Liečivo aj otrava – ako v prírode spoznať ľuľkovec zlomocný?

V prírode sa môžeme stretnúť s nespočetným množstvom rôznorodých jedovatých a toxických rastlín, ktorý rôzne časti, napríklad plod, ale aj listy či kvety, môžu spôsobiť až vážne otravy. Medzi najjedovatejšie rastliny v mnohých európskych územiach patrí prilbica modrá, ktorá je však na druhú stranu pre svoj atraktívny vzhľad i často pestovaná v záhradách. 

K ďalším jedovatým rastlinám patrí napríklad bolehlav škvrnitý, štedrec ovisnutý, durman obyčajný či jesienka obyčajná. A zabudnúť nemôžeme ani na pomerne známy ľuľkovec zlomocný. Táto rastlina je nebezpečná aj z toho dôvodu, že má fialové bobule, ktoré lákajú na zahryznutie, podobne ako čučoriedky. Ako ľuľkovec spoznať a aké následky môže mať otrava?

Ľuľkovec zlomocný predstavuje mohutnú trvácu rastlinu z čeľade ľuľkovité, ktorá môže dorastať pokojne do výšky 1 až 2 m. Jeho latinský názov je Atropa bella-donna. Druhové meno v preklade znamená pekná žena. Takéto pomenovanie dostala rastlina údajne preto, lebo talianske ženy používali výťažok z ľuľkovca na rozšírenie zreničiek, čo im malo priniesť zmyselný pohľad. 

Charakteristický je priamou, no bohato rozkonárenou tučnou stonkou, ktorá nesie tmavozelené vajcovité alebo elipsovité listy s veľkosťou do 25 cm a celistvým okrajom. Kvety vyrastajúce v pazuchách listov majú rúrkovitý až zvončekovitý tvar.

Ich farba môže byť rôzna, niekedy sú fialkové s hnedastým alebo šedým nádychom, prípadne môžu byť žltošedé alebo sčasti červenkasté. Plodom sú bobule, ktorých typickou črtou je, že vyrastajú z hviezdicového kalicha. Farba je tmavá fialová, niekedy až čierna. 

V súvislosti s ľuľkovcom sa často spomína hrozba zámeny v prírode s čučoriedkami, keďže obe rastliny majú pomerne podobné guľaté plody, ktoré sa objavujú v približne rovnakom čase, a to zhruba v polovici leta.

Riziko je väčšie hlavne u malých detí, ktoré rozdiel medzi spomínanými rastlinami a ich plodmi nepoznajú. Preto je dôležité deti pri prechádzke v prírode upozorňovať na to, aby bez dovolenia nekonzumovali žiadne nájdené plody. Tiež treba dávať pozor na domácich miláčikov, napríklad ak ideme so psíkom na prechádzku do prírody. 

Rozdiely medzi bobuľami ľuľkovca a čučoriedky sú nasledovné:

• ľuľkovec (foto vyššie vľavo) má veľmi tmavé bobule, ktoré sú až čierne a charakteristické leskom, okolo nich sa nachádza spomínaný zelený kalich hviezdového tvaru, z ktorého bobule vyrastajú po jednom,

• čučoriedka (foto vyššie vpravo) má svetlejšie modrasté bobule, ktoré sú typicky matné a nemajú okolo seba žiaden zelený kalich v tvare hviezdice. 

Odporúčame: Borievka čínska - spoznajte túto krásnu vždyzelenú drevinu!

Ľuľkovec zlomocný je pôvodom z Európy, pričom sa vyskytuje naprieč kontinentom od juhu po sever. V menšej miere sa rozšíril aj na sever Afriky. U nás naň možno naraziť v podhorských aj horských oblastiach. Obľubuje vlhšie a tienistejšie stanovištia s mierne kyslou pôdou. 

Nájsť ho môžeme na okrajoch lesov, lesných čistinkách, okolo ciest alebo na rúbaniskách. Hojne rastie v bukových, smrekových alebo zmiešaných lesoch. 

