide o jednu z najstarších vyšľachtených rastlín. Dnes sú ebenovníky rozšírené vo všetkých subtropických a polotropických oblastiach sveta. Dorastá do výšky 3 až 15 metrov.
Ebenovníky sú hojne pestované pre svoje plody, ktorými sú pomerne veľké bobule. Majú prevažne guľovitý, prípadne mierne sploštený tvar a hmotnosť pokojne od 100 do 400 až 500 gramov. Ovocie kaki vyzerá v podstate ako paradajka. Pokryté je hladkou šupkou, ktorá má prevažne oranžovú farbu, prípadne červenkastú alebo žltú. Vo vnútri sa ukrýva mäkká dužina v rovnakej farbe so sladkastou chuťou, ktorú niektorí prirovnávajú k chuti marhúľ s jemnou príchuťou mrkvy. Zber plodov prebieha po ich dozretí prevažne počas neskorej jesene.
Odporúčame: Lufa – zázračný pomocník pre krásu i do domácnosti
Aké vitamíny sa skrývajú v kaki?
Kaki sa do jedálnička oplatí zaradiť v prvom rade z toho dôvodu, že je zdrojom viacerých živín a dôležitých látok. Z veľkej časti je ovocie tvorené vodou, okrem toho v ňom nájdeme sacharidy a cennú vlákninu, ako aj menšie množstvo bielkovín. Kaki je charakteristické predovšetkým vysokým obsahom vitamínu C. V stogramovej porcii nájdeme približne množstvo rovnajúce sa odporúčanej dennej dávke tohto vitamínu. Kaki ukrýva aj viaceré vitamíny skupiny B, napríklad niacín a riboflavín.
Z minerálov a stopových prvkov v plodoch nájdeme hlavne draslík, fosfor, horčík, vápnik aj železo. Sú tiež zdrojom betakaroténu, z ktorého sa v našom tele tvorí nenahraditeľný vitamín A. Nájdeme v ňom i ďalší karotenoid (farbivo rastlín, húb a ďalších organizmov) zvaný lykopén, ktorému sú pripisované protirakovinové účinky. Mnohé z látok obsiahnutých v kaki radíme tiež medzi antioxidanty, ktoré chránia naše telo pred voľnými radikálmi.
Účinky kaki:
- posilnenie imunitného systému vďaka vitamínu C,
- podpora trávenia a vyprázdňovania,
- podpora zdravia očí a zraku vďaka vitamínu A a obsahu viacerých karotenoidov,
- zdroj ľahko stráviteľných cukrov – rýchly zdroj energie,
- protizápalové účinky,
- preventívne pôsobenie proti rakovine aj starnutiu vďaka obsahu antioxidantov,
- priaznivý vplyv na hladinu krvného tlaku,
- podpora psychickej pohody,
- podpora zdravia pokožky vďaka mnohým živinám.
Odporúčame: Časté mýty o zdravej výžive: Tu je 10 prípadov, kedy je pravda inde!
Ako jesť kaki?
Než sa pustíte do konzumácie hurmikaki, vždy sa najskôr uistite, že je dostatočne zrelé. Nezrelé plody sú spravidla tvrdšie, ich dužina je skôr chrumkavá a charakteristické bývajú trpkou chuťou. Konzumácia takýchto plodov nie je úplne žiaduca, u citlivejších osôb môžu spôsobiť tráviace problémy. Dostatočne zrelé kaki plody sú primerane mäkké, konzistencia dužiny je takpovediac mazľavá, chuť príjemne sladká.
Plody zakúpené v obchodoch bývajú vo väčšine prípadov ešte nezrelé, preto treba počkať, kým si na nich pochutnáte. Dozrievaniu dopomôže v prvom rade izbová teplota, podporiť proces tiež môžete tým, že kaki umiestnite v blízkosti jabĺk (ideálne ich nechajte pár dní s jablkami priamo v papierovom alebo mikroténovom vrecúšku). Zrelé kaki plody si už môžete vychutnať rôznymi spôsobmi. Jedlá je i šupka, ktorá je dobre stráviteľná a len minimálne trpká.
Do kaki sa tak môžete zahryznúť podobne ako do jablka. Veľmi zrelé plody majú akúsi marmeládovú konzistenciu, po prerezaní tak môžete ich dužinu vyjesť lyžičkou. Kaki sa hodí nielen na priamu konzumáciu, ale i do ovocných šalátov, koláčov, lekvárov, pudingov, smoothies či omáčok k mäsu. Ak obľubujete kombináciu slaného a sladkého, respektíve ovocia a syrov, neváhajte vyskúšať recept nižšie.
Recept na bruschettu s kaki a mozzarellou
Ingrediencie:
- cca 8 plátkov pečiva ciabatta
- 3 ks ovocia kaki
- 150 syra mozzarella
- olivový olej
- soľ a mleté čierne korenie
Postup: Ako prvé si ovocie kaki umyjeme a nakrájame na malé kocky. Na podobne veľké kúsky nakrájame aj mozzarellu. Obe ingrediencie zmiešame v menšej miske. Plátky ciabatty potrieme olivovým olejom a obložíme ovocno-syrovou zmesou. Podľa chuti trochu osolíme a okoreníme. Ciabatty poukladáme na plech s papierom na pečenie a dáme zapiecť na 10 až 15 minút pri teplote 190 °C. Hotové ciabatty vyberieme, keď sú zlatisté, chrumkavé a syr je krásne rozpustený. Môžeme podávať. Dobrú chuť!
Odporúčame: Ako sa zbaviť negatívnych myšlienok? Toto pomáha!
Je možné pestovanie hurmikaki aj na Slovensku?
Ebenovník rajčiakový je pomerne prispôsobivý a je možné ho pestovať aj v našich klimatických podmienkach. Ideálne je pestovanie zo zakúpených priesad. Vyberať je možné z mnohých odrôd, ktoré sa môžu líšiť napríklad veľkosťou plodov, ich chuťou, ako aj časom dozrievania. Napríklad odroda Jiro je skorá, veľké plody dozrievajú od začiatku októbra. Neskorá odroda Chioccolatino zase prináša plody až v novembri a sú o niečo menšie. Táto odroda je navyše charakteristická hnedastou dužinou.
Mladé rastliny je možné v prvých rokoch pestovať v kvetináčoch, neskôr je vhodné nájsť im v záhrade slnečné stanovište s humóznou, mierne kyslou a priepustnou pôdou. Ak vysádzame do záhrady viacero ebenovníkov, nechávame medzi nimi rozostupy aspoň 3 m. Ebenovníky bývajú spravidla mrazuvzdorné až do teploty okolo - 20 °C. Mladé rastliny je však vhodné ochrániť pred chladom, pôdu prikryjeme mulčom, kmeň obalíme. Rastliny v nádobe necháme prezimovať v chladnejšej miestnosti s prístupom svetla. Ebenovníky začínajú rodiť približne po dvoch až troch rokoch.
