Čo je koronárny bajpas? Kedy sa vykonáva a ako prebieha?

Kardiovaskulárne choroby, čiže ochorenia srdca a ciev, patria dnes medzi najčastejšie príčiny smrti, respektíve už dlhodobo obsadzujú úplne prvenstvo v rebríčku príčin predčasných úmrtí. Na ich rozvoj má vplyv nielen rastúci vek či dedičná predispozícia, ale aj životný štýl, čiže napríklad spôsob stravovania, ako aj miera fyzickej aktivity a stresu. V niektorých prípadoch sa v rámci liečby srdcovo-cievnych ochorení vykonáva i takzvaný bajpas. O čo ide, kedy je potrebný a ako prebieha?

Pojmami koronárny alebo aortokoronárny bajpas, prípadne len bajpas, hovorovo v bežnej reči označujeme takzvané aortokoronárne premostenie. Ide o kardiochirurgickú operáciu, respektíve najčastejší kardiochirurgický výkon. Slovo bajpas pochádza z anglického bypass, čo môžeme preložiť ako obchvat alebo obchádzku. V medicíne sa v prenesenom význame týmto pojmom označuje, takpovediac, umelo vytvorená cievna spojka na koronárnych tepnách (tepnách vyživujúcich srdcový sval). 

Cieľom tejto operácie je premostenie (vytvorenie obchádzky) zúženého a málo priechodného úseku koronárnej artérie srdca štepom. Takýmto štepom môže byť napríklad tepna z hrudníka, alebo žila dolnej končatiny. Vďaka tomuto úkonu sa zlepší zásobovanie postihnutého myokardu (srdcového svalu) okysličenou krvou. 

Okrem aortokoronárneho bajpasu existujú aj iné typy podobných operácií. Obdobným spôsobom sa totižto premosťujú napríklad aj zle priechodné miesta na tepnách dolných končatín alebo v mozgu. Okrem toho sa vykonáva aj bajpas žalúdka, respektíve gastrický bajpas, pri ktorom sa operačne vyraďuje časť žalúdka, dvanástnika či prvej časti tenkého čreva. Ide najmä o účinnú metódu chirurgickej liečby nadmernej obezity. 

Odporúčame: KVÍZ: Choroby s nálepkou autoimunitné ochorenie – čo všetko o nich viete?

Koronárny bajpas sa spravidla vykonáva primárne v prípade ochorení srdcových tepien, pri ktorých dochádza k blokovaniu jednej alebo viacerých artérií, v dôsledku čoho je narušené zásobovanie srdcového svalu. V dôsledku jeho nedokrvenia dochádza k rozvoju ischemickej choroby srdca, ktorej formou je angina pectoris aj infarkt myokardu. K zúženiu tepien môže dôjsť napríklad v prípade, ak sú cievy postihnuté aterosklerózou, pri ktorej dochádza najmä k ukladaniu tukových látok v stenách ciev.

Vykonaný bajpas v podstate predstavuje novú trasu pre prúdiacu krv mimo miesta postihnutého upchatím. Táto operácia sa zvyčajne nevykonáva pri akútnom infarkte myokardu, ale napomáha vopred znížiť riziko jeho vzniku a zároveň aj zlepšiť kvalitu života pacienta, tiež môže pomôcť znížiť prejavy bolestivej anginy pectoris. Ku koronárnemu bajpasu sa zvykne pristupovať až vtedy, keď iné možnosti liečby zlyhajú, alebo ak pacientovi hrozia nejaké zdravotné komplikácie. 

Aortokoronárne premostenie sa zvyčajne vykonáva napríklad z nasledujúcich dôvodov:

• závažná angina pectoris,
• pretrvávajúca ischémia (nedokrvenosť) po infarkte, 
• vrodené alebo chorobné súženie hlavnej ľavej koronárnej artérie,
• postihnutie troch vetiev koronárnej artérie u pacientov so stabilnou anginou pectoris,
• postihnutie jednej alebo dvoch ciev u pacientov so stabilnou anginou pectoris, ak je ohrozená veľká oblasť životaschopného myokardu.