Ľuľkovec zlomocný patrí medzi najnebezpečnejšie rastliny v centrálnej časti Európy. Jedovaté sú prakticky všetky časti, vrátane kvetov objavujúcich sa od júna do septembra a plodov, ktoré začínajú dozrievať v polovici leta. Rastlina je prudko jedovatá kvôli obsahu takzvaných tropánových alkaloidov.

V najvyššej miere je v rastline zastúpený L-hyoscyamín, okrem toho v ľuľkovci nájdeme aj atropín alebo skopolamín. Spomínané alkaloidy sa vo väčšom množstve nachádzajú v koreňoch a listoch. Listy sú najjedovatejšie v čase kvitnutia rastliny, korene zase na konci vegetačného obdobia.

Alkaloidy sa v menšom množstve nachádzajú v stopkách, kvetoch, bobuliach i semenách. Práve bobule sú však z hľadiska rizika otravy najvýznamnejšie, keďže môžu byť zamenené s nejakými jedlými plodmi. Dospelého človeka môže usmrtiť požitie 10 bobúľ, u detí môže fatálne následky už požitie 3 bobúľ. 

Alkaloidy obsiahnuté v ľuľkovci zlomocnom postihujú hlavne nervový systém, tlmia účinok dôležitého neurotransmiteru zvaného acetylcholín a oslabujú srdcovú činnosť. Spôsobiť môžu zástavu dychu, kómu až smrť.

Ľuľkovec je jedovatý aj pre väčšinu domácich zvierat (okrem napríklad hovädzieho dobytka alebo králikov). Následkom otravy môže byť narkóza a paralýza. Pri požití malého množstva drogy z ľuľkovca sa dostavujú halucinogénne účinky – pocity eufórie, dezorientácia a hlboký spánok so živými snami. Prejavy otravy môžu pretrvávať 1 až 3 dni. 

Pri závažnejších otravách dochádza k narušeniu schopnosti parasympatického nervového systému regulovať mimovoľné aktivity, napríklad potenie, dýchanie a srdcový tep, čo vedie k ohrozeniu života človeka. Príznaky otravy ľuľkovcom môžu byť nasledovné:

• zrýchlená činnosť srdca,
• rozšírenie zreníc,
• sčervenanie tváre,
• citlivosť na svetlo,
• rozmazané videnie,
• horúčosť v tvári,
• suchosť slizníc,
• poruchy vedomia,
• potenie,
• strata rovnováhy,
• kŕče,
• podráždenosť,
• halucinácie. 

Pri podozrení na požitie bobúľ ľuľkovca je nevyhnutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc, v prípade domácich zvierat zverolekára! Ako protijed sa používa napríklad fyzostigmín alebo pilokarpín.

Odporúčame: Ako podporiť liečbu ochorení močových ciest? Skúste tento prírodný liek!

Mohlo by sa zdať, že od jedovatých rastlín je vo všeobecnosti potrebné držať ruky preč. Avšak, výťažky z mnohých jedovatých rastlín našli uplatnenie vo farmaceutickom priemysle a ľuľkovec zlomocný nie je výnimkou. Z ľuľkovca sa získava napríklad spomínaný atropín. Táto rastlina sa vo farmácii používa na:

• zmierňovanie kŕčov hladkého svalstva a kolík močových ciest a žlčníka,
• pri astmatických záchvatoch,
• pri gastrointestinálnych poruchách,
• pri niektorých poruchách srdcového rytmu,
• v očnom lekárstve na rozšírenie zreničiek a zníženie slzenia pred vyšetreniami.

Vo farmácii sa ľuľkovec používa len v prísne stanovených množstvách. Bežne v lekárni ho možno nájsť v homeopatických prípravkoch, či už vo forme tabliet, alebo ako masti na lokálne použitie na kožu. 

Z rôznych rastlín možno v rámci ľudového liečiteľstva pripravovať napríklad zápary, odvary na vonkajšie použitie, tinktúry, masti, oleje a iné bylinkové prípravky. Domáca manipulácia s ľuľkovcom zlomocným sa však v žiadnom prípade neodporúča. Hoci sa ľuľkovec používa v istej forme aj ako liečivo, pracovať s ním môže len odborník!