Kde hrozí dovolenkárom brušný týfus? Nepodceňte prevenciu ochorenia!

Pojem týfus vo všeobecnosti označuje infekčné horúčkovité ochorenie. Je však viacero ochorení, vyvolaných inými pôvodcami, ktoré sú pomenované ako týfus. Príkladom je škvrnitý vírus, spôsobený baktériami Rickettsia prowazekii. Za takzvaný návratný týfus sú zase zodpovedné spirochéty rodu Borrelia. A taktiež tu máme brušný týfus a jemu podobné paratýfusy.

V nasledujúcom článku sa bližšie pozrieme na spomenutý brušný týfus, s ktorým sa môžu stretnúť dovolenkári a cestovatelia vo viacerých rizikových destináciách. Čo spôsobuje brušný týfus, ako sa prejavuje a ako sa pred ním ochrániť?

Brušný týfus je infekčné horúčkovité ochorenie bakteriálneho pôvodu. Pôvodcom je baktéria Salmonella enterica sérotyp typhi (staršie označovaná ako Salmonella typhi a v minulosti považovaná za samostatný druh). Predstavuje patogén iba pre človeka. Tieto baktérie napádajú predovšetkým tráviaci trakt človeka. Usídľujú sa v tenkom čreve a produkujú toxíny, ktoré vedú k rozvoju viacerých zdravotných ťažkostí. 

Ročne sa celosvetovo brušným týfusom nakazí až do 16 miliónov osôb. Ochorenie je potenciálne smrteľné, najmä pri závažnom priebehu a neposkytnutí liečby. Vyžiada si cez 600 000 obetí ročne. 

Odporúčame: Je pasívne fajčenie škodlivé? Koho najviac ohrozuje a ako sa chrániť?

Zdrojom nákazy je buď chorý jedinec, alebo bezpríznakový bacilonosič, ktorí vylučujú zárodky týfusu stolicou, prípadne močom. Vstupnou bránou baktérie do ľudského organizmu je tráviaci trakt, respektíve ústa. Brušný týfus možno zaradiť medzi takzvané choroby špinavých rúk, pre ktoré je typický fekálno-orálny spôsob prenosu.

Osoba s brušným týfusom alebo bacilonosič môžu najmä pri zlej hygiene kontaminovať predmety a potraviny, prípadne môžu šíriť nákazu priamym kontaktom so zdravými osobami. Zdravý jedinec sa teda môže nakaziť kontaktom s infekčnou osobou, pitím kontaminovanej vody či konzumáciou kontaminovaných potravín, prípadne skrz kontaminované predmety a povrchy. 

U nás je riziko nákazy brušným týfusom prakticky veľmi nízke. Ročne sa u nás vyskytnú len ojedinelé prípady ochorenia, ktoré sú spravidla importované z exotických krajín. Brušný týfus je typický najmä pre chudobnejšie a rozvojové krajiny, predovšetkým pre oblasti s nízkou úrovňou hygieny a vysokou koncentráciou obyvateľstva. Rizikové sú zároveň krajiny s teplým podnebím. Ide napríklad o krajiny Strednej a Južnej Ameriky, niektoré ázijské aj africké oblasti.

Na pozore sa treba mať pri návšteve obľúbených dovolenkových destinácií, napríklad Egypta, Turecka, Tuniska, ale aj pri ceste do Indie. Riziko však nepredstavuje len cesta do daných oblastí, ale aj zlé hygienické návyky cestovateľov pri pobyte v rizikových krajinách. 

Brušný týfus má obvykle inkubačný čas, čiže čas od nakazenia po prepuknutie symptómov, v priemere dva týždne, no celkovo to môže byť 5 až 24 dní. U konkrétnych pacientov môže mať ochorenie odlišný priebeh. U niektorých postihnutých sa vyskytnú miernejšie formy s ľahkým priebehom, niektorých však potrápia aj ťažké formy choroby s komplikáciami. Vážnejší priebeh môže nastať u malých detí, tehotných žien či starších osôb.

Brušný týfus predstavuje horúčkovité ochorenie, ktoré je charakteristické skokovitým nárastom telesnej teploty a následnými vysokými horúčkami. V úvode ochorenia sa objavujú príznaky zameniteľné s chrípkou, ku ktorým sa obvykle pridávajú črevné ťažkosti. 

Pre brušný týfus sú typické nasledujúce príznaky:

• výrazné bolesti hlavy,

• bolesť svalstva,
• nadmerná únava,
• povlak na jazyku v tvare písmena V,
• nechutenstvo,
• nevoľnosť až zvracanie,
• najskôr zápcha, neskôr hnačky žltozelenej farby,
• nafukovanie,
• bolesť brucha,
• bledoružová vyrážka na bruchu a po bokoch hrudníka.

U pacienta môže dôjsť k zväčšeniu uzlín, pečene aj sleziny, objaviť sa môžu srdcové a dýchacie ťažkosti. Uvedené príznaky sa rozvíjajú postupne počas štyroch týždňov. V prípade liečby postupne ustupujú, v prípade neliečenia sa u pacienta rozvíja septický stav a nastupuje smrť. 

Brušný týfus môžu sprevádzať tieto komplikácie:

• zápal mozgových blán u detí,

• potrat u tehotných žien,
• prederavenie čreva a následný zápal pobrušnice,
• zápal srdcového svalu, 
• dekubity (preležaniny),
• zápal pľúc.

Odporúčame: Úpal – nechcený spoločník v horúcom počasí. Ako sa pred ním ochrániť?

Pri diagnostike lekár sleduje predchádzajúci pobyt pacienta v rizikovej oblasti a klinické príznaky. Pri podozrení na toto ochorenie sa obvykle uskutočňuje sérologické vyšetrenie krvi na zistenie protilátok, tiež kultivačné vyšetrenie krvi (takzvaná hemokultúra – na odhalenie prítomnosti mikroorganizmov v krvi), prípadne kultivácia moču či stolice. 

Liečba brušného týfusu by mala prebiehať na infekčnom oddelení, najmä aby sa zabránilo šíreniu nákazy. Keďže ide o bakteriálne ochorenie, pri liečbe sa v prvom rade uplatňujú antibiotiká. Okrem toho je tiež dôležitá symptomatická liečba, čiže liečba zameraná na tlmenie sprievodných príznakov. Podľa potreby sa tlmia horúčky a bolesti. Podávať možno lieky proti vracaniu a rehydratačné roztoky. Dôležité je zabezpečiť pacientovi pokoj na lôžku, tekutiny, šetriacu diétu a vitamíny. 

Pri ťažkých formách brušného týfusu býva potrebné aj riešenie vzniknutých komplikácií. Pacient môže potrebovať napríklad transfúziu krvi či dokonca chirurgický zákrok (napr. pri perforácii čreva). Správne nastavená liečba znižuje riziko úmrtia na minimum. 

Liečba môže trvať niekoľko týždňov a aj po skončení zostáva pacient spravidla určitý čas pozorovaný. Ak totiž u neho trvá pozitivita viac ako pol roka, je evidovaný ako chronický bacilonosič, ktorý síce nevykazuje známky ochorenia, no môže ho ľahko šíriť ďalej. Tento zdravotný problém nie je obvykle možné vyriešiť antibiotikami. V tomto prípade sa pristupuje k cholecystektómii, čiže chirurgickému odstráneniu žlčníka. Práve tento orgán môžu baktérie vo veľkej miere osídľovať. 

Keďže môže brušný týfus predstavovať život ohrozujúce ochorenie, je potrebné myslieť v prvom rade na jeho prevenciu. Jednou z foriem prevencie je očkovanie, ktoré je odporúčané najmä pre cestovateľov do endemických oblastí výskytu brušného týfusu (prípadne pre zdravotných pracovníkov, vojakov, migrantov a podobne). Vakcína je dostupná v injekčnej forme aj na perorálne užitie. Jej účinok je obvykle pár rokov. O možnostiach očkovania sa informujte u lekára.

Ďalšie formy prevencie zahŕňajú hlavne dodržiavanie hygienických opatrení a opatrení týkajúcich sa vody a jedla počas pobytu v rizikových krajinách. Dôležitá je častá hygiena rúk, najmä po toalete, pred jedlom a pri manipulácii s potravinami. Pozor si treba dávať na výber pitnej vody. Najbezpečnejšie je voliť balenú vodu a balenou vodou aj umývať ovocie a zeleninu, prípadne si vyplachovať zuby pri umývaní. Taktiež dávajte pozor na dostatočnú tepelnú úpravu potravín. 

Odporúčame: Bazalka posvätná – v čom má navrch oproti bežnej bazalke?