Odporúčame: Nepríjemné hučanie v ušiach – prečo vzniká tinitus a ako sa prejavuje?

Koronárny bajpas predstavuje otvorenú operáciu srdca, ktorá prebieha v celkovej anestézii. Pri operácii sa zastavuje srdce pacienta, ktoré je následne napojené na mimotelový srdcovo-pľúcny obeh. Ten zabezpečí prísun kyslíka orgánom počas krátkeho obdobia trvania zákroku. Zástava srdca a použitie mimotelového obehu je nevyhnutné preto, aby chirurg mohol našiť jeden či viacero štepov na potrebné miesta v srdci, a teda vytvoriť premostenie, respektíve obchádzku zúženia tepny. 

Počas operácie sa spravidla najskôr otvára hrudná kosť pacienta, vďaka čomu sa môže chirurg dostať k srdcu. Počas toho zvyčajne druhý chirurg odoberá spomínané štepy, napríklad z vnútornej strany hrudníka alebo z nôh. Tieto cievy si telo ľahko nahradí, ich premiestnenie nemá výrazný vplyv na prietok krvi v mieste, z ktorého boli odobraté. Vzácne sa na tento účel používajú cievy od darcu alebo umelé náhrady ciev. Po odobratí štepov je pacient napojený na mimotelový obeh. Štepy následne chirurg napojí priamo na koronárne artérie na povrchu srdca mimo upchatého miesta, takže vytvorí obchvat pre prúdiacu krv.

Pomocou elektrického výboja sa následne srdce uvedie opäť do činnosti. Chirurg odpojí mimotelový obeh, spojí hrudnú kosť a uzavrie operačnú ranu. Pacient je nakoniec prevezený na pooperačné oddelenie, pričom domov býva prepustený zhruba po desiatich dňoch. Všetko závisí od zdravotného stavu pacienta. V niektorých prípadoch sa bajpas vykonáva s malými rozdielmi, a to napríklad aj bez mimotelového obehu na bijúcom srdci s použitím špeciálneho stabilizačného systému. 

Pozri aj: 15-minútový ranný tréning: Lepšie sa deň naštartovať ani nedá!

Samozrejme, tak ako s každou operáciou či medicínskym zákrokom, tak aj s vykonaním bajpasu prichádzajú isté riziká. V tomto prípade sa ako komplikácia po operácii môže vyskytnúť napríklad infekcia či poruchy rytmu srdca. Vážnym problémom je, ak prišité cievy dobre netesnia, čo následne môže viesť ku krvácaniu. Rizikom je tiež úplná zástava srdca. 

Po operácii by mal pacient v rámci rekonvalescencie dôsledne dodržiavať nariadenia lekára. Hrudná kosť sa môže zrastať osem až dvanásť týždňov. Pre dobré zotavenia je dôležitý pokoj, oddych, ale aj primeraný pohyb (napríklad vo forme krátkych prechádzok). Náročnejšie fyzické aktivity a aktívny šport sú spravidla zakázané, a to minimálne po dobu niekoľkých mesiacov. 

Aj na návrat k domácim prácam či sexuálnemu životu sa odporúča čakať aspoň niekoľko týždňov. Veľký význam má strava. Tá by mala byť zdravá, pestrá a vyvážená. Zvyčajne býva potrebné užívanie liekov na riedenie krvi, rovnako je potrebné mať pod kontrolou hladinu cholesterolu, ako aj krvného tlaku. Dôležité je myslieť na to, že životnosť bajpasov býva obmedzená a ani vytvorenie bajpasu nezabráni ďalšiemu poškodzovaniu a zužovaniu ciev. Preto je nevyhnutné sa o cievy starať. Prevencia ďalšieho poškodzovania a degenerácie ciev zahŕňa elimináciu fajčenia, zdravú stravu i dostatok pohybu